Bratislava 10. septembra 2021 – Postupná strata flexibility členského štátu vyberať si najefektívnejšie miestne opatrenia pri plnení klimatických cieľov EÚ, rovnako ako možné vážne sociálne dosahy v podobe energetickej chudoby sú problémami navrhnutého balíčka „Fit for 55“. Na workshope „Fit for 55 a slovenská energetika“ to povedal vedúci rozvoja sieťového obchodu v SPP – distribúcia Jerguš Vopálenský, ktorý prezentoval stanovisko Slovenského plynárenského a naftového zväzu.
„Klimatická kríza je reálny problém. Emisie treba znižovať a treba ich znižovať rozumne. Európske emisie sú 10 % zo svetových, slovenské 1% z európskych. Takto k tomu treba pristupovať aj na najvyššej politickej úrovni EÚ a viac vyjednávať s globálnymi partnermi o tom, kde a kto by mal znížiť emisie, aby to malo naozaj reálny prínos k riešeniu klimatickej krízy,“ uviedol Vopálenský s tým, že rozumnými opatreniami je Slovensko schopné splniť aj zníženie emisií o 22 % namiesto doterajších 20 %.
Čiastkové ciele a nabúranie princípu technologickej neutrality
Okrem zvyšovania cieľov bez toho, aby bolo jasné, ako ich naplniť, považuje za nešťastné stanovovanie čiastkových cieľov. „Keď vieme splniť základný cieľ zníženia emisií, nútiť do riešení ´one size fits all´, ktoré nevyužijú flexibilitu členského štátu – napríklad veľká výzva je energetická efektívnosť a dekarbonizácia priemyslu a budeme musieť smerovať opatrenia len do čiastkových cieľov – je veľmi nešťastný prístup, lebo sa stráca možnosť manažovať si najefektívnejšie v danom štáte,“ skonštatoval s tým, že Rumunsko alebo Slovensko nie sú rovnaké ako Nemecko.
Vopálenský upozornil aj na „prvú lastovičku“ nabúrania princípu technologickej neutrality v smernici o energetickej efektívnosti, v ktorej sa hovorí, že nebude možné plniť jej ciele na báze technológií fosílnych palív. „To znamená, ušetríme energiu , ale nebudeme ju môcť započítavať. To je z nášho pohľadu veľmi kontraproduktívne, lebo zemný plyn je palivo prechodu, teda akékoľvek opatrenia v súčasnosti by sme ním mali byť schopný spraviť. A s perspektívou dlhodobej dekarbonizácie plynu ako takého. Je absolútne neprijateľné hovoriť, že môžeme ušetriť energiu, ale spôsobom, ktorý je eurokonformný,“ zdôraznil.
Čiastkové ciele podľa neho nie sú dobré a treba sa zamerať na globálny cieľ, keďže Slovensko, ktoré sa podieľa len 1 % na európskych emisiách, resp. jeho energetika bude po náhrade uhlia 6. najmenej emisnou energetikou v EÚ z hľadiska jednotkovej produkcie emisií na kWh elektriny a tepla. Spolu s krajinami, ako sú Rakúsko, Švédsko, Francúzsko, Fínsko, bude mať omnoho čistejší energetický mix ako napríklad Nemecko.
„Napriek tomu budeme musieť čiastkovými cieľmi mieriť už do čistej energetiky, čo je nezmysel, a za cenu miliárd eur sa posunieme o 1-2 pozície vyššie. Tento prístup podľa nás nie je správny, nie je v princípe hodnoty za peniaze a nehľadá emisie tam, kde naozaj vznikajú,“ upozornil Vopálenský.
Dva problémy Fit for 55
Prvý problém, ktorý podľa neho SPNZ vo Fit for 55 vníma, je postupná strata akejkoľvek flexibility členského štátu EÚ vyberať si najefektívnejšie miestne opatrenia, samozrejme pri dodržaní pevného emisného cieľa, ktorý by určite mal byť záväzný a relatívne aj vymáhateľný bez čiastkových cieľov.
Druhým problémom sú možné sociálne dopady na jednotlivé členské krajiny. Podľa hodnotenia podielu nákladov domácností vysoko-, stredno- a nízkopríjmových na výdavkoch na energie z roku 2014 dávali nízkopríjmové domácnosti v SR na energie cez 20 %, čo je najhoršia hodnota tohto ukazovateľa v EÚ.
„Podľa zimného balíčka, pri súčasnej cene povolenky 62 € /t CO2, pokiaľ by postupne došlo k splynutiu EU ETS a ETS pre budovy a bola by rovnaká cena, dosah na domácnosť by bol 12,5 €/MWh plynu na koncovej cene, čo by predstavovalo nárast o viac ako 30 %,“ vyčíslil Vopálenský.
Cieľ Únie, aby odklon od využívania fosílnych palív viedol k dekarbonizácii, by mohol platiť v Nemecku s priemernou mzdou 2600 € alebo vo Francúzsku, kde je nad 2000 €, ale nebude to platiť na Slovensku, tvrdí.
„V SR máme totiž 200.000 domácností kúriacich tuhým palivom. Keď zvýšime cenu zemného plynu, nebude ich menej, ale viac,“ poznamenal Vopálenský s tým, že tieto domácnosti kúria drevom, lebo nemajú na vykurovanie elektrinou alebo plynom. „Sú to naozaj energeticky chudobné domácnosti, nie sú to tie, ktoré si môžu dovoliť zemný plyn alebo elektrinu,“ povedal. Zvýšenie ceny plynu spôsobí, že už nikdy neprejdú na nízkoemisné vykurovanie. „Práve naopak, domácnosti, ktoré sú teraz na hrane s nákladmi na energie, prejdú na vykurovanie tuhým palivom,“ podotkol s tým, že sa ďalej zhorší kvalita ovzdušia v SR..
Na riešenie podľa Vopálenského nepostačuje ani klimatický sociálny fond s alokáciou pre SR do roku 2030 na úrovni 1,6 mld. eur. „Veľmi jednoduchý prepočet, keď máme v SR 200.000 domácností kúriacich tuhým palivom, keby sme každej chceli dať dotáciu na tepelné čerpadlo v hodnote 8000 €, 200.000 x 8000 je 1,6 mld. €,“ konkretizoval s tým, že celý fond by sa minul len na riešenie obyvateľov kúriacich tuhým palivom. „Pre zvyšný milión, ktorý kúri zemným plynom, by sme nemali z klimatického fondu ani euro na ich motiváciu na prechod, podľa Únie, k OZE,“ dodal.
Jedným problémom je teda nedostatočná výška alokácie finančných prostriedkov, ktoré majú kompenzovať cenový dosah a ďalším je časové hľadisko. Aj pokiaľ by SR nasledovala úspešný program kotlíkových dotácií v Česku, kde od roku 2015 rozdali dotácie pre 84.000 domácností, aj pri neobmedzených finančných možnostiach by vyriešilo problém ľudí ohrozených energetickou chudobou najskôr na báze 10 rokov.
„Čiže keď sa skokovo zvýši cena zemného plynu, vieme ich problémy riešiť v horizonte 10 rokov. Otázka je, čo budú robiť počas tých 10 rokov. To znamená, že adresnosť a časové hľadisko sú veľmi nebezpečné pre tieto domácnosti, lebo zdvihnutie ceny je skokové, ale implementácia dotačného programu je pozvoľná. Navyše zaviesť niektoré dotačné programy môže trvať dlho,“ zdôraznil.
Riešenia
Politickým riešením by mohlo byť, že lídri EÚ sa dohodnú, že každý si bude riadiť dekarbonizáciu podľa výšky spotrebnej dane prispôsobenej na národnej úrovni. Ak má Nemecko vysokú kúpyschopnosť, nech si zdvihne cenu plynu pre domácnosti rapídne, pokiaľ si myslí, že to bude motivovať prechod ľudí na tepelné čerpadlá,“ povedal Vopálenský.
Rumunsko, ČR, SR, ktoré ju nemajú a myslia si, že by to znamenalo odchod k tuhým palivám, nebudú môcť toto opatrenie takto implementovať a budú musieť zavádzať iné programy, napríklad energetickú efektívnosť v priemysle na znižovanie emisií.
Jednou z možností je aj dlhšie prechodné obdobie, ale vzhľadom na implementáciu do roku 2030 len teoretickou.
„Ďalšou možnosťou dekarbonizácie tohto sektora je dramatické navýšenie verejných prostriedkov na podporu výroby, skladovanie, prepravu a distribúciu obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov, čo by v podstate zabezpečilo dekarbonizáciu bez nútenia ľudí k dramatickým prechodom na plyn alebo úplne inú technológiu,“ uzavrel Jerguš Vopálenský z SPP – distribúcia.