4. marca 2021 – Pre rozvoj vodíka na Slovensku bude dôležité vytvorenie úplného hodnotového reťazca, spolupráca so zahraničnými partnermi, dotácie na preklenutie investičnej medzery a ďalšie financovanie z rôznych zdrojov. Na webinári Slovenského plynárenského a naftového zväzu Podpora vodíkových projektov to povedal člen predstavenstva Národnej vodíkovej asociácie Slovenska (NVAS) Ján Weiterschütz, ktorý vyzdvihol aj dôležitosť Národnej vodíkovej stratégie, vytvárajúcej vodíkový rámec.
Tá sa podľa neho začala tvoriť v auguste minulého roku a po následných expertných konzultáciách vznikla prvá, veľmi rozsiahla verzia dokumentu, ktorá prešla viacerými úpravami a v marci by mala prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním. V prípade schválenia vládou, možno už v apríli, by sa mohlo začať s prípravou akčného plánu. „Bude konkrétne hovoriť o opatreniach, ktoré budú podporovať jednotlivé priority zvolené ministerstvom a vládou, a tým pádom bude každý vedieť, do čoho a koľko peňazí bude v akom časovom rámci plynúť,“ dodal Weiterschütz.
Pokiaľ ide o rozvoj vodíka na Slovensku, na začiatok treba podľa neho pripraviť úplná hodnotový reťazec vodíka. „To znamená začať smerovať do menších území, samospráv a regiónov. Treba vytvoriť jednotlivé vodíkové regióny prepojené navzájom, aby výroba mala komu predávať. To znamená, že spolu s výrobou a distribúciou treba vytvárať aj aplikácie, pri ktorých sa vodík spotrebuje,“ priblížil Weiterschütz. V súčasnosti ma podľa neho vodík najväčšiu pridanú hodnotu v doprave,
„Pri týchto projektoch sú vítaní aj zahraniční partneri. Aj samotné financovanie Európy smeruje k vytváraniu klastrov a partnerstiev,“ skonštatoval zástupca NVAS. Pre Slovensko je to dôležité najmä preto, že nie je vo „vodíkovom vláčiku“ vpredu, pokiaľ ide o zavádzanie vodíkových technológií a výskumu, hoci nie je ani na konci. „Učiť sa od tých, ktorí už zvládli pilotnú fázu vodíkových technológii by bolo celkom múdre,“ myslí si Weiterschütz, ktorý zdôraznil, že Slovensko môže poskytnúť aj svoju pridanú hodnotu zo svojich špeciálnych a v Európe jedinečných projektov, ako je napríklad skladovanie v hydrido kovoch.
Pokiaľ ide o financovanie vodíkového sektora, zástupca NVAS spomenul viaceré možnosti. „Na to, aby sa zavádzali technológie do hospodárstva, sú v súčasnosti potrebné dotácie na preklenutie finančnej medzery. To znamená rozdiel medzi zaužívanými technológiami a týmito novými, zelenými, bude treba prefinancovať,“ tvrdí odborník, podľa ktorého na to budú potrebné štátne podporné schémy v rámci národných financií. K dispozícii je aj Inovačný a Modernizačný fond a Európska investičná bank, ktorá je momentálne prioritne zameraná na zelené technológie, pripomenul Weiterschütz. „Spomenuté tu boli aj Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI), ktoré keď prebehnú notifikáciou, tak dostanú zelenú a majú uľahčený proces financovania,“ dodal.