Paríž 13. októbra 2021 – Dopyt po zemnom plyne sa bude počas najbližších piatich rokov zvyšovať. Vo svojom aktuálnom energetickom výhľade World Energy Outlook (WEO) to uvádza Medzinárodná energetická agentúra (IEA), podľa ktorej sa na tomto trende zhodujú všetky tri jej scenáre budúceho vývoja.
Prvým zo scenárov je Stated Policies Scenario (STEPS), odzrkadľujúci aktuálne nastavenia politiky na základe sector-by-sector hodnotenia konkrétnych politík, ktoré sú zavedené, ako aj tých, ktoré boli oznámené vládami po celom svete.
Druhým je Announced Pledges Scenario (APS) scenár ohlásených záväzkov, ktorý predpokladá, že všetky záväzky týkajúce sa klímy prijaté vládami na celom svete vrátane národne určených príspevkov a dlhodobejších čistých nulových cieľov budú splnené v plnom rozsahu a včas.
Posledným je Net Zero Emissions by 2050 Scenario (NZE), scenár čistých nulových emisií do roku 2050k, ktorý podľa IEA predstavuje úzku, ale dosiahnuteľnú cestu globálneho energetického odvetvia pre dosiahnutie čistej nuly do uvedeného roka.
„Dopyt po zemnom plyne sa vo všetkých scenároch v priebehu nasledujúcich piatich rokov zvyšuje,“ uvádza IEA s tým, že po tomto dátume dochádza k výrazným rozdielom medzi scenármi. V scenári STEPS rastie dopyt po zemnom plyne aj po roku 2025 a v roku 2030 je približne o 15 % vyšší ako v roku 2020.
V APS dosahuje dopyt maximálnu úroveň čoskoro po roku 2025 a potom pomaly klesá. V NZE dopyt po roku 2025 prudko klesá a do roku 2030 klesne hlboko pod úroveň roku 2020. „Pokles dopytu po zemnom plyne v NZE po roku 2025 je však čiastočne kompenzovaný rastom dopytu po nízkoemisných plynoch (vrátane nízkouhlíkového vodíka vyrobeného zo zemného plynu s CCUS,“ konštatuje WEO s tým, že celkový dopyt po plynoch v NZE v roku 2030 je približne o 5 % vyšší ako dnes.
V STEPS scenári pochádza takmer celý 15-percentný globálny nárast dopytu po zemnom plyne do roku 2030 z rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových ekonomík. Dopyt v Číne je v roku 2030 o 40 % vyšší ako v roku 2020. Na niektorých zavedených trhoch, vrátane Japonska (pokles o 25 %) a Európy, dochádza k poklesu, zatiaľ čo v Severnej Amerike a Kórei dochádza k vrcholu dopytu v polovici 20. rokov. Priemysel sa na celkovom raste dopytu do roku 2030 podieľa takmer 40 %, čo je spôsobené nárastom ľahkej výroby v Číne a Indii a chemického subsektora v Číne, konkretizuje IEA.
V scenári APS 5% nárast globálneho dopytu v rokoch 2020 až 2030 podľa WEO skrýva veľké rozdiely medzi regiónmi a sektormi a to vrátane rozdielov medzi krajinami so záväzkom čistej nuly: v Číne a Kórei sa spotreba plynu zvyšuje do roku 2030 a používa sa prevažne na nahradenie viac znečisťujúcich palív, zatiaľ čo v Brazílii, Kanade, Európskej únii, Japonsku a USA sa dopyt znižuje o 20-35 %, aj keď medzi rôznymi členskými štátmi EÚ existujú značné rozdiely, upozorňuje IEA s tým, že dopyt po zemnom plyne má tendenciu rásť konzistentnejšie v krajinách bez záväzku čistej nuly.
V NZE scenári dopyt po zemnom plyne klesá takmer vo všetkých regiónoch, okrem tých, ktoré sú v súčasnosti silne závislé na uhlí, kde uhlie do značnej miery vytláča. „V NZE existuje určitý nárast dopytu po zemnom plyne v dôsledku jeho úlohy pri zvyšovaní výroby nízkouhlíkového vodíka: do roku 2030 sa ho v parných reformátoroch vybavených CCUS použije približne 250 miliárd m3,“ vyčíslil WEO.
Prechod z uhlia na plyn
Stupeň prechodu z uhlia na plyn je podľa IEA kľúčovým faktorom výhľadu zemného plynu. Jeho potenciál sa líši v závislosti od sektorov a regiónov a závisí od konkrétnej krajiny od tempa a rozsahu znižovania emisií. „Prechod z uhlia na plyn od roku 2010, predovšetkým v energetickom sektore v USA a Európe, ako aj v budovách a priemysle v Číne, znamená, že globálne emisie boli v roku 2020 zhruba o 750 Mt CO2 nižšie, ako by inak boli,“ uviedla IEA.
V scenári APS prechod z uhlia na plyn pokračuje v mnohých z týchto oblastí. „V roku 2030 sa na nahradenie uhlia použije približne 100 bcm dodatočného plynu, čím sa ušetrí približne 180 miliónov ton emisií CO2 za daný rok,“ vyčíslil WEO. Na globálnej úrovni sú tieto nárasty dopytu po zemnom plyne čiastočne kompenzované poklesom dopytu v dôsledku využívania OZE, účinnosti a elektrifikácie. Existuje tiež mierny, ale dôležitý posun od zemného plynu k jadru, modernej bioenergii a palivám na báze vodíka, väčšinou v USA, Japonsku a EÚ.
V scenári NZE je dodatočné využitie plynu na prechod ešte vyššie, 185 bcm, a prechod z ropy na plyn sa stáva dôležitou súčasťou transformačných stratégií, najmä v energetickom sektore v častiach Blízkeho východu a v ľahkom priemysle a výrobe v rozvíjajúcich sa ázijských krajinách. Tieto zvýšenia dopytu po plyne sú kompenzované prechodom od plynu k OZE, najmä vo vyspelých ekonomikách, kde celkový dopyt po plyne v rokoch 2020 až 2030 klesá o 20 %.
Priemysel ako hybná sila dopytu
„Priemysel na rozvíjajúcich sa trhoch a v rozvojových ekonomikách je kľúčovou hybnou silou rastu dopytu po zemnom plyne vo všetkých troch scenároch,“ uviedla IEA. V STEPS pochádza veľký nárast dopytu po zemnom plyne z výrobného sektora a závisí od novej sieťovej infraštruktúry na prepojenie klastrov malých a stredných tovární a priemyselných centier najmä v Indii, ktorá má ambiciózne plány na rozvoj mestskej distribúcie plynu.
Plyn tiež nahrádza uhlie, ropu a využívanie biomasy v mnohých priemyselných aplikáciách: približne 35 miliárd m3 dodatočného využitia plynu na rozvíjajúcich sa trhoch a v rozvojových ekonomikách súvisí s prechodom na palivo v priemysle do roku 2030 v scenároch STEPS aj APS. V NZE je dopyt po zemnom plyne do roku 2030 stabilný, pretože rast výroby ocele a cementu je kompenzovaný poklesom vo výrobnom a inom ľahkom priemysle. Výrobné zariadenia ťažkého priemyslu využívajúce zemný plyn začínajú byť vybavené aj technológiou CCUS.
Energetika
„V odvetví energetiky znamená zvýšenie dopytu po elektrine a zníženie výroby z uhlia zvýšenie spotreby zemného plynu v každom scenári do roku 2025,“ konštatuje WEO. V rokoch 2020 až 2025 sa dopyt po zemnom plyne v STEPS zvýši o 60 bcm, v APS o 90 bcm a v NZE o 250 bcm, aj keď vo všetkých prípadoch je nárast výroby z OZE väčší. V scenári STEPS dopyt po roku 2025 naďalej rastie v dôsledku výrazných nárastov rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových ekonomík, ktoré sú mierne kompenzované poklesmi vo vyspelých ekonomikách. V APS aj v NZE je obdobie príležitostí na prechod z uhlia na plyn krátkodobé a dopyt do roku 2030 klesne pod úroveň roku 2020, tvrdí IEA. Zemný plyn podľa nej zohráva úlohu pri vyvažovaní variabilnej výroby z OZE, aj keď to spravidla nie je sprevádzané významným nárastom dopytu.
Budovy
V budovách zmeny dopytu po zemnom plyne úzko korelujú s tempom a rozsahom miery modernizácie budov a zavádzaním tepelných čerpadiel, najmä v regiónoch, kde plyn zohráva sezónnu úlohu pri vykurovaní. V scenári STEPS zostáva zemný plyn štandardnou možnosťou vykurovania priestorov, miera dodatočnej úpravy budov je nižšia ako 1 % ročne a v budovách na celom svete v roku 2030 je každý mesiac nainštalovaných približne 3 milióny tepelných čerpadiel (v porovnaní s dnešnými 1,5 miliónmi, tvrdí IEA. Krajiny s nulovým záväzkom v rámci APS urýchľujú ambície v oboch oblastiach, čo vedie k celosvetovej miere dodatočného vybavenia približne 1,5 % ročne a k inštalácii 3,5 milióna tepelných čerpadiel každý mesiac v roku 2030.
Realizačná medzera medzi STEPS a APS sa vyplňuje opatreniami, akými sú napríklad zákaz predaja nových plynových kotlov (okrem prípadov, keď sú kompatibilné s plynmi s nízkymi emisiami uhlíka) a zavedenie prísnych výkonnostných noriem pre existujúce a nové budovy spolu so stimulmi na dovybavenie. V NZE sa globálna miera dodatočných úprav zvyšuje na 2,5 % ročne a v roku 2030 sa každý mesiac nainštaluje približne 5 miliónov tepelných čerpadiel. „Dopyt po zemnom plyne v budovách, ktorý je dnes okolo 850 bcm v scenári STEPS do roku 2030 rastie o 70 bcm, v APS klesá o 30 bcm a v NZE o 300 bcm.
Dodávky
Scenár STEPS počíta medzi rokmi 2021 a 2030 s nárastom dopytu po zemnom plyne o 430 bcm, pričom existujúce zdroje konvenčnej výroby plynu klesajú približne o 740 bcm. Projekty, ktoré už boli schválené, dodávajú v roku 2030 približne 420 bcm a zvyšok pochádza z nových investícií do nových konvenčných projektov plynu v objeme približne 460 miliárd bcm ročne a 230 miliárd nových nekonvenčných projektov. Približne polovica čistého nárastu dodávok plynu bude určená na export, uvádza WEO. Ročná kapacita vývozu LNG sa zvyšuje o 150 miliárd bcm, väčšina z toho v Katare, USA, Rusku a východnej Afrike.
V scenári APS je emisná výkonnosť zemného plynu produkovaného v krajinách so záväzkom čistej nuly – alebo vyrábaného inde na vývoz do nich – podrobená prísnej kontrole, píše IEA. Krajiny so záväzkom čistej nuly pociťujú nielen zníženie domáceho dopytu, ale aj zvýšenie výrobných nákladov vyplývajúce z potreby znížiť intenzitu emisií, čo má vplyv na počiatočné investície a úrovne výroby. „Súhrnne povedané, produkcia vrcholí v krajinách so záväzkom čistej nuly v polovici 20. rokov. Krajiny bez záväzku vidia v období do roku 2030 v zásade podobné úrovne výroby v scenároch STEPS aj APS, pretože dopyt po plyne sa stále zvyšuje a vývoz do Ázie zaznamenáva v týchto dvoch scenároch v období do roku 2030 podobnú mieru rastu,“ konštatuje WEO. Výnimkou sú plynovodní vývozcovia do Európy, kde vývoz zostáva v APS na úrovni roku 2020, ale v STEPS do roku 2030 vzrastie o 20 %, vyčíslila IEA.
V scenári NZE sa nerozvíjajú žiadne nové plynové polia nad rámec tých, ktoré už boli schválené na rozvoj. Obchod s LNG vrcholí v polovici 20. rokov na 475 bcm a do roku 2030 klesne na úroveň 390 bcm z roku 2020. V súčasnosti existuje približne 600 bcm kapacity na skvapalňovanie LNG a vo výstavbe je ďalších 180 bcm, čo znamená zníženú mieru využívania vývoznej kapacity LNG globálne od polovice 20. rokov v porovnaní s historickou mierou využitia (okolo 85%). Vzhľadom na nízke ceny zemného plynu v NZE by akýmkoľvek LNG projektom s rentabilnou cenou viac ako 5 USD za milión britských tepelných jednotiek (MBtu) hrozilo, že v tomto scenári sa im nepodarí vrátiť investičné náklady, tvrdí IEA vo svojom aktuálnom energetickom výhľade World Energy Outlook.