Londýn 2. decembra 2022 – Plán ruského prezidenta Vladimira Putina urobiť z Turecka uzol pre ruský plyn by teoreticky mohol Moskve umožniť zamaskovať ruský export palivom z iných zdrojov, napríklad z Azerbajdžanu, čo však nemusí stačiť na presvedčenie Európanov, aby ho nakupovali. Téme sa venoval agentúra Reuters.
Do spustenia invázie na Ukrajinu Rusko pokrývalo takmer 40 % spotreby plynu Európskej únie. Západ reagoval zavedením rozsiahlych sankcií, obmedzením nákupu palív z Ruska a hľadaním alternatívnych zdrojov dodávok plynu.
Po explóziách z 26. septembra, ktoré poškodili tri zo štyroch línií plynovodov Nord Stream 1 a 2, Putin v októbri navrhol vybudovať plynárenský uzol v Turecku na južnej exportnej trase. Bez uvedenia podrobností Putin povedal, že turecký hub by mohol byť zriadený pomerne rýchlo a tvrdil, že európski zákazníci budú mať záujem o podpis zmlúv o dodávkach.
K dnešnému dňu však neexistujú žiadne verejné záväzky z ich strany a analytici navyše tvrdia, že projekt si bude vyžadovať investície aj čas. „Potrebuje Európa takýto projekt vzhľadom na odhodlanie krajín EÚ vzdať sa v blízkej budúcnosti ruského plynu?“ položil si otázku Alexej Gromov z Nadácie Inštitútu pre energetiku a financie so sídlom v Moskve.
Dodal, že nie je možné prekonfigurovať toky plynu v rámci Európskej únie, pretože neexistujú žiadne existujúce prepojenia spájajúce navrhovaný uzol so severozápadnou Európu, ktorá v minulosti získavala plyn cez Nord Stream 1.
Kapacita k dispozícii a možní zákazníci
Plynová a potrubná kapacita je však k dispozícii. Ruský export do Európy klesol v tomto roku o 43,4 % a plynovod TurkStream do Turecka má ročnú kapacitu 31,5 miliárd kubických metrov (bcm).
Zongqiang Luo, hlavný analytik spoločnosti Rystad Energy, odhadol, že pri tohtoročnom exporte, ktorý do 21. novembra predstavoval približne 10,6 bcm plynu, bolo zhruba 60 % kapacity plynovodu nevyužitých. Vybudovanie novej potrebnej nákladnej infraštruktúry bude trvať najmenej tri až štyri roky, myslí si si analytik. „Aj keby by bol nový plynovod postavený, kto bude plyn kupovať?“ spýtal sa.
Podľa iných názorov sa kupci nájdu. Zdroj z Gazpromu, ruskej štátnej plynárenskej spoločnosti s monopolom na vývoz potrubného plynu, tvrdí, že turecký uzol uľahčí predaj. „Nebude to ruský plyn, ale plyn z hubu,“ uviedol zdroj, ktorý si pre citlivosť záležitosti záležitosti neželal byť menovaný.
Obchodný zdroj v Európe uviedol, že Čína, ktorá v roku 2021 predbehla Japonsko na poste najväčšieho svetového dovozcu skvapalneného zemného plynu, už ďalej predáva ruský LNG, ktorý nie je označený ako „vyrobený v Moskve“. Zdroj dodal, že kupujúcim v južnej a východnej Európe môže byť jedno, odkiaľ LNG pochádza.
Riaditeľ S&P Global Ratings Alexander Grjaznov pripomenul, že Európa, na rozdiel od ropy, neuvalila embargo na ruský plyn a povedal, že kontinent by mohol byť ochotná nakupovať od Moskvy prostredníctvom sprostredkovateľov. „Je nepravdepodobné, že Európa bude chcieť uzavrieť priame zmluvy s Ruskou federáciou a nakupovanie voľných objemov na spotovom trhu v Turecku bude politicky prijateľné,“ povedal a zopakoval, že na zriadenie uzla bude potrebný čas a peniaze.
Alexej Grivach z Národného fondu energetickej bezpečnosti so sídlom v Moskve uviedol, že centrum predstavuje obchodné príležitosti. „Ak by hub začal fungovať, otvorili by sa obrovské možnosti pre všetky druhy swapových operácií,“ povedal.
Väzby na Turecko a stretnutie Gazprom-Socar
Putin a turecký prezident Tayyip Erdogan nadviazali v posledných rokoch blízke vzťahy napriek pestrej minulosti, ktorú zaťažila vražda ruského veľvyslanca Andreja Karlova v Ankare v roku 2016 a rok predtým zostrelenie ruského lietadla na misii v Sýrii zo strany Turecka.
Turecko uviedlo, že do navrhovaného uzla by bolo možné zahrnúť aj Transanatolský plynovod (TANAP), ktorý prepravuje azerbajdžanský zemný plyn k tureckým hraniciam.
Azerbajdžan a Turecko sa minulý mesiac dohodli na zdvojnásobení kapacity potrubia „v krátkodobom horizonte“ zo súčasných 16 miliárd m3 a 23. novembra sa v Moskve stretli šéfovia ruského Gazpromu a azerbajdžanskej štátnej energetickej spoločnosti Socar Alexej Miller a Rovshan Najaf.
Gazprom ani Socar neposkytli podrobnosti o stretnutí, ale Rusko tento mesiac súhlasilo s dodávkou 1 miliardy m3 plynu Azerbajdžanu na základe novej krátkodobej zmluvy. Tá vyvolala „určité obavy trhu“, že ide o možný swapový kontrakt s Ruskom s cieľom exportovať viac plynu do Európy, povedal Luo.
Návrhom tureckého plynového uzla sa Rusko vrátilo k dlhotrvajúcej myšlienke pridať k existujúcemu plynovodu TurkStream dve línie, aby sa zdvojnásobila jeho ročná kapacita na 63 miliárd m3. To podľa údajov Gazpromu presne zodpovedá kombinovaným objemom, ktoré Rusko v roku 2020 predalo rôznymi trasami do Rakúska, Bulharska, Maďarska, Talianska, Srbska, Slovinska a Turecka.
Rusko dodáva plynovodný plyn do Európy najmä cez Ukrajinu v objeme viac ako 40 miliónov metrov kubických denne, čo je menej ako polovica množstva, ktoré predtým predávalo do Európskej únie.
Cez TurkStream dodáva plyn aj na juh východnej Európy vrátane Maďarska. Existujúci TurkStream stál 3,2 miliardy dolárov a nesprevádzkovaný plynovod Nord Stream 2 si vyžiadal ďalších 11 miliárd dolárov, ktoré investoval Gazprom a jeho západní partneri.
Gazprom ani Kremeľ neposkytli odhad nákladov na vybudovanie tureckého hubu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odmietol tento týždeň komentovať otázku agentúry Reuters, ako by sa dal v uzle využiť azerbajdžanský plyn. Gazprom a Socar sa k téme odmietli vyjadriť, uzavrel Reuters.