Bratislava 4. apríla 2022 – Rusko-ukrajinská vojna neodvolateľne zničila dôveru v ruský zemný plyn, preto je potrebné hľadať možnosti, ako od neho čím skôr odísť. Z hľadiska energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky nie je dôležité nahrádzať zemný plyn v jej energetickom mixe, ale nahradiť jeho zdroj – Ruskú federáciu. Okamžité odpojenie sa od ruských dodávok by však pre SR znamenalo práve ohrozenie energetickej bezpečnosti a rozvoj hospodárstva. Na workshope Slovenského plynárenského a naftového zväzu „Ako ovplyvní energetickú bezpečnosť Slovenska konflikt na Ukrajine?“ to povedal poradca prezídia SPNZ Ján Klepáč.

Pri pohľade na Štruktúru primárnych energetických zdrojov v roku 2020 je zrejmé, že plynné palivá spolu s jadrom tvoria prakticky ich polovicu, konštatoval Klepáč. Energetická bilancia za rok 2021 zase ukazuje, že flotila slovenských elektrární vyrobí zhruba 31 TWh elektrickej energie, ale pri plyne 5 miliárd metrov kubických, ktoré Slovensko spotrebúva, predstavuje 52,7 TWh. „Keď niekto príde s myšlienkou, že do Vianoc otočíme kohútikom, musel by povedať, odkiaľ dostane do slovenskej energetiky, hospodárstva a domácností takmer 53 TWh,“ poznamenal Klepáč.

Pokiaľ ide o to, ako dostať plyn do Európy, uviedol štyri možnosti: „Vlastná ťažba a produkcia iných plynov, sieť vybudovaných plynovodov, LNG z rôznych kútov sveta a z podzemné zásobníky, ktoré vykrývajú spotrebu hlavne v zimných mesiacoch.“

Celkové dokázané zásoby zemného plynu v Európe (bez RF) dosahujú 3200 mld. m3, teda asi 1,7 % svetových zásob. Okrem tradičných zdrojov v Nórsku, na Ukrajine či Veľkej Británii Klepáč pripomenul aj nové objavy v rumunskej, bulharskej či tureckej časti Čierneho mora. „Bohužiaľ, len niečo z toho by sa mohlo dostať ďalej a tieto krajiny sú schopné využiť tento plyn samy,“ poznamenal. O bridlicovej ťažbe uvažuje len Británia, v kontinentálnej Európe je táto metóda zakázaná. Výroba iných plynov v Európe by mala do roku 2030 predstavovať 34 mld. m3 biometánu ročne, menej ako desatinu jej spotreby, v prípade vodíka 1. mil. ton.

Čo sa týka európskych zásobníkov, v ktorých možno uskladniť štvrtinu európskej spotreby, Klepáč vyzdvihol aktuálne iniciatívy v oblasti budovania strategických zásob na úrovni 80, resp. 90 % pred každou zimou, ktoré sa zrejme stane v EÚ povinnosťou., rovnako ako certifikácia zásob, aby nedošlo k ohrozeniu energetickej bezpečnosti.

Pokiaľ ide o prepravné plynovody, okrem tradičných ruských plynovod Nord Stream 1, Jamal-Európa a slovenskej tepny, načrtol poradca prezídia SPNZ ďalšie možnosti. „Jednou z nich je Južný plynárenský koridor (SGC), ktorý dováža zemný plyn z veľkého azerbajdžanského poľa Shah Deniz,“ povedal Klepáč. V tejto súvislosti pripomenul vyjadrenie azerbajdžanského veľvyslanca v Londýne, ktorý dodávky do Európy podmienil dlhodobými kontraktmi a minimálne 15-20-ročným odberom, čo však koliduje s úmyslom EÚ od plynu odísť. „Toto je dnes vážny európsky problém,“ poznamenal Klepáč.

Ďalšou možnosťou je plynovod Baltic Pipe z Nórska do Poľska, ktorý má byť uvedený do prevádzky tento rok v októbri, s kapacitou 10 mld. m3. „Z neho sa nemôžeme veľmi tešiť, pretože do konca roka vyprší poľský kontrakt s Gazpromom o dodávkach plynu. Poliaci kontrakt nechcú predĺžiť a všetko, čo dostanú cez Baltic Pipe, spotrebujú sami,“ upozornil Klepáč, ktorý medzi ďalšími možnosťami uviedol aj izraelsko-egyptský plynovod EastMed, ktorý treba ešte vybudovať, avšak aktuálne nemá politickú podporu.

Európa by mohla dostávať plyn aj z Alžírska – z jeho šiestich plynovodov však reálne fungujú len tri – resp. z Nigérie a Nigeru cez Alžírsko, ak by sa zrealizoval projekt Transsaharského plynovodu. Problémom pri preprave afrického plynu je Španielsko, ktoré síce má potrebné importné terminály, ale prepojovacie plynovody medzi Španielskom a Francúzskom nemajú potrebnú kapacitu. „Buď ich rozšírime, alebo na ne môžeme zabudnúť,“ konštatoval Klepáč, ktorý spomenul aj turkménsky zdroj, kde však preprava viazne na potrebe vybudovania Transkaspického plynovodu.

Čo sa týka zásobovania Európy LNG, šancu vidí Klepáč najmä v tom, že 29 európskych terminálov s celkovou kapacitou 237 mld. m3 (40 % európskej spotreby) je využívaných pomerne málo, aktuálne na 67 %. Poradca prezídia SPNZ však upozornil, že využívanie LNG je spojené aj s niektorými problémami, ktoré definoval aj bruselský think-tank Bruegel. Ide napríklad o limity ťažby a skvapalňovania plynu, ekonomické a právne problémy s presmerovaním tokov LNG najmä v podobe nedodržiavania zmlúv s tretími krajinami i za cenu pokút, vysokú cenu paliva, obmedzenie dodávok do chudobnejších ázijských krajín na úkor Európy či spomínané problematické prepojenie Španielska, ktoré ma terminály, so zvyškom Európy. Navyše, Rusko je tretím najväčším dodávateľom LNG do Európy po USA a Katare.

Slovenská situácia

V oblasti domácej ťažby Slovensko vyťažilo, „čo sa dalo“, skonštatoval Klepáč. Napriek tomu sú tu podľa neho isté perspektívne polia na Záhorí, ktoré patria geologicky do Viedenskej panvy, alebo v Potiskej nížine. Väčšinou ide o doťažované ložiská, ktoré bez ďalšieho prieskumu v priebehu roka-dvoch zaniknú. „Je tu veľmi zaujímavé ložisko v Trakoviciach pri Trnave, ktoré by mohlo potenciál podstatne zvýšiť. Naráža však na odpor environmentalistov,“ uviedol Klepáč s tým, že v istom momente by SR mohla nahradiť až 1/10 domácej spotreby z vlastných zdrojov. „Ale treba investovať,“ zdôraznil poradca prezídia SPNZ.

Druhú možnosť predstavuje výroba bioplynu a biometánu. S odvolaním sa na odhady profesora Jána Gaduša z SPU v Nitre Klepáč uviedol, že ak by všetky slovenské bioplynové stanice produkovali biometán, bolo by možné získať vyše 115 mil. m3 tohto paliva ročne. Pri mobilizácii všetkých zdrojov, teda biomasy z nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy a zo živočíšnej výroby, ako aj komunálneho odpadu by Slovensko mohlo získať 456 mil. m3 biometánu ročne, čo by sa blížilo k 10 % ročnej spotreby zemného plynu na Slovensku. „Majme však na pamäti investície a čas,“ zdôraznil Klepáč.

V rámci diverzifikácie zdrojov upozornil na projekt plynovodu Eastring, ktorý by mal spájať strednú Európu práve so zdrojom azerbajdžanského a možno raz iránskeho či turkménskeho alebo čiernomorského plynu. Pôvodne patril medzi projekty spoločného záujmu, teraz už z nich vypadol.  „V každom prípade 10 až 20 mld. plynu, ktorý by sme mohli dostať do Európy, by mohlo byť pre Európu zaujímavých,“ povedal Klepáč.

V prípade LNG terminálov prichádzajú pre SR do úvahy najmä chorvátsky Omišalj na ostrove Krk a poľské Swinoujscie. „Poľský má kapacitu 5 mld. ročne, presne toľko, koľko SR spotrebuje. Ale rozširuje sa a v priebehu 1,5 roka bude kapacita rozšírená na 8,3 mld. m3 ročne,“ vyčíslil poradca prezídia SPNZ s tým, že Omišalj má kapacitu len 2,6 mld. m3. Ide o FSRU terminál, ale Chorváti zvažujú posun na pevninu. Klepáč pripomenul nedávny nákup 80 mil. m3 LNG práve z Chorvátska a dodal, že pri dennej slovenskej spotrebe 13 až 14 mil. m3 by naša krajina potrebovala zhruba 63 tankerov s kapacitou 140.000 m3 na pokrytie celkovej ročnej spotreby.

Závery

„Nie je možné sa okamžite odpojiť od ruských dodávok zemného plynu, bez toho, aby sme ohrozili energetickú bezpečnosť, rozvoj hospodárstva a – priznajme si – aj svoje pohodlie,“ konštatoval Klepáč.

Vojna na Ukrajine podľa neho neodvolateľne zničila dôveru v ruský zemný plyn, hoci Rusi si dlhé roky pestovali imidž garanta európskej energetickej bezpečnosti. „Ukazuje sa, že z hľadiska energetickej bezpečnosti SR nie je dôležité v energetickom mixe nahradiť zemný plyn, ale jeho zdroj – Ruskú federáciu. To je úloha dňa,“ zdôraznil Klepáč.

Vlastná ťažba, biometán a vodík dokážu nahradiť zemný plyn len v obmedzenej miere, napriek tomu treba i touto cestou ísť, tvrdí Klepáč.

„K tomu treba hľadať nové prepravné cesty, uzatvárať nové kontrakty v pomerne zložitej dobe. Táto úloha bude uľahčená, ak by dodávky ruského zemného plynu pokračovali v zmysle uzavretých kontraktov, ako zatiaľ pokračujú,“ uzavrel poradca prezídia SPNZ Ján Klepáč na workshope „Ako ovplyvní energetickú bezpečnosť Slovenska konflikt na Ukrajine?“.