Bratislava 28. júna 2021 – Výroba biometánu na Slovensku sa nerozbehne bez nastavenia schémy investičnej podpory upgradu bioplynových staníc na biometánové a výstavby nových biometánových staníc na biologicky rozložiteľný komunálny odpad (BRKO). V rámci webinára Slovenského plynárenského a naftového zväzu „Podpora biometánu“ to uviedol vedúci rozvoja sieťového obchodu v SPP – distribúcia Jerguš Vopálenský, ktorý zdôraznil aj dôležitosť stanovenia rentabilných výkupných cien, vytvorenia IT systému záruk pôvodu pre biometán a odstránenia limitu na veľkosť výrobcu elektriny, ktorý spotrebúva biometán a stanovenie výkupnej ceny biometánu v jednej výške bez ohľadu na rok uvedenia zariadenia do prevádzky.
Vopálenský pripomenul, že flotile bioplynových staníc v SR bude končiť podpora, najmä v rokoch 2025-28. „Možností pre ne nie je veľa, nám sa ako najvhodnejšia javí začať vyrábať biometán,“ skonštatoval s tým, že bioplynové stanice, ktoré sú pripojiteľné k distribučnej sieti, by mali dostať podporu na toto pripojenie a upgrade na výrobu biometánu a tým, ktoré nie sú pripojiteľné, by mal byť umožnený repowering na reštart výroby bioplynu.
Podľa analýzy SPP-D je 34 staníc pripojiteľných pomerne rýchlo a technicky jednoducho a ročne by vedeli vyprodukovať zhruba 60 mil m3 biometánu. „To sa javí málo, ale keby bol tento objem využitý v súčasných systémoch CZT, najmä vo veľkých teplárňach, prispelo by to k 15-percentnej dekarbonizácii týchto systémov, ktoré využívajú zemný plyn,“ vyčíslil Vopálenský. Najväčší potenciál využitia biometánu na Slovensku je podľa SPP-D najmä v súčasných systémoch CZT, kde spoločnosť vidí najväčšiu synergiu.
„Oni sa potrebujú dekarbonizovať, na základe európskej legislatívy majú indikatívny cieľ zvyšovať podiel OZE o 1,1 % ročne. Potrebujú si splniť podmienku účinného CZT, ktorá reflektuje podiely OZE, resp. podiel výroby tepla v KVET. Pri využívaní biometánu v súčasných systémoch CZT je možný súbeh investičnej podpory pre výrobcu biometánu, resp. na zriadenie výroby biometánu a existujúcej prevádzkovej podpory pre súčasný systém CZT,“ vysvetlil Vopálenský s tým, že o niečo vyššia výrobná cena elektriny z biometánu by nahradila už súčasnú výšku výkupnej ceny elektriny zo zemného plynu.
Najväčšou výhodou podľa neho je, že biometán je zameniteľný za zemný plyn, de facto by preto v týchto veľkých systémoch nebola potrebná žiadna technická úprava a išlo by len o obchodný model nákupu biometánu.
Pokiaľ ide o bariéry rozvoja biometánu na Slovensku, Vopálenský považuje za potrebné nastaviť systém výkupných cien elektriny z biometánu tak, aby sa nevzťahovali na rok uvedenia výrobcu elektriny do prevádzky, pretože výrobca elektriny (existujúci systém CZT) a výrobca biometánu budú 2 rozdielne subjekty. Odstrániť podľa neho treba aj obmedzenie vztiahnuté na inštalovaný výkon (v súčasnosti do 1 MW), keďže existujúce systémy CZT majú väčšie výkony, optimálne by bolo 1,5 MW, určite však viac ako 1 MW.
„Citlivou témou sú výkupne ceny elektriny z biometánu. To, či budú nastavené v nejakej rentabilnej výške, rozhodne o tom, kde sa biometán bude spotrebúvať,“ zdôraznil ďalej Vopálenský. Na základe návštevy prvej biometánovej stanice v Česku, v Rapotíne, nadobudol presvedčenie, že pokiaľ nebude na Slovensku rentabilná výška výkupných cien, biometán vyrobený na Slovensku sa skôr bude prevádzať do zahraničia. „To znamená, že na Slovensku sa bude vyrábať, ale spotrebúvať ho budú dánski, holandskí, nemeckí či belgickí spotrebitelia, ktorí vďaka systému podpory v ich krajinách budú schopní ponúknuť výrobcovi biometánu konkurencieschopnejšiu cenu,“ myslí si.
Tento odhad nezohľadňuje bonus za výkup a spracovanie BRKO, ktoré by platili samosprávy alebo veľké obchodné reťazce biometánkam za spracovanie, takže výkupná cena by mohla byť v prípade BRKO nižšia, pretože by to bol dodatočný príjem.
Cena podľa Vopálenského určite nemôže byť na rovnakej úrovni s bioplynom, lebo z povahy veci má biometán väčšiu čistotu a je náročnejší na výrobu. Rentabilná úroveň výkupnej ceny elektriny z biometánu pre súčasné systémy CZT je podľa SPP-D cca 120 €/MWh.
Pre rozvoj biometánu je dôležité pripraviť komplexnú legislatívnu úpravu, ktorá by zmenila súčasný systém odpadového hospodárstva tak, aby bolo BRKO dôsledne separované a energeticky zhodnocované namiesto skládkovania alebo kompostovania.
„Čo je absolútne kľúčové a bez čoho sa výroba biometánu na Slovensku nerozbehne, bez ohľadu nato, či stanovíme alebo nestanovíme výkupné ceny, je určite krok, ktorý je potrebné spraviť tak či tak, aspoň ako jediný s odstránením administratívnych záťaží. Je ním nastavenie schémy investičnej podpory jednak upgradu bioplynových staníc na biometánové a súčasne investičnej podpory pre výstavbu nových biometánových staníc na BRKO,“ zdôraznil Vopálenský.
Pripomenul, že aj Rapotín je rentabilný, je na hrane, ale s tým, že dostal 50 % investičnej podpory, musí predávať teplo aj elektrinu a obchodné reťazce mu platia za spracovanie expirovaného tovaru a vyskladal si synergie tak, že môže fungovať na trhovej báze. Bez investičnej podpory by to však nebolo možné.
„Naša úloha infraštruktúrneho operátora je umožniť prevody, jednak vtláčanie do siete, ktoré technológie sú odskúšané, a nie náročné,“ uviedol Vopálenský s tým, že ani Rapotín to nevnímal ako bariéru, tak skôr vnímali obchodný model, ale technické otázky nie, lebo technológie sú odskúšané, sú to typové riešenia, ktoré sa inštalujú na bioplynkách.
„Keď zriadime biometánový register, mal by umožňovať obchody s biometánom. Bude mať štandardné črty, nerobíme to na kolene, aplikujeme nemecko-rakúsky model, ktorý je odskúšaný a funguje. Využívame know-how zahraničných spoločností , sme aj súčasťou medzinárodného projektu REGATRACE, ktorý podporuje vznik biometánových registrov v krajinách EÚ,“ uzavrel vedúci rozvoja sieťového obchodu v SPP – distribúcia Jerguš Vopálenský.