Bratislava 26. apríla 2021 – Slovensko sa v procese odchodu od uhlia dostalo ďaleko a zemný plyn pri ňom veľmi pomáha. Pokiaľ ide o cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, je možné považovať zemný plyn za prechodné palivo. Časová perspektíva jeho využívania bude závisieť aj od možností financovania. Existujúcu plynárenskú infraštruktúru bude treba využiť aj na prepravu iných plynov, napríklad biometánu. Na webinári Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) „Prechod z uhlia na zemný plyn – využitie zemného plynu v teplárenstve a priemysle“ to uviedol obchodný riaditeľ spoločnosti Veolia Energia Slovensko Juraj Chren.
Poukázal na fakt, že pri výrobe elektriny z uhlia je uhlíková stopa okolo 800 gCO2 na kWh/t. Pri prechode na zemný plyn je to 490 gCo2 a pri prechode na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla sa táto hodnota zníži až na 270 gCO2. “Takže z 820 gCO2 na 270 gCO2 cez KVET, ktorá je momentálne na Slovensku dobre podporovaná a je aj jedným z dôvodov, pre ktorý Slovensko relatívne rýchlo, už v roku 2023, dokáže zbaviť uhlia, pričom mnoho krajín to dosiahne oveľa neskôr, alebo s celým procesom len začínajú,“ skonštatoval Chren. „Myslím si, že sme sa dostali veľmi ďaleko a zemný plyn nám k tomu veľmi pomáha,“ dodal s tým, že pokiaľ ide o cieľ uhlíkovej neutrality, plyn predstavuje prechodné palivo.
Chren pripomenul, že v palivovom mixe pri výrobe tepla v SR má plyn približne polovicu, štvrtina pripadá na biomasu a zhruba tretina na uhlie. „Výsledkom toho je aj priemerná uhlíková intenzita tepla dodávaného sústavami CZT 183 gCO2/kWh/t, čo je podstatne lepšia hodnota ako pri výrobe elektriny a je to aj lepšie číslo ako pri monovýrobe tepla zo zemného plynu, teda nie centralizovaným spôsobom, kde predstavuje 224 gCO2/kWh/t,“ vyčíslil.
Pokiaľ ide o CZT, manažér Veolie očakáva, že podiel biomasy bude v dlhodobom horizonte klesať a uhlie bude eliminované. „Otázka je, či plyn zostane v takom stave, ako je teraz alebo bude dopĺňaný, čo si myslím, že by mal byť, a infraštruktúra bude využívaná na biometán a iné možnosti, na to, aby došlo k ekologizácii aj v tomto smere,“ tvrdí Chren s tým, že zmena palivového mixu v CZT je podstatne ľahšia aj lacnejšia, ako keby sa hovorilo len o separátnych zdrojoch.
CZT považuje za jeden z najelegantnejších spôsobov, ako napĺňať dekarbonizačné ciele. Teplo tvorí zo spotreby energie polovicu. „Ak dokážeme 30 % tohto tepla robiť cez diaľkové vykurovanie, cez podstatne lepšiu bilanciu CO2, tak ju dokážeme podstatným spôsobom vylepšovať a zároveň vieme palivo, ktoré nám vchádza do zdrojov produkujúcich v rámci CZT, relatívne dobre meniť a prispôsobovať požiadavkám,“ vysvetlil Chren. Poukázal na skúsenosť Veolie s paroplynovým cyklom v Leviciach, kde sa podarilo znížiť emisie CO2 od roku 2007 o 52 % vďaka prechodu z klasickej kondenzačnej výroby so zlou bilanciou na KVET, pričom teplo sa začalo dodávať priemyselným klientom. „Tým, že sme vedeli dodať viacej tepla, sme boli schopní ekonomickejšie vyrobiť elektrinu, tým pádom sme si vylepšili palivový mix. Momentálne sme v ďalšom štádiu zmeny celkovej koncepcie a budeme ďalej znižovať emisie,“ dodal.
Pre ďalšie znižovanie emisií bude podľa neho potrebné nájsť palivo, ktorým je možné ďalej vylepšiť palivový mix, pričom zemný plyn, ktorý je teraz „číslo 1“, je prechodným palivom. Vzhľadom na stav energetiky, ktorý nie je zlý, pokiaľ ide o CO2, treba využiť plynárenskú infraštruktúru alebo infraštruktúru diaľkového vykurovania a doterajšie možnosti a skúsenosti.
„Určite budeme podporovať biometán ako súčasť plynárenskej infraštruktúry. Vodík znie zatiaľ veľmi dobre, ale bude tam dôležité, aká bude ekonomika, možnosti, podpora. Infraštruktúra sa musí využiť maximálne efektívne, dať si pozor na to, aby sa nerobili príliš veľké investície, podporovať naďalej KVET, nezabudnúť na energetické zhodnocovanie odpadov, tepelné čerpadlá, udržateľnú biomasu,“ myslí si Chren. „Ak budú všetky tieto ciele koordinované a nebudeme sa hrať na elektrinu, teplo, odpady, a že jedno s druhým nesúvisí, keď nájdeme stratégiu, ktorá je dlhodobá a akceptovateľná pre všetkých, dokážeme to urobiť nielen ekologicky, ale aj efektívne nákladovo tak, aby to zákazník nepocítil na podstatnom zvyšovaní cien energií,“ povedal Chren.
Časová perspektíva zemného plynu podľa neho závisí aj od možností financovania, podľa toho, ako bude nastavený systém. Myslí si, je potrebné využiť biomasu a aktuálne technické možnosti. Do existujúcej infraštruktúry by sa mali dostať aj iné nosiče ako plyn, vzhľadom na relatívne detailne presieťovanie. „Je dôležité, aby to dávalo ekonomický zmysel pre všetkých zúčastnených a dôležité je aj nastavenie mechanizmov podpory, aby to bolo nielen ekologické, ale aj relatívne nie veľmi drahé,“ upozornil Chren.
Spoločnosť Veolia podľa jeho slov plánuje využívať aj technológie CCU s CCS, na ktorých intenzívne pracuje. Ekonomické modely, zatiaľ bez jasného financovania, naznačujú, že to bude veľmi drahé a v konečnom dôsledku to musí zaplatiť výrobca, distribútor, predajca alebo zákazník, skonštatoval. „Riešenie by malo byť ekonomické a ak také nie je, mal by byť systém nastavený tak, aby bola aspoň nejaká vízia, kedy sa to stane,“ uzavrel obchodný riaditeľ spoločnosti Veolia Energia Slovensko Juraj Chren.
Foto: Veolia