V roku 2009 nadobudol platnosť takzvaný tretí energetický balíček. Jeho cieľom bolo úplne otvoriť trhy s plynom a elektrickou energiou v Európskej únii a ešte viac zvýšiť ich transparentnosť. Hlavným opatrením k dosiahnutiu týchto cieľov patrilo oddelenie výroby, predaja od prenosových a prepravných sietí. Ďalej bola podľa týchto nariadení zriadená Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) a Európske siete prevádzkovateľov prepravných sietí pre elektrinu a plyn (ENTSOE a ENTSOG). Tento nový právny rámec zlepšil fungovanie vnútorného trhu s energiou a riešil štrukturálne problémy.

V súčasnosti začali intenzívne prípravné práce na tvorbe sady ďalších zásadných legislatívnych úprav pre oblasť plynárenstva. Podľa vyjadrenia Európskej komisie síce platí, že vnútorný trh funguje, pričom nie je dôvod na generálnu reorganizáciu, avšak Komisia stále vidí priestor na hlbšiu integráciu trhov a ich dôslednejšiu liberalizáciu.

Chce sa zamerať na identifikáciu potenciálnych neefektívnych oblastí fungovania trhu s energiou a zvažuje prijatie takzvaného štvrtého energetického balíčka v roku 2020. Momentálne prebieha diskusia hlavne o dekarbonizácii a budúcnosti plynu ako takom. Z oblasti regulácie trhov sa Európska komisia chce sústrediť okrem iného, na témy ako dlhodobé kontrakty, cezhraničné tarify, kvalita plynu, využitie infraštruktúry, zlučovanie trhov a sektorov elektrickej energie a plynu. Zhodou okolností sa táto potreba ďalšej liberalizácie stretla aj s klimatickými úlohami plynúcimi z Parížskej dohody a zo Smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie), tzv. RED II.

Z doteraz známych informácií vieme, že Komisia nepreferuje jeden zdroj energie pred druhým, ale má záujem nastaviť rámec k dosiahnutiu klimatických cieľov nákladovo najefektívnejším spôsobom. V tomto kontexte bola v posledných rokoch vedená značná diskusia o úlohe (zemného) plynu v tomto rámci. Má sa jednať o prechodné palivo alebo o výrazne viac? Je to veľmi dôležitá otázka vzhľadom na úlohu plynárenskej infraštruktúry v budúcom energetickom systéme EÚ. Fyzikálne vlastnosti plynu, najmä možnosti jeho skladovania, ako aj existencia významnej celoeurópskej siete schopnej efektívne prenášať značné množstvo energie, si zaslúžia zvážiť ich využitie v súlade s klimatickými a s nimi spojenými nákladovými cieľmi spoločenstva. Tu je zaujímavé položiť si otázku, či je celá Európska únia schopná a ochotná dosahovať klimatické ciele rovnakým spôsobom a v rovnakom čase a či sa miestne podmienky objektívne nelíšia od tých v iných častiach Európy.

Nový energetický balíček má zatiaľ pracovný názov G2020 a má byť konzistentnou súčasťou súčasného komplexného balíčka Clean Energy Package. Na poli elektrickej energie sa Clean Energy Package zameriava na reformu trhu s elektrickou energiou, vykurovanie a chladenie, obnoviteľné zdroje energetickú účinnosť, systém obchodovania s emisiami a to Komisiu vedie k záveru, že strednodobé a dlhodobé zmeny sú potrebné aj v odvetví zemného plynu. Ak má plyn zostať v energetických mixe EÚ dlhodobo, musí byť do roku 2050 postupne dekarbonizovaný, čo znamená prechod z fosílnych na obnoviteľné a dekarbonizované plyny (viď. obr.1) . To so sebou nesie masívne zavádzanie nových technológií, ako aj súvisiace náklady a pravdepodobné regulačné zmeny.

Obr.1: Klimatické ciele EÚ stanovené v dokumentoch Komisie: 2020 climate & energy package, 2030 climate & energy framework, 2050 long-term strategy

Komisia v súčasnosti pracuje na prípravnej fáze, teda definuje predmet riešenia a rámcový obsah nových Nariadení. Nasledovať bude proces spracovania viacerých štúdií, ktoré spresnia zadanie a preukážu, či je daný problém nevyhnutné riešiť formou nových zákonných noriem. Podľa Komisie bude legislatívny balíček pre plynárenstvo G2020 zahŕňať tri hlavné oblasti (piliere):

  1. pilier: Harmonizácia plynárenstva s trhom s elektrickou energiou (tzv. Mirroring trhu s elektrinou)
  2. pilier: Posilnenie vnútorného trhu s plynom – úprava regulačného rámca pre plyn
  3. pilier: Úloha plynu v budúcom energetickom mixe – potenciál Carbon capture and utilisation a Carbon capture and storage, spojitosti trhov s elektrinou a s plynom, vyraďovanie aktív, nastavenie rámca pre konkurenčné aktivity prepravcov a dodávateľov plynu, EÚ certifikačný systém pre nízko uhlíkové plyny a štandardizácia kvality plynu.

Prehľad plánovaných a doteraz pripravených štúdií k regulačnému rámcu a ich obsah:


Quo Vadis EU gas regulatory framework

Štúdia bola publikovaná vo februári 2018 a navrhla 4 metódy ako reformovať dizajn trhov s plynom, pričom išlo často o radikálne riešenia, ale sociálne prínosy z ich zavedenia neboli vyhodnotené ako dostatočné. Štúdia vidí ako najúčinnejší nástroj zvyšovanie konkurenčného tlaku na dominantných prepravcov ako najprínosnejší nástroj regulačnej politiky s cieľom znížiť následky ich dominantného postavenia. Nástroje k dosiahnutiu cieľov sú podľa štúdie napríklad:

  • Tarifná reforma
  • Zlučovanie trhov
  • Zrušenie dlhodobých kontraktov na prepravnú kapacitu ako aj na komoditu
  • Strategické partnerstvá s dovozcami, producentami a prípadne aj vývozcami zemného plynu.

Scenáre v štúdii prepisujú momentálne vzorce fungovania trhu s plynom až do takej miery, že možnosti ich implementácie sú veľmi nízke. Väčšina z navrhovaných metód znamená presun tarifných politík na nadnárodnú úroveň, centralizovaný výber a spätnú distribúciu prepravných poplatkov, čo by vyžadovalo zásadné zmeny v celoeurópskom meradle, ale makroekonomický celospoločenský prínos by bol obmedzený.

Future role of Gas from a Regulatory Perspective

Štúdia bola publikovaná v marci 2018 a analyzuje úlohu plynu v kontexte cieľov zníženia emisií uhlíka COP21 do roku 2040, rastúci podiel obnoviteľnej energie, cenové trendy emisií uhlíka a fosílnych palív. Štúdia načrtá tri scenáre dopytu po zemnom plyne (vysoký, priemerný a nízky) a ich vplyv na európsku infraštruktúru. Štúdia ďalej identifikuje súbor regulačných opatrení, ktoré môžu byť nevyhnutné pre každý zo scenárov, teda sumarizuje výzvy, ale nenavrhuje ich riešenia. Reálne riešenia z pohľadu regulátora by mal v prvom kvartáli roku 2019 zverejniť CEER (Council for European Energy Regulators), ako zadávateľ tejto štúdie.

Gas Infrastructure 2050

Štúdia bola publikovaná v auguste 2018 a výhľadovo posudzuje úlohy plynárenskej infraštruktúry s ohľadom na dlhodobé záväzky EÚ v oblasti dekarbonizácie. Analyzuje tri scenáre:

  • Elektrina sa stane hlavný zdroj energie pre nehnuteľnosti a dopravu,
  • Koordinovaná úloha elektrickej a plynovej infraštruktúry so zameraním na uhlíkovo neutrálne plyny,
  • Koordinovaná úloha elektrickej a plynovej infraštruktúry so zameraním na vodík.

V skratke, štúdia len ukazuje na technické možnosti náhrady plynu nefosílnymi alternatívami.

Tailor made regulation

Štúdia je plánovaná a zatiaľ neboli definované jej parametre. Predpokladá sa, že sa bude zaoberať otázkami, či niektoré európske krajiny, ktoré nedosahujú dostatočný pokrok potrebujú pravidlá prispôsobené na ich špecifické podmienky tak, aby im pomohli zvýšiť likviditu ich trhov s plynom a úspešne tieto trhy liberalizovať.

Capacity and commodity release program

Zvažuje sa povinné uvoľnenie kapacity viazanej starými dlhodobými kapacitnými kontraktami a to isté má platiť aj pre dlhodobé komoditné kontrakty. Formu a detaily bude riešiť štúdia. V budúcnosti sa môže jednať o jeden z nástrojov tzv Tailor made regulation. Efektivita plošnej implementácie podobného nástroja je otázna, nakoľko je krátkodobá kapacita (kratšia ako rok) už teraz k dispozícii naprieč Európou. Ďalej je podporená implementovanými procesmi na odstránenie preťaženia siete a sekundárnym trhom. Taktiež podľa zistení ACER, trh prirodzene prechádza z dlhodobých kontraktov na krátkodobé.

Harmonisation of TSOs revenues

Pravdepodobne cieli na harmonizáciu výnosov prepravcov, parametrov a metód regulácie, benchmarking nákladov a ukazovateľov. Detailné informácie o cieľoch štúdie ešte nie sú k dispozícii. Jej prínos je však otázny nakoľko sa okamžite otvára otázka subsidiarity a postavenie národných regulačných orgánov je politicky citlivou otázkou.

LNG market in the EU

Napriek obmedzeným informáciám o  zameraní štúdie sa pravdepodobne bude jednať o identifikáciu prekážok využitia LNG a jeho podporu v Európe s ohľadom na diverzifikáciu zdrojov a posilnenie bezpečnosti dodávok. Je otázne do akej miery by podpora LNG viedla k zmenám trás prepravy a navyše by mohla viest k rastu ceny plynu pre koncového spotrebiteľa. Zvýšená cena pri nejasnom trende spotreby v budúcnosti potom môže oslabiť podiel zemného plynu v energetickom mixe.

Authorization for trade (GTNCs)

Informácie o cieľoch ešte nie sú k dispozícii. Pravdepodobne pôjde o uznávanie licencií na obchodovanie s energiou naprieč EÚ a zjednodušenie samotného obchodovania. Bolo by prínosom zahrnúť do tejto štúdie, prípadne vypracovať samostatnú, aj na tému štandardizácie obchodovania s tzv. zelenými certifikátmi.

Methane leakage prevention strategies

Štúdia sa snaží pochopiť metánové úniky v infraštruktúrnom reťazci, navrhnúť spoločné riešenie a motivácie pri ich znižovaní a zlepšiť transparentnosť údajov o týchto únikoch.

Biogas and hydrogen impact on gas grids

S cieľom Európskej komisie dosiahnuť 20% podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe do roku 2020 vyvstáva otázka, ako je stávajúca infraštruktúra pripravená na túto novú realitu. Zelený, modrý metán a vodík (viď. obr.2), ktorí sú momentálne považovaní za favoritov v zmysle obnoviteľných zdrojov v oblasti plynárenstva, majú rozdielne fyzikálne vlastnosti oproti konvenčnému zemnému plynu, v našom prípade ruskému zemnému plynu. Štúdia sa pokúsi identifikovať otázky pripravenosti stávajúcej infraštruktúry na prijatie „nových“ plynov a nájsť koordinovaný prístup k ich zodpovedaniu.

Potential of integrating the EU gas and electricity sectors on the path to decarbonisation

Momentálne prebieha tender Európskej komisie na dodávku štúdie, ktorá by mala identifikovať regulačné bariéry a dať návrhy na ich odstránenie pre úspešnú integráciu trhu s plynom a elektrickou energiou a spustenie využívania obnoviteľných plynov a vodíka. Hlavným cieľom je umožniť efektívne využívanie energetických zdrojov prospievajúcich k dekarbonizácií čo najefektívnejším spôsobom s ohľadom na dostupnosť pre spotrebiteľov energií. Štúdia by mala byť technologicky neutrálna, a teda brať do úvahy stávajúce technologické možnosti so zreteľom na ich vývoj. Štúdia by mala riešiť nasledovné bariéry:

  • Infraštruktúrne: nový komerčný a regulačný rámec; investície do nových technológií, nové udržateľné produkty,
  • Trhové: distribúcia odmeny za hodnotu služieb medzi trhmi plynu a elektriny,
  • Operatívne: optimálne fungovanie sietí, zdieľanie informácií, mimoriadne situácie.


Príprava nových nariadení predstavuje výzvy na ktoré chce Komisia odpovedať fundamentami zo spomínaných štúdií.

Obr.2: Vznikajúca terminológia pre „nové“ obnoviteľné plyny

Novým nariadeniam sa nevyhneme, preto je dôležité aby štúdie a aj následné nariadenia vzišli z pier tak subjektov dodávateľského reťazca v slovenskom a európskom kontexte, ako aj priamo vládnych inštitúcií a ministerstiev s ohľadom na záujmy konečných spotrebiteľov energií, príjmov štátnych rozpočtov, účastníkov trhu a na verejné blaho.
Na Slovensku máme a budeme mať významnú časť európskej plynárenskej infraštruktúry, v ktorej neevidujeme fundamentálne technické ani regulačné problémy. Toto je hlavne vďaka výbornej spolupráci inštitúcií a jednotlivcov pri riešení výziev v odvetví. G2020 je ďalšou výzvou pri riešení ktorej bude dôležité opäť efektívne spolupracovať a koordinovať spoločné postupy zvlášť so zreteľom na ekonomické faktory ekologizácie sektora.
Môžeme predpokladať, že napĺňanie tých ambicióznych cieľov bude mať na Slovensku, a pravdepodobne aj v regióne, inú cestu ako v západnej Európe. Na Slovenku by mal mať zemný plyn významnú úlohu, za ktorú sa snažíme lobovať, pri nahrádzaní uhlia ako zdroja energie. Je však zrejmé, že na konci tejto cesty znižovania emisií sa všetky krajiny stretnú v spoločnom záujme. Pôvodný zámer aby balík G2020 vstúpil v platnosť v roku 2020 je otázny. Rok 2018 mal byť rokom štúdií, zbierania fundamentov. V tom roku sa stihli publikovať iba 3 štúdie, z čoho vidíme, že už len samotný proces zbierania fundamentov je v sklze. Taktiež horúcou témou a prioritou je momentálne divoký Brexit. O polnoci 31. marca uvidíme, čo sa stane a či zostane chuť a kapacity aj na vývoj nových nariadení v oblasti plynárenstva. Náhly odchod M. Šefčoviča z pozície komisára a šéfa projektového tímu Energetickej únie na neplatené voľno tiež ťahu na bránu nepridáva.
V máji tohto roku sa konajú voľby do Európskeho parlamentu, ktorý následne potvrdí nové zloženie Európskej komisie. Nová Komisia nastúpi do úradu v Novembri 2019 a je otázne, čo budú jej priority, môžeme však predpokladať, že energetická únia a klíma zostanú na vysokej priečke aj po odchode Junckerovho tímu a príprava balíčka G2020 bude zásadnou témou pre plynárenstvo v nasledujúcich rokoch.

Zoznam Literatúry:

  • COM(2018) 773 final; A European strategic long-term vision for a prosperous, modern, competitive and climate neutral economy
  • EUCO 169/14; 2030 Climate and energy policy framework
  • EU 2020 climate and energy package
  • ISBN 978-92-79-68070-0; Quo vadis EU gas market regulatory framework – Study on a Gas Market Design for Europe
  • Ref: C17-GPT-04-01; Study on the Future Role of Gas from a Regulatory Perspective
  • ISBN 978-92-79-94218-1; The role of Trans-European gas infrastructure in the light of the 2050 decarbonisation targets
  • Directive 2009/73/EC