Praha 8. februára 2021 – Januárové výpadky produkcie elektrickej energie z veterných turbín a fotovoltaiky pre bezvetrie a nižšiu intenzitu slnečného svitu v Nemecku ukázali slabiny výraznejšieho podielu obnoviteľných zdrojov v energetike v prípade chýbajúcich záložných zdrojov. Situáciu museli zachraňovať uhoľné zdroje, ktoré však spolu s jadrovými v budúcnosti čaká odstavenie v rámci tzv. Energiewende. Podľa českého týždenníka Hrot tak ostávajú jediným riešením stabilizácie siete paroplynové zdroje.
Hoci klimatickí aktivisti začiatkom januára oslavovali odpojenie modernej uhoľnej elektrárne spoločnosti Vattenfall v hamburskej štvrti Moorburg a tiež odpojenie uhoľných zdrojov v Porýní, o niekoľko dní tieto zdroje chýbali, píše hrot.cz. v období medzi 6. a 10. januárom v Nemecku prestalo fúkať a bolo málo slnečného svitu. Veterné turbíny a fotovoltaika mali výkon asi 10 gigawattov, elektrická sieť ale potrebovala päť až sedemnásobok. K podobnej nerovnovážnej situácii došlo aj medzi 15. a 17. januárom.
Zasahovať tak museli zvyšné uhoľné elektrárne, ktoré išli na plný výkon. Jednou z nich bola lužická elektráreň spoločnosti Leag, ovládaná českými firmami EPH a PPF Investments, ktorá spaľuje hnedé uhlie.
Podobná situácia sa podľa Hrotu môže opakovať. Nemecká meteorologická služba (DWD) na základe analýzy počasie medzi rokmi 1995 a 2015 varovala, že nepriaznivé podmienky pre veterné turbíny môže nastať až 13-krát ročne po dobu 48 hodín. Denník Süddeutsche Zeitung tvrdí, že v týchto momentoch môžu veterné parky produkovať elektrinu len z desatiny inštalovaného výkonu.
Ponúka sa otázka, či odstavovanie ďalších uhoľných a jadrových elektrární zvýši riziko výpadkov prúdu. „Doteraz sme mali vždy dostatok záložnej energie, ktorú sme mohli použiť, keď sme potrebovali elektrinu, napríklad hromady uhlia a uránové palivové tyče,“ upozornil odborník na prenosovú sústavu Albert Moser z technickej univerzity RWTH v Aachene.
Podľa hrot.cz je záver jasný. Bez výstavby nových paroplynových zdrojov, ktoré nahradia odstavené elektrárne, to v nasledujúcich rokoch nepôjde, a to ani berúc do úvahy budúcu uhlíkovú neutralitu. Plynové elektrárne totiž môžu časom spaľovať klimaticky neutrálny vodík z obnoviteľných zdrojov, keď je energie dostatok.
Nemecké plynové elektrárne majú inštalovaný výkon 32 GW. Podľa prepočtov berlínskeho think-tanku Agora Energiewende sa ich výkon musí do roku 2030 zvýšiť na 43 GW a v roku 2050 dokonca 73 GW. Philipp Litz z Agory tvrdí, že by sa mali stavať hlavne menšie plynové elektrárne. Času je tak dosť, pretože sa postavia rýchlejšie ako veľké zdroje, konštatuje hrot.cz.
Dôležité je však vyriešiť, kto ich bude stavať, pretože by mali slúžiť najmä ako záložné zdroje. Odborníci si myslia, že je potrebné, aby ich prevádzku podporil stať. Christoph Kost z Fraunhoferovho inštitútu pre solárne energetické systémy je presvedčený, že náklady na plynové záložné zdroje sú z celkového pohľadu Energiewende zvládnuteľné. Navyše, aj bez odstavovania uhoľných elektrární by sa muselo investovať do ich modernizácie.
Hrot poukázal aj na potrebu vybudovania užšej energetickej spolupráce medzi európskymi krajinami, ktorú si vyžiadajú nároky na energetickú bezpečnosť v spojení s vyšším podielom obnoviteľných zdrojov. V tejto súvislosti pripomenul incident z 8. januára, keď Európe hrozil blackout. Zvýšenie exportu elektriny z juhovýchodnej časti Európy opačným smerom viedlo k preťaženiu rozvodne v Chorvátsku. Energetici naprieč EÚ museli rýchlo zareagovať, aby nedošlo k výpadkom prúdu. Aj z tohto dôvodu je potrebné posilniť celoeurópsku sieť, aby bolo možné posielať elektrinu oboma smermi vo väčšom množstve, doplnil Kost.
Pre Nemcov je zásadná otázka importu zemného plynu. Aj preto nemecká vláda podporuje dokončenie plynovodu Nord Stream 2, v ktorom drží väčšinu ruský koncern Gazprom, uzavrel hrot.cz.
Foto: Stadtwerke Kiel AG