Barcelona 6. augusta 2020 – Globálny plynárenský priemysel pokračoval v roku 2019 vo výraznom raste, dosahujúc pritom nové medzníky v oblastiach spotreby a medzinárodného obchodu. Ceny vďaka bohatej ponuke dosiahli historické minimá, čím podporili konkurencieschopnosť plynu. Covid-19 spôsobuje značnú neistotu v svetovej ekonomike aj v plynárenstve, ale technologické inovácie a podporné politiky môžu odvetviu pomôcť výrazne sa zotaviť. Vyplýva to zo štvrtého vydania Globálnej správy o plyne 2020, ktorú pripravila Medzinárodná plynárenská únia spolu so spoločnosťami Snam a BloombergNEF.
Zameriava sa na kľúčové faktory, ktoré v súčasnosti formujú plynárenský priemysel, skúma potenciálny vplyv ochorenia Covid-19 v najbližších 2 až 3 rokoch a všíma si aj dlhodobú úlohu plynu v energetickom sektore z hľadiska udržateľnosti, konkurencieschopnosti a bezpečnosti dodávok.
„Pandémia Covid-19 vytvorila značnú neistotu pre širší energetický sektor a odvetvie plynárenstva nebolo výnimkou. Rast dopytu po plyne ovplyvnili „lockdowny“ a obavy z dlhotrvajúcej pandémie s viacerými vlnami pretrvávajú. Výsledný pokles cien spôsobil neistotu v plánoch kapitálových výdavkov upstreamu a v krátkodobom horizonte by mohol by spomaliť rast ponuky,“ uvádza správa.
Nástup pandémie podľa nej predstavoval bezprecedentný šok pre globálny energetický systém a spotreba plynu bola celosvetovo výrazne zasiahnutá. Dopyt po plyne v energetike klesol v dôsledku nižšej spotreby elektriny a v priemyselnom a obchodnom sektore pre odstávky závodov a podnikov. Výnimkou bol dopyt domácností, ktorý ostal silný, keďže mnohí ľudia zostali doma.
Pokiaľ ide o regióny, Európa zaznamenala 7-percentný pokles dopytu za 5 mesiacov roka 2020. Kým v prvom kvartáli naň vplývala najmä mierna zima a produkcia z OZE, od marca sa pridali aj vplyvy lockdownov a májová spotreba bolo o 11 % nižšia než marcová.
V USA v rovnakom období spotreba poklesla o 2,8 %. Čína zaznamenala v prvom kvartáli 2020 zníženie rastu dopytu na 1,6 %, kým rok predtým to bolo 14 %. Japonský dopyt po LNG sa v prvých piatich mesiacoch prepadol o 5 %, juhokórejský naopak vzrástol o 13 %, vďaka zatvoreniu viacerých uhoľných elektrární z dôvodu znečistenia ovzdušia.
Budúci vplyv ochorenia Covid-19 na globálnu ekonomiku, energetiku a plynárenstvo je podľa správy ťažké posúdiť. Počiatočné odhady naznačujú, že dopyt po zemnom plyne sa môže v roku 2020 znížiť o 4 % , čo by bol najväčší pokles dopytu od vybudovania plynárenstva v 2. polovici 20. storočia. BloombergNEF odhaduje, že globálny dopyt po LNG tento rok sa zníži o 4,2 % za predpokladu, že šírenie bude zastavené začiatkom roku 2021. Odvetvie by sa malo v roku 2021 rýchlo zotaviť.
Okolo 75 % straty dopytu vygenerujú rozvinuté trhy s plynom v Európe, Severnej Amerike, SNS a Ázii pre nižší dopyt po elektrine, pokles priemyselnej výroby a nižšiu potrebu vykurovania v komerčnom sektore. Dopyt po plyne v energetike zrejme zaznamená najväčší prepad, pričom spotreba v ňom sa v roku 2020 zníži o 5 %.
Pokiaľ ide o ďalšie závery správy, cenová konkurencieschopnosť podľa nej vytvára nový dopyt po plyne. „Nedávne nízke ceny plynu v hlavných svetových huboch, čiastočne spôsobené pandémiou, pritiahli značnú pozornosť,“ konštatuje správa s tým, že rastúca ponuka a dostupné ceny iniciovali rekordný dopyt po plyne už v roku 2019 na kľúčových rastúcich trhoch, akým je Čína. Európa dovážala rekordné objemy LNG, podporené rastúcimi cenami uhlíka. Významná časť rastu pochádza z prechodu z uhlia na plyn, najmä v USA a Číne.
Ďalším poznatkom správy IGU je zvyšovanie bezpečnosti dodávok. V roku 2019 boli uvedené do prevádzky dôležité plynovody z Ruska do Európy a Číny a vybudované nové kapacity v dôležitom dodávateľskom regióne Permianskej kotliny v USA. Rekordný počet exportných LNG projektov schválených v minulom roku bude po spustení na trh ročne dodávať takmer 97 miliárd m3 LNG.
Nárast ponuky by mal pokryť Blízky východ, ale USA, Rusko a Irán by mali zo strednodobého a dlhodobého hľadiska zostať top producentmi. Čína zvýšila domácu produkciu v posledných piatich rokoch o tretinu a do roku 2040 by ju mala zdvojnásobiť.
Budúcnosť plynárenstva budú definovať aj politiky udržateľnosti a podpory, tvrdí správa IGU s tým, že napríklad smernice týkajúce sa čistého ovzdušia iniciovali spotrebu plynu na hlavných trhoch, ako je Čína, kde môže plyn vytesniť uhlie. Podobný proces v Európe a USA vedie k lepším výsledkom v kvalite ovzdušia a emisiách uhlíka. „Politiky zamerané na čisté ovzdušie poskytnú príležitosti na rast plynárenského priemyslu v tomto desaťročí,“ konštatuje správa, ktorá v tejto súvislosti vyzdvihuje možné využívanie LNG ako hlavného paliva v lodnom priemysle, ako aj výrobu elektriny z plynu ako flexibilného záložného zdroja pre OZE.
„Plynárenské technológie môžu hrať hlavnú úlohu v nízkouhlíkovom energetickom prechode,“ uvádza správa. Biometán, vodík a plyn so zachytávaním uhlíka môžu podľa nej pomôcť dekarbonizovať odvetvia hospodárstva, ktoré sú z tohto hľadiska náročné a poskytnúť tak ďalšie príležitosti pre dlhodobý rast plynárenstva.
„Súčasný rozruch okolo vodíka predstavuje príležitosť. Vodík začína získavať politickú podporu a podľa odhadov BloombergNEF by pri dostatočných investíciách mohol znížiť emisie skleníkových plynov z energetiky až o 37 %,“ tvrdí správa. Zatiaľ čo čistý vodík ešte nie je
v mnohých oblastiach konkurencieschopný, dodané náklady by v roku 2030 mohli dosiahnuť približne 2 USD/kg, a 1 USD/kg v roku 2050, čím by sa otvorili možnosti v oceliarstve, výrobe cementu, chemickom priemysle, ťažkej doprave a iných. Na dosiahnutie potenciálu vodíka bude podľa správy potrebná politická podpora a značné investície do infraštruktúry.
„Tie môžu poháňať rast dopytu po plyne a pripraviť pôdu pre vodík. LNG infraštruktúra aj plynovodné siete budú rozhodujúce pre nepretržité zásobovanie koncových používateľov,“ konštatuje správa, ktorá zdôrazňuje najmä aktivitu Číny a Indie.
Dôležitú úlohu bude zohrávať aj skladovanie plynu pri vyrovnávaní trhu a znižovaní volatility, ako to bolo napríklad v prípade európskych zásobníkov vrátane Ukrajiny pri vyrovnávaní globálneho LNG trhu v prvej polovici roku 2020.
V prípade napredujúceho energetického prechodu môžu byť preprava plynu a skladovacia infraštruktúra pripravené na primiešavanie vodíka aj prepravu čistého vodíka za oveľa nižšie náklady, než by predstavovala výstavba nových, špecializovaných vodíkových sietí.
Správa zdôrazňuje aj význam nových trhových mechanizmov, ktoré podporujú rast globálneho obchodu s plynom. Ide najmä o kombináciu deregulácie, zakladania obchodných hubov a rast finančných derivátov. Zakladanie hubov a zavádzanie referenčných cien podporuje neustály nárast likvidity derivátnych kontraktov na ceny naviazané na plyn. Toto úsilie podporí komoditizáciu plynu a LNG a pomôže riadiť riziká.