Bratislava 29. marca 2021- Plynárenské projekty bude možné v nasledujúcich rokoch financovať z viacerých zdrojov, najmä z Modernizačného fondu, Fondu spravodlivej transformácie (JTF) či z Európskych štrukturálnych a investičných fondov. V panelovej diskusii webinára Slovenského plynárenského a naftového zväzu „Plán obnovy a podpora plynárenstva“ sa na tom zhodli zástupcovia ministerstva hospodárstva (MH) a životného prostredia (MŽP).
„Je tu Modernizačný fond, kde máme komisiu pod vedením MŽP, v ktorej máme za MH piatich členov, to znamená, že sme päť na päť. Takisto plynárenstvo v rámci kombinovanej výroby elektriny a tepla bude mať priestor a bude tam mať priestor aj plyn,“ uviedol štátny tajomník MH Karol Galek, ktorý je presvedčený, že keďže Modernizačný fond má byť k dispozícii až do roku 2030, dôjde aj k ďalšiemu prehodnocovaniu, na čo všetko môže byť použitý.
„Potom tam máme Fond spravodlivej transformácie naviazaný na štyri slovenské regióny, kde energetika aj plynárenstvo budú hrať veľkú úlohu. To dokazujú aj Nováky, kde počítame s tým, že aj nový zdroj bude možné zafinancovať z toho fondu,“ doplnil Galek s tým, že k dispozícii budú aj EŠIF, ktoré sa aktuálne nastavujú. „My keď sme to počítali, tak celkovo do energetiky, nehovoríme len o plynárenstve, sme napočítali 1 miliardu eur z takýchto zdrojov, čo je nezanedbateľný príspevok,“ skonštatoval.
Galek zopakoval, že rezort hospodárstva je pripravené podporiť aj požiadavku plynárov na zvýšenie jeho rozpočtu z Plánu obnovy (220 mil. eur) o ďalších 50 mil. eur na podporu rozvoja ekologizácie plynov. „Ako ministerstvo hospodárstva s týmto plne súhlasíme, pokiaľ tento komponent bude práve o túto sumu v budúcnosti zvýšený,“ zdôraznil.
Ako ďalej poznamenal, SR by sa mala sústrediť aj na energetickú efektívnosť, teda na znižovanie spotreby. Najlacnejšia a najekologickejšia energia bude podľa Galeka tá, ktorú nebudeme musieť vyrobiť a spotrebovať. Tak sa zníži závislosť SR nielen od drahých investícií, ale aj od dovozu zo zahraničia.
Galek vyzdvihol aj príspevok štátu vo forme prípravy energetickej legislatívy, ktorá podporuje udržateľnosť energetiky, ako aj jeho podporu plynárenstva na medzinárodnej úrovni. „Ako MH sme podpísali viacero iniciatív a stanovísk na podporu plynárenstva v rámci EÚ a toho, aby zemný plyn ostal prechodným palivom minimálne do roku 2050, keď sa bavíme o uhlíkovej neutralite,“ uzavrel štátny tajomník MH.
Aj generálna riaditeľka sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia na Ministerstve životného prostredia SR Gabriela Fischerová vidí priestor na financovanie plynárenských projektov najmä z Modernizačného fondu. „V prvej fáze sme sa zamerali na podporu teplárenstva alebo CZT, tam finišujeme so schémou štátnej pomoci. Verím, že aj so schémou štátnej pomoci, ktorú pripravilo MH k OZE sa nám to podarí stihnúť ešte v prvom kole,“ ozrejmila s tým, že v následných krokoch by sa chceli zamerať aj na dekarbonizáciu priemyslu, resp. energetiky v priemysle a vytlačenie uhlia aj z priemyselnej výrobe energie.
„Asi to bude komplikovanejšie ako s teplárenským sektorom, ale hneď ako sa takpovediac zbavíme tejto schémy štátnej pomoci, chceli by sme začať pracovať na tejto druhej, pre priemysel,“ skonštatovala Fischerová s tým, že môže ísť o „slušný zdroj financovania“, pričom odhady objemu dostupných prostriedkov v Modernizačnom fonde sa zvyšujú. „Uvidíme, koľko bude k dispozícii, dnes je to ešte ťažko hovoriť, ale budú tam tiež nejaké zdroje na podporu náhrady uhlia plynom alebo niečím iným,“ uzavrela zástupkyňa MŽP.