Moskva 31. decembra 2022 – Vývoz ruského zemného plynu cez plynovody mimo krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) klesol v tomto roku takmer o polovicu, na 100,9 miliárd metrov kubických (bcm). Ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom uviedla, že globálny dopyt po plyne klesol o 65 bcm. V budúcnosti však bude rásť, a to najmä v Číne, na čo sa chce ruský monopolný exportér potrubného plynu pripraviť. Téme sa venoval portál oilprice.com.
Generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller tento týždeň vyhlásil, že export plynu od Gazpromu mimo územia bývalého Sovietskeho zväzu sa v roku 2022 medziročne znížil takmer o 50 percent na 100,9 miliardy metrov kubických. Podľa agentúry Bloomberg ide o najnižší objem od roku 2000, podľa Reuters dokonca od roku 1995, keď dosiahol cca 117 bcm.
Pokles bol výsledkom kombinácie viacerých faktorov, vrátane ruského zníženia tokov plynu cez ruské plynovody do Európy ako reakcie Moskvy na západné sankcie uvalené za jej inváziu na Ukrajinu z konca februára. Ďalším dôvodom poklesu bol následný odklon Európskej únie od ruských dodávok a prechod na skvapalnený zemný plyn ako výraz snahy o zníženie energetickej závislosti od Ruska.
Miller vo svojom koncoročnom prejave okrem iného poznamenal, že celosvetový dopyt po plyne tento rok klesol o 65 miliárd metrov kubických, pričom až 55 bcm predstavovuje pokles dopytu z Európy. V budúcnosti má však globálny dopyt po plyne rásť a Gazprom sa na tento rast pripravuje, deklaroval šéf Gazpromu.
Čína bude podľa neho generovať 40 percent globálneho rastu dopytu po plyne, čo bude samo o sebe predstavovať 20-percentný nárast oproti súčasnej úrovni. Gazprom, ktorý chce z tohto výhľadu profitovať, plánuje už „veľmi skoro“ zvýšiť vývoz plynu do Číny na 48 miliárd metrov kubických ročne, konkretizoval Miller.
Ako súčasť ruskej energetickej otočky do Ázie, ruský prezident Vladimir Putin začiatkom tohto mesiaca spustil plynové pole Kovykta na východnej Sibíri, dlho pripravovaný projekt, ktorý bude dodávať plyn do Číny. Pole má zásoby odhadované na 1,8 bilióna metrov kubických a je najväčšie doteraz objavené v regióne východnej Sibíri.
Pole má „zabezpečiť spoľahlivé dodávky plynu ruským spoločnostiam, ako aj našim zahraničným partnerom“, uviedol pri tejto príležitosti Putin. Plynové pole predstavuje „nové príležitosti pre ekonomický a sociálny rozvoj, ako aj pre náš rastúci export,“ dodal Miller.
Pole Kovykta, ktoré sa nachádza v blízkosti jazera Bajkal, má zásobovať ropovod Power of Siberia 1, ktorý od konca roku 2019 spája pole Čajandinskoje v Jakutsku so severovýchodnou Čínou. Rusko tiež plánuje od roku 2024 začať s výstavbou plynovodu Power of Siberia 2 na zásobovanie Číny cez Mongolsko.
Po rozchode s Európou sa tak Ázia stala prioritnou exportnou destináciou pre ruskú energetiku, pričom Čína je najväčším klientom, ktorého Rusko na kontinente má, a India je na druhom mieste.
Polia vo východnej Sibíri ako priorita
Začiatkom tohto týždňa ruský minister prírodných zdrojov a životného prostredia Alexander Kozlov v televíznom rozhovore uviedol, že vláda plánuje zintenzívniť ťažbu ropy a zemného plynu – najmä ťažbu plynu – vo východnej Sibíri s cieľom zvýšiť export určený ázijským partnerom.
Existuje aj ďalší dôvod, prečo sa ropné a plynové polia na východnej Sibíri stávajú prioritou: v súčasnosti väčšina ruskej ropy a plynu pochádza zo západnej Sibíri, ktorá nie je imúnna voči prirodzenému vyčerpaniu.
Ako súčasť tohto prieskumu a presunu výroby zo západu na východ, ktorý symbolicky odráža politický posun Ruska zo Západu na Východ, spoločnosť Rosnefť pred niekoľkými rokmi oznámila najväčší projekt vo svojej histórii – Vostok.
Vostok Oil na ruskom Ďalekom východe zahŕňa niekoľko skupín ropných polí, na ktorých sa nachádza odhadom 44 miliárd barelov ropy. Práce na projekte sa začali v januári 2021. Celkové náklady na jeho vývoj sa odhadujú na 170 miliárd dolárov počas životnosti polí.
Západné sankcie však zasiahli plány Rosnefti týkajúce sa projektu Vostok, pričom analytická spoločnosť Rystad Energy začiatkom tohto roka predpovedala, že ruské investície do ropy a zemného plynu v roku 2022 sa znížia o 15 miliárd dolárov a budú klesať aj v najbližších rokoch. Ovplyvnia ich aj odchody západných partnerov, ako v prípade obchodnej spoločnosti Trafigura, ktorá kúpila podiel vo Vostoku, ale po zavedení západných sankcií proti Rusku ho predala hongkongskému obchodníkovi Nord Axis.
Napriek tomuto predpokladanému prepadu investícií a odchodu západných spoločností z ruského ropného a plynárenského priemyslu, bol generálny riaditeľ Gazpromu Miller optimistický, pokiaľ ide o budúcnosť. Vo svojom prejave poznamenal, že pokiaľ ide o zásoby, Gazprom si v posledných rokoch zaistil náhradový pomer vyšší ako 1 a že niektoré ložiská, ktoré Gazprom prevádzkuje, by mohli pokračovať v produkcii aj po roku 2100.
Rusko – jeden z najväčších dodávateľov ropy a plynu do Číny
Najnovšie sa k ruským ambíciám vo vzťahu k Ázii vyjadril aj ruský prezident Vladimir Putin. V piatok (30. 12.) vyhlásil, že Rusko sa stalo jedným z najväčších dodávateľov ropy a plynu do Číny.
Dodávky ruského plynu do Číny prostredníctvom plynovodu Power of Siberia v období od januára do novembra dosiahli 13,8 miliardy kubických metrov, zatiaľ čo v celom minulom roku to bolo 10,5 miliardy kubických metrov.
V samotnom novembri potom Rusko vystriedalo Saudskú Arábiu na poste najväčšieho dodávateľa ropy do Číny, uviedla agentúra Reuters.
„Podľa výsledkov za tento rok sa Rusko stalo jedným z vedúcich vývozcov ropy do Číny,“ uviedol Putin pred piatkovou videokonferenciou s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Dodal, že Rusko sa stalo pre Čínu druhým najväčším dodávateľom plynu prostredníctvom plynovodov a štvrtým najväčším dodávateľom skvapalneného zemného plynu (LNG).
Ruský vicepremiér Alexander Novak koncom novembra uviedol, že ruský energetický export do Číny sa tento rok z hľadiska objemu zvýšil o desať percent a z hľadiska hodnoty dokonca o 64 percent.