Barcelona 11. novembra 2021 – Nízkouhlíkové a obnoviteľné plyny sú pri dekarbonizačnom úsilí kľúčové. Všetky ich dostupné formy by preto mali byť trhmi globálne akceptované, aby mohli uľahčiť energetickú transformáciu a práve škálovateľnosť týchto plynov je ich najväčšou výzvou. To sú niektoré zo záverov prvej Globálnej správy o obnoviteľnom a nízkouhlíkovom plyne z dielne Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU), ktorá sa celosvetovému vývoju bioplynu, biometánu, nízkouhlíkového vodíka a iných palív.
„V posledných rokoch rastie dynamika podporných politických záväzkov smerom k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody z roku 2015 – vrátane plánov a stratégií na rozvoj vodíka s nízkym alebo nulovým obsahom uhlíka a obnoviteľného plynu,“ konštatuje správa. Zemný plyn, ktorý v súčasnosti zabezpečuje približne 25 % globálnych dodávok primárnej energie, je fosílnym palivom s najnižším obsahom uhlíka, pričom sa stále viac uznáva význam nízkouhlíkových plynov ako kľúčových aktérov v oblasti dekarbonizácie.
Patria sem bioplyn, vyrábaný anaeróbnou digesciou a zvyčajne používaný na kombinovanú výrobu tepla a elektriny v blízkosti miesta výroby, biometán z bioplynu a nízkouhlíkový vodík. „Kľúčovou otázkou je, či sa tieto nízkouhlíkové plynné palivá dajú rozvinúť dostatočne rýchlo a za rozumné náklady,“ poznamenáva správa.
Práve s cieľom sledovať ich rozvoj spustila IGU s podporou Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie a partnerov z Imperial College London a University of Texas v Austine globálny projekt databázy obnoviteľných plynov. Keďže sa vyvíja viac projektov a súčasne sa zvyšuje rozsah a pokrytie databáz, poskytne to možnosť sledovať, do akej miery je skutočný vývoj projektov v súlade so stanovenými ambicióznymi cieľmi, píše IGU, ktorá prezentuje hlavné zistenia správy.
„Celková globálna produkcia bioplynu a biometánu je okolo 400 TWh, čo je len asi 1 % z celkovej celosvetovej produkcie zemného plynu. Viac ako polovica tejto výroby je sústredená v niekoľkých krajinách v Európe a ďalších 25 % v Číne,“ konkretizuje IGU.
Odhad udržateľného potenciálu bioplynu podľa nej naznačuje, že by sa mohol zvýšiť na približne 20-násobok tejto úrovne (takže približne 20 % globálneho dopytu po zemnom plyne). „Naša databáza však nenaznačuje existenciu dostatočnej dynamiky rozvíjaných projektov na realizáciu tohto potenciálu v najbližšom období,“ konštatuje správa.
Úroveň výroby nízkouhlíkového vodíka je podľa nej podobne nízka, pričom len asi 0,5 % súčasnej produkcie vodíka pochádza z nízkouhlíkových zdrojov, čo je len asi 0,03 % celosvetovej produkcie zemného plynu. „Napriek výraznému zameraniu sa na úlohu vodíka v energetickom prechode na celom svete došlo za posledných 5 rokov len k veľmi malému zvýšeniu produkcie nízkouhlíkového vodíka,“ upozorňuje IGU, podľa ktorej by silnejší dôraz politík na zvýšenie produkcie nízkouhlíkového vodíka pozitívne ovplyvnil rast počtu vodíkových projektov.
Zelený vodík je podľa správy podstatne drahší ako ktorákoľvek iná forma obnoviteľného plynu, ale očakáva sa pokles nákladov v súvislosti s postupným znižovaním nákladov na obnoviteľnú elektrickú energiu aj elektrolyzéry.
„Aj keď medzi tvorcami politík existuje oveľa väčší záujem o vodík s nízkym obsahom uhlíka ako o biometán, súčasné úrovne výroby a relatívne náklady na biometán a vodík naznačujú, že je dôležité zaradiť biometán do politického programu,“ pripomína správa.
„Vzhľadom na rozsah problému dekarbonizácie a potrebu čo najväčšieho počtu realizovateľných riešení na uľahčenie cesty k dekarbonizácii by sa všetky formy obnoviteľného plynu mali využívať čo najskôr,“ zdôrazňuje s tým, že si to bude vyžadovať silnú a jasnú politickú podporu od vlád na celom svete, silnú podnikateľskú iniciatívu zo strany etablovaných priemyselných hráčov aj inovácií, financovateľnosť zo strany bánk a prístup k financovaniu projektov, uzatvára správa IGU o obnoviteľnom a uhlíkovom plyne.