Bratislava 26. apríla 2022 – Návrh Akčného plánu (AP) zahŕňajúceho opatrenia pre úspešnú realizáciu vodíkových technológií v súlade s Národnou vodíkovou stratégiou je hotový. V júni sa očakáva jeho schválenie vládou, ktorá má pomocou opatrení v AP vytvoriť podmienky pre investície do ekonomicky udržateľného reťazca zeleného aj modrého vodíka. Na hybridnom workshope Slovenského plynárenského a naftového zväzu „Vodíkové projekty v plynárenstve ako príspevok k energetickej sebestačnosti“ to povedal predseda Národnej vodíkovej asociácie Slovenska (NVAS) Ján Weiterschütz.
Vláda má pomocou opatrení v akčnom pláne vytvoriť podmienky pre investície do ekonomicky udržateľného reťazca zeleného aj modrého vodíka. AP je zameraný na obdobie do roku 2030, keď končí čerpanie prostriedkov z aktuálneho programového rozpočtového obdobia EÚ, pripomenul Weiterschütz s tým, že plán sa bude každoročne revidovať a bude sa pristupovať k prioritizácii opatrení podľa aktuálnej situácie.
AP podľa neho rezonuje na Slovensku už rok a ma byť finalizovaný koncom minulého roka. Potrebné diskusie so zainteresovanými spoločnosťami a stakeholdermi o tom, čo do opatrení zaradiť, si však vyžiadali až dve kolá pripomienkovania.
„V súčasnosti je návrh akčného plánu je hotový. Mal by ísť do vnútrorezortného pripomienkového konania na ministerstve hospodárstva a ďalej do medzirezortného pripomienkového konania (MPK), ktoré by malo prebehnúť v máji,“ špecifikoval predseda NVAS s tým, že v júni sa budú zapracovávať pripomienky a rokovať so subjektmi, ktorých zásadná pripomienka nezodpovedá tomu, čo by NVAS chcela. Schválenie vládou má prísť na program koncom júna a v júli už chce NVAS začať s konkrétnymi opatreniami.
Prvým z nich je cestovná mapa opatrení, detailné rozpracovanie toho, čo sa načrtlo a navrhlo v AP. „Budú sa prispôsobovať ciele, na konci roka budú možno revidované v novom AP,“ poznamenal Weiterschütz.
Druhým opatrením je Národný projekt – aktivita, ktorá by mala personálne aj finančne zastrešovať prípravu cestovnej mapy, analýzu súčasnej legislatívy a prispôsobenie súčasnej legislatívy a regulačného prostredia.
Hodnotový reťazec
Pokiaľ ide o vodíkový hodnotový reťazec, AP sa zameriava na výrobu vodíka najmä zo zelených zdrojov, ale je tu aj potenciál výroby z jadra, uviedol šéf NVAS s tým, že ide o preferovanú oblasť nielen slovenského ministerstva hospodárstva, ale aj celej Európy, keďže jadro sa spolu s plynom dostalo medzi udržateľné technológie, čo sa týka výroby vodíka. Ide o elektrolýznu cestu výroby.
Ďalšou je termochemická cesta, pri ktorej sa rozkladom biomasy a odpadu vyrába vodík pri relatívne nízkych nákladoch. Množstvo je porovnateľné ako pri výrobe elektrolýzou (25.000 ton ročne), teda 20.000 ton ročne v roku 2030.
„Je tu ešte jedna cesta, CCU/CCS, to je cesta pre malých aj veľkých odberateľov plynu, ktorých teraz trápia emisné povolenky,“ skonštatoval Weiterschütz. „Takýmto spôsobom by si vedeli vyrobiť modrý vodík, ak by niekde vedeli umiestniť CO2,“ dodal s tým, že by mohlo ísť napríklad o umiestnenie do výroby plastov alebo uloženie do vyťažených ložísk.
Distribúcia
Keď sa bude vyrábať vodík v malých množstvách, mal by sa prepravovať najmä po ceste, prípadne železnicou. S narastajúcimi objemami bude gro predstavovať preprava potrubiami, vysvetlil predseda NVAS. „Celá iniciatíva Európy a sveta smeruje k tomu, že výrobu a distribúciu vodíka chceme riešiť vo veľkom. Na to nám autá a železnice nebudú stačiť,“ zdôraznil s tým, že veľkou výhodou vodíka je, že by mohol hrať významnú úlohu ako „sezónny storage“. „To znamená, že ho potrebujeme uložiť v čase, keď sa ho vyrába dostatok, najlepšie do podzemných úložísk, vyťažených ložísk zemného plynu alebo soľných kavern,“ konkretizoval.
Využitie
AP predpokladá využitie vodíka v doprave, kde by sa malo uplatniť cca 10.000 ton ročne, najmä však v priemysle – chemickom, metalurgickom, vo výrobe plastov, elektrotechnike, v potravinárstve, sklárstve či výrobe cementu – ktorý by mal spotrebovať 35.000 ton ročne.
Weiterschütz pripomenul, že Duslo Šaľa vyrába z vodíka čpavok a z neho minerálne hnojivá. Produkuje 100.000 ton vodíka zo zemného plynu ročne. „Keď počítame, že len Duslo by zobralo 35.000 ton, ide o nahradenie zhruba jednej tretiny šedého vodíka zeleným v roku 2030,“ povedal s tým, že v tomto ohľade bude treba byť ambicióznejší. Fit for 55 totiž hovorí, že priemysel, ktorý teraz využíva šedý vodík, by ho mal zameniť za modrý alebo zelený z 50 %. „Sú tu úvahy o 40 %, ale aj to je nad rámec toho, čo uvádzame v našom pláne,“ doplnil šéf NVAS.
Ďalšie využitie vodíka vidí AP v tepelnej energetike, resp. elektroenergetike (5000 ton ročne). „Zase téma pre plynárov, postupné nahrádzanie zemného plynu vodíkom, primiešavaním – v súčasnosti – v malých množstvách,“ poznamenal Weiterschütz. Pertraktovaných 5 % vodíka v zemnom plyne podľa neho nemá významný vplyv na existujúcu sieť ani spotrebiče. „Vyšší pomer už áno, ale práve tam smeruje výskum našich plynárenských spoločností,“ dodal.
Výroba syntetických palív s využitím v cestnej, riečnej a železničnej doprave by mohla absorbovať do 5000 ton ročne. „Máme tu fabriky, ktoré vedia vyrobiť vodík a spojiť ho s molekulou uhlíka a vyrobiť syntetické, teda zelené palivo. Čiže aj toto je priestor pre uplatnenie vodíka,“ doplnil predseda NVAS.
Financovanie
AP predpokladá, že najväčší podiel financií by mal smerovať do výroby – 415. mil €. Do prepravy, distribúcie a skladovania by malo ísť 50 mil. €.
Toto nízke číslo Weiterschütz zdôvodnil tým, že pri príprave plánu sa zameriavalo na výskumno-vývojové projekty v podobe malých polygónov, kde sa mal odskúšať systém nahradenia pôvodných materiálov za nové, spĺňajúce kritéria prepravy vodíka. „Čiže nešlo o veľké objemy. Ale vidíme, že tlak na prepojenie Európy prostredníctvom Hydrogen Backbone je veľký, tak sa nebude len skúmať, ale pôjde sa do veľkých investícií,“ myslí si Weiterschütz s tým, že po roku môže byť AP revidovaný a suma sa čiastočne preleje z inej oblasti do distribúcie.
Na využívanie vodíka v rôznych aplikáciách by malo ísť 262 mil. € a do výskumu a vývoja 216,7 mil. €. Pôjde najmä o podporu excelentných výskumných centier, ktoré sa už teraz zaoberajú vodíkom, ako sú napríklad košická TUKE, Žilinská univerzita a ďalšie.
Na komunikačnú stratégiu a marketing by sa malo vynaložiť 10,4 mil. €. Celková suma by tak mala dosiahnuť 954, 1 mil. €.
Spotreba
Celková ročná domáca spotreba modrého a zeleného vodíka je odhadovaná na 45 – 50 kiloton, z toho priemysel by mal absorbovať 30 kt, energetika 5 a doprava 10 kiloton.
V oblasti vodíkových dopravných prostriedkov AP pre Slovensko stanovil do roku 2030 cieľ 4000 osobných automobilov, 260 autobusov, 600 ľahkých a 600 ťažkých úžitkových vozidiel, komunálnych vozidiel a pracovných strojov. Vo vlakovej preprave sa uvažuje o 12 regionálnych vlakových súpravách na tratiach, ktoré nie sú elektrifikované, keďže je nákladovo efektívnejšie na ne nasadiť elektrické vlaky poháňané vodíkom.
Čerpacie stanice
Pre rozvoj vodíka v doprave je najprv potrebná infraštruktúra, zdôraznil Weiterschütz. V roku 2022 by mali byť na Slovensku tri čerpacie vodíkové stanice vrátane mobilných, ktoré prezentuje SIEA, ďalšiu má Messer v prevádzke Slovnaftu. Do roku 2025 by ich malo byť 8 a v roku 2030 25. Do roku 2030 by mali byť na Slovensku najmenej 2 stanice na podchladený kvapalný vodík určený pre ťažkú automobilovú dopravu, pretože do nádrže kamiónu sa vie dostať oveľa viac vodíka v kvapalnej ako v plynnej forme.
Dôležité v tejto súvislosti je, ako dopadne nariadenie o infraštruktúre alternatívnych palív AFIR, ktoré bude mandatórne pre členské krajiny EÚ. Podľa Weiterschütza pôjde o to, ako umiestňovať čerpacie stanice na TEN-T CORE koridoroch (medzinárodné prepojenia).
Návrh Hydrogen Europe počíta s umiestnením stanice na každých 100 km s minimálnou kapacitou dve tony denne (700 a 350 bar), ktorá by vedela obslúžiť aj kamióny, a to do roku 2027.
Do roku 2030 by išlo o povinné rozmiestnenie vodíkových staníc na všetkých cestných ťahoch TEN-T každých 100 km, s minimálnou kapacitou dve tony denne (700 a 350 bar).
Do roku 2030 by malo byť povinné aj rozmiestnenie staníc na kvapalný vodík každých 300 km na všetkých cestných ťahoch TEN-T a do roku 2030 povinné dve čerpacie stanice v každej európskej TEN-T urban node“ teda na Slovensku v Bratislave, Košiciach, Žiline a Nitre. Uvedené ciele sú podľa šéfa NVAS splniteľné a v slovenskom kontexte aj v súlade s AP.
V súvislosti s cieľmi REPowerEU Weiterschütz uviedol, že AP počíta s domácou výrobou 45 – 50 tis. ton vodíka, pričom pri zohľadnení počtu obyvateľov by to malo byť 5x viac, teda vyše 250 tis. ton v roku 2030 (1,25 % z cieľa EÚ). Už pri jednom percente by to bolo vyše 200. ton, čo je na rok 2030 dosť vysoké číslo.
Vyzdvihol, že posudzovanie notifikácii štátnej pomoci pre vodíkové projekty bude pre EK prioritou a Komisia sa zaväzuje ukončiť proces posudzovania prvých dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu v oblasti vodíka do 6 týždňov od predloženia úplnej notifikácie zúčastnenými členskými štátmi.