Brusel 1. februára 2023 – Európe sa zatiaľ darí zvládať energetickú krízu, ktorá naplno prepukla po ruskej invázii na Ukrajinu z 24. februára minulého roka, no podniky a domácnosti už rozmýšľajú aj nad tým, ako prečkať budúcu zimu. Podľa analytikov, ktorých oslovil portál euractiv.com, musia Európania naďalej počítať s vysokými cenami plynu, keďže zimu 2023/24 budú musieť zvládnuť s veľmi nízkymi objemami ruského plynu a pri skvapalnenom zemnom plyne ich čaká konkurencia z Ázie. Dôležitá bude kontrola dopytu, ako aj koordinácia napĺňania zásobníkov zo strany európskych krajín, aby sa vyhli vzájomným „pretekom o plyn“.
V doterajšom priebehu energetickej krízy stálo na strane Európy mierne počasie a dôležité faktoy pri tlmení hospodárskych škôd spôsobených vojnou predstavovala aj vládna pomoc, naplnené plynové zásobníky a dovoz energie z iných regiónov.
Nezanedbateľná bola v mnohých prípadoch aj schopnosť prispôsobiť sa novej situácii. Dobrým príkladom je aj pivovar Veltins neďaleko západonemeckého mesta Dortmund, ktorý začal používať opakovane použiteľné flľaše, čiastočne upravil svoju plynovú pec na používanie vykurovacieho oleja a vynaložil 30 miliónov eur na zásoby surovín. „Nemuseli sme znižovať našu produkciu,“ povedal hovorca Veltins Ulrich Biene pre agentúru AFP.
Nemecko, ktoré sa pred vojnou vo veľkej miere spoliehalo na dovoz ruského plynu, sa rozhodlo poskytnúť domácim spotrebiteľom obrovskú finančnú pomoc, robilo všetko pre naplnenie svojich zásobníkov a našlo nové zdroje dodávok po tom, ako Rusko pristúpilo k obmedzeniu a zastaveniu tokov plynu cez plynovody Jamal a Nord Stream 1.
Spolková vláda aj vďaka tomu minulý týždeň prezentovala svoje očakávanie, že najväčšia európska ekonomika sa tento rok vyhne recesii, hoci aktuálne údaje ukázali hospodársky pokles v posledných troch mesiacoch roku 2022.
Dôležitým faktorom posilnenia zásob na zimu bol v prípade Nemecka, ako aj ďalších krajín Európskej únie, nákup veľkých objemov skvapalneného zemného plynu najmä zo Spojených štátov, Kataru a ďalších krajín.
Európsky dovoz LNG, ktorý je drahší ako ruský potrubný plyn, vyskočil podľa údajov Inštitútu pre energetickú ekonomiku a finančnú analýzu v roku 2022 o 60 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Výsledkom je, že „nenastali najhoršie scenáre pre zimu 2022/2023,“ povedal v tejto súvislosti Fabian Skarboe Ronningen, hlavný analytik pre prieskum trhu s energiou v analytickej spoločnosti Rystad Energy.
„Absolútne výnimočné“
Európske plynové zásobníky boli podľa údajov združenia Gas Infrastructure Europe k pondelku (30. 1.) naplnené na 72,65 % kapacity, čo predstavuje 813, 96 TWh plynu a priemerne 21,55 % ročnej spotreby. Podľa euractiv.com sú tieto úrovne dvojnásobkom stavu v rovnakom období minulého roka.
Keďže teploty boli túto zimu miernejšie ako obvykle, európski spotrebitelia začali kúriť neskôr a kúrili menej, čím udržiavali rastúce účty za energie pod relatívnou kontrolou a dopomohli k tomu, že zásoby zostávajú naďalej vysoké.
Dopyt po zemnom plyne klesol v roku 2022 po ruskej invázii o 12 % v porovnaní s priemerom rokov 2019-2021, vyplýva z údajov bruselského think-tanku Bruegel. Jeho analytik Simone Tagliapietra to považuje za „absolútne výnimočné.
Zásobovanie energiami dostalo ďalšiu významnú podporu v podobe postupného návratu niekoľkých francúzskych jadrových reaktorov do prevádzky po mesiacoch odstávok.
Ceny zostanú vysoké
Intenzívna snaha európskych vlád o zabezpečenie dostatočných zásob na zimu prispela k tomu, že po invázii Moskvy na Ukrajinu dosiahli európske ceny energií rekordné úrovne – v auguste prekonali 300 eur za megawatthodinu. Naopak, mierny začiatok zimy v kombinácii so splnenými cieľmi úrovne skladovania prispeli k postupnému poklesu cien v závere minulého roka.
Hlavný európsky referenčný kontrakt sa aktuálne ustálila na približne 55 eur (resp. v súvislosti s očakávanou chladnou vlnou v nasledujúcich týždňoch na 60 + €) , čo je však stále približne dvojnásobok cien z obdobia pred pandémiou COVID-19.
Pokles však ešte nie je vidieť na účtoch domácností, pretože veľkoobchodníci nakupujú mesiace vopred. Mnohí spotrebitelia tak majú v čase stúpajúcej inflácie problémy s platením. „Aj budúci mesiac to bude boj,“ povedala v tejto súvislosti Dora Jesusová, 42-ročná Londýnčanka poberajúca štátne dávky, ktorej účet za energie presiahol 100 libier (114 eur) z predošlých 82 libier.
Niektorí analytici tvrdia, že návrat k typickým cenám môže trvať roky. „Všetky oči sa už upierajú na zimu 2023/2024,“ povedal Fabian Skarboe Ronningen z Rystadu a poznamenal, že s ruskými dodávkami plynu nemožno počítať. „Európa sa bude v roku 2023 ešte viac spoliehať na skvapalnený zemný plyn, keďže pôjde o prvý celý rok s veľmi nízkymi objemami pochádzajúcimi z Ruska,“ pokračoval analytik. Navyše, ak sa ázijský dopyt oživí, „konkurencia medzi Európou a Áziou o LNG bude ešte tvrdšia, čo môže viesť k vyšším cenám, ako vidíme teraz“, dodal.
Simone Tagliapietra sa napriek tomu domnieva, že „Európa je v porovnaní s minulým rokom v lepšej pozícii, pretože minulý rok sa kontinentu podarilo nájsť novú energetickú rovnováhu po šoku z prerušenia dodávok ruského plynu.“
Analytik dodal, že dopyt musí byť aj naďalej čo najviac pod kontrolou, kým sa do systému pridá viac obnoviteľných zdrojov energie.
Za veľmi dôležitú pokladá vzájomnú koordináciu európskych krajín pri napĺňaní zásobníkov, pretože sa musia vyhnúť „pretekom o získanie plynu, ktorý bolo vidno v lete 2022. „Čím viac budeme koordinovať, tým viac peňazí môžeme ušetriť,“ dodal analytik think-tanku Bruegel pre euractiv.com.
Cieľ zníženia spotreby treba predĺžiť
Európska únia by vzhľadom na stratené dodávky z Ruska mala predĺžiť cieľ zníženia spotreby plynu do začiatku októbra, aby zabezpečila dostatok plynu na budúcu zimu, uviedol v tejto súvislosti bruselský think tank.
Krajiny EÚ sa minulý rok dohodli na znížení dopytu po zemnom plyne o 15 % v období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023 v porovnaní s priemerom za rovnaké obdobie v predchádzajúcich piatich rokoch.
Tento cieľ by sa mal predĺžiť, uviedol Bruegel, ktorý poskytuje analýzy tvorcom politík v EÚ. „Za predpokladu, že obmedzený ruský export bude pokračovať a poveternostné podmienky budú bežné, dopyt do 1. októbra 2023 musí zostať o 13 % nižší ako predchádzajúci päťročný priemer,“ tvrdí think tank.
Jeho analýza ukázala, že ak by sa mal zastaviť tranzit ruského plynu cez Ukrajinu, úspory by sa museli zvýšiť na 17 %, resp. na 20 % v prípade zastavenia dodávok cez všetky ruské plynovody vrátane vývozu cez Turecko.
Takéto škrty by prispeli k dosiahnutiu cieľa EÚ v oblasti skladovania plynu, podľa ktorého musia byť zásobníky naplnené do 1. októbra na 90 % kapacity, uviedol Bruegel. V súčasnosti sú na neobvykle vysokej úrovni, 71 %, a je nepravdepodobné, že budú úplne vyčerpané do konca tejto zimy, dodali analytici.
V roku 2022 EÚ znížila dopyt po plyne o približne 500 terawatthodín (TWh), čiže o 12 % priemeru rokov 2019-21, vyčíslil Bruegel.
Upozornil, že úspory v energetickom sektore dosiahli len 2 % v dôsledku slabej produkcie jadra a vodných zdrojov, ale tento rok, po reštarte časti francúzskej jadrovej flotily, by sa mali zvýšiť.
Spustenie novej infraštruktúry na dovoz LNG v Nemecku a Holandsku zlepšilo schopnosť EÚ diverzifikovať dodávky, dodali analytici.
EÚ dováža väčšinu plynu, ktorý spotrebuje. Tvorcovia politiky by mali podporiť budúce ciele zníženia dopytu podporou štrukturálneho odklonu od plynu, tvrdí Bruegel. Ten by mal zahŕňať podporu rýchleho zavádzania OZE a infraštruktúry rozvodných sietí, opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti a dekarbonizáciu vykurovania domácností a priemyselných procesov.