Brusel/Jeruzalem 18.apríla 2022 – Európske snahy o odstavenie sa od dodávok ruských energií vzbudzujú v Izraeli nádeje, že by mohol výraznejšie vstúpiť na európsky trh a čiastočne nahradiť ruský zdroj plynom zo svojich morských polí. Čelí však pri tom viacerým regionálnym aj medzinárodným otázkam. Téme sa venoval portál euractiv.com.
Podľa izraelských predstaviteľov a expertov by Izrael mohol postaviť jeden alebo viac plynovodov, potenciálne cez Grécko alebo Turecko, alebo zvýšiť množstvo plynu, ktorý by sa prepravil do Egypta, tam skvapalnil a následne exportoval do Európy.
„Máme schopnosti a pokúsime sa urobiť čo najviac,“ povedala ministerka energetiky krajiny Karine Elharrarová na margo izraelského potenciálu predaja plynu do Európy pre francúzsku asociáciu novinárov venujúcich sa obranným otázkam.
Hoci sú krajiny EÚ rozdelené v názore na to, ako rýchlo sa zbaviť ruskej energie, zhodli sa, že to urobia „čo najskôr“. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že EÚ dúfa v postupné ukončenie závislosti na ruských dodávkach do roku 2027. Preto hľadá iné krajiny, ktoré by nahradili dodávky ruského plynu do Európy.
„Vojna na Ukrajine zmení štruktúru európskeho a blízkovýchodného energetického trhu,“ povedal izraelský minister zahraničných vecí Yair Lapid po nedávnej návšteve Atén. „Preverujeme aj ďalšiu ekonomickú spoluprácu s dôrazom na energetický trh,“ dodal.
Izrael roky pracoval na vytvorení exportných trás plynu, pričom výsledky boli zmiešané. Zmenu by mohlo priniesť nedávne zlepšenie vzťahov s Tureckom po viac ako desaťročí napätých vzťahov. Ankara v tejto súvislosti prejavila obnovený záujem o plynovod z Izraela a jej minister energetiky by mal v najbližšom období absolvovať návštevu v Izraeli.
Podľa opozičného poslanca Yuvala Steinitza, ktorý bol do minulého roka izraelským ministrom energetiky, by plynovod do Turecka stál 1,5 miliardy dolárov a jeho výstavba by trvala dva až tri roky. „Izrael by určite mohol byť vážnym faktorom pri vytváraní väčšej nezávislosti a bohatstva zdrojov energie pre Európu,“ povedal.
Počas rokov diplomatického napätia s Tureckom podpísal Izrael v roku 2020 s Gréckom a Cyprom dohodu, ktorej cieľom bolo vybudovať plynovod EastMed z Izraela cez ich územie do Európy. Turecko sa však proti tomuto projektu postavilo a po nástupe novej administratívy sa k nemu odmietavo stavajú aj Spojené štáty s tým, že by bol príliš drahý a jeho výstavba by trvala príliš dlho.
Doteraz sa nepodarilo zabezpečiť financovanie projektu, ktoré si podľa Steinitza vyžiada približne 6 miliárd dolárov. Dokončenie by malo trvať približne štyri roky.
Regionálne aliancie
Vzhľadom na skutočnosť, že Grécko a jeho regionálny rival Turecko súperia o to, kto bude privádzať plyn do Európy, Izrael bude musieť opatrne manévrovať medzi regionálnymi alianciami, ktoré chce podporiť a posilniť. Podľa euractiv.com potrebuje „vyvažovať“ postoje k Turecku a Grécku, neustále hovoriť s oboma stranami a uisťovať ich, že pozícia jednej nejde na úkor druhej, povedala Elai Rettigová, politologička z Tel Avivskej univerzity Bar-Ilan.
Steinitz si však myslí, že krajina by mohla vyvážať cez Grécko, Turecko a Egypt súčasne, pretože má „dosť plynu na export cez tri kanály“.
V minulosti veľké náleziská plynu vo východnom Stredomorí v celkovom objeme takmer 1000 miliárd kubických metrov zmenili Izrael z dovozcu zemného plynu na jeho exportéra. Teraz predáva malé množstvá zo svojich dvoch veľkých pobrežných polí, Leviathan a Tamar, do Egypta a Jordánska.
Počas nasledujúcich troch desaťročí by izraelská domáca spotreba ponechala na export k dispozícii približne 600 miliárd m3, povedal Steinitz.
Izraelské pole Leviathan, ktoré by malo byť zdrojom exportu plynu do Európy, prevádzkuje izraelsko-americké konzorcium zahŕňajúce NewMed Energy a amerického giganta Chevron. Generálny riaditeľ spoločnosti NewMed Energy Yossi Abu nedávno uviedol, že má ambíciu „priniesť izraelský plyn do Európy a Ázie“.
Podľa Orita Ganora, riaditeľa medzinárodného obchodu so zemným plynom na izraelskom ministerstve energetiky, je plynovod EastMed stále možnosťou na prepravu plynu do Európy. „Spoločnosť Poseidon, ktorá ho vyvíja, je v záverečnej fáze geofyzikálnych a geotechnických prieskumov trasy potrubia v našich vodách a vo vodách Grécka a Cypru,“ povedal.
V reexporte izraelského plynu sa angažuje aj Egypt, ktorý s Izraelom uzavrel dohodu o podmorskom plynovode z Leviathanu do egyptských skvapalňovacích závodov, čo by umožnilo výraznejší vývoz do Európy, povedal Steinitz.
„Hlava 22“
Odborníci tvrdia, že súčasné izraelské plynové polia predstavujú tretinu potenciálnych zásob, ale zvýšenie kapacít by si vyžadovalo, aby boli súkromné spoločnosti povzbudzované k ďalšiemu prieskumu.
Rettigová však v tejto súvislosti upozorňuje na fenomén „Hlavy 22“. Ide o to, že štát Izrael poskytuje licencie na ťažbu a regulačnú podporu, ale nerealizuje vrty ani nestavia plynovody.
„Musíte nájsť zákazníkov, ktorí budú súhlasiť s tým, že zaplatia za tento veľmi drahý plynovod, ale tí to neurobia, kým im neukážete, že ste našli dostatok plynu na to, aby ste cenu zdôvodnili,“ povedala Rettigová. „A dostatok plynu na zdôvodnenie nenájdete, kým neukážete, že je tu niekto, komu by ste ten plyn mohli predať,“ uzavrela pre euractiv.com Rettigová.