Slovenská spoločnosť pre techniku prostredia spolu so Stavebnou fakultou STU Bratislava a Slovenskou komorou stavebných inžinierov zorganizovali od 1. do 5. apríla 2019 vo Vysokých Tatrách 27. ročník medzinárodnej vedecko-odbornej konferencie „Vykurovanie“. Aktuálny ročník bol zameraný na smart technológie a inovácie pri zásobovaní teplom. Odborný program bol rozdelený do piatich samostatných celkov prislúchajúcich jednotlivým dňom, a to: energetika budov, progresívna výroba tepla, obnoviteľné zdroje energie, automatizácia vo vykurovaní a energetické služby. Popri uvedených odborných aktivitách boli pripravené i viaceré spoločenské podujatia a firemné koktailové prezentácie, tak generálnych, ako i hlavných partnerov konferencie.
Konferencia bola určená odborníkom z oblasti vykurovania a energetiky, projektantom, prevádzkovateľom zariadení na výrobu tepla, investorom, zástupcom bytových družstiev a podnikov, spoločenstvám vlastníkov bytov, predstaviteľom štátnej správy, vedy a výskumu.
1. deň konferencie: ENERGETIKA BUDOV
Prvý deň bol rozdelený do dvoch sekcií, sekcie energetickej legislatívy a sekcie energetickej hospodárnosti budov, ktorá bola doplnená diskusným fórom.
V prvej sekcii (obr. 1) sa zástupcovia MH SR venovali návrhu nového zákona o tepelnej energetike, novým požiadavkám na teplo a chlad, novele smernice o energetickej efektívnosti a vplyve európskej a národnej legislatívy na vykurovanie z pohľadu OZE.
Podľa J. Nováka z MH SR bude vplyv nedávno schválenej národnej a európskej legislatívy pre sektor teplárenstva pre najbližšie roky značný. Podpora vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla prostredníctvom zákona o OZE by mala zabezpečiť väčšiu dodávku tepla účinnými systémami centralizovaného zásobovania teplom. Zároveň, v prípade existujúcich zdrojov na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, bude stimulovať ich rekonštrukcie vedúce k efektívnejšiemu využitiu primárnych zdrojov. Európska legislatíva v podobe smernice o OZE spolu s pripravovaným „Integrovaným národným klimaticko-energetickým plánom pre roky 2021 a 2030“ prinesie väčší tlak na využívanie obnoviteľných zdrojov energie a energetickú hospodárnosť systémov zásobovania teplom.
Energetickému a klimatickému balíku EK sa venovali aj R. Hanulák a S. Janiš zo SZVT, národnému projektu SIEA („Zelená domácnostiam“) K. Šoltésová a J. Klepáč zo SPNZ sa zaoberal otázkami budúcnosti zemného plynu na Slovensku.
Ak podľa J. Klepáča uplatníme princíp „hodnota za peniaze“ na slovenskú energetiku, prídeme k týmto záverom: SR má vzhľadom na vysoký podiel jadra na výrobe elektrickej energie a vysoký podiel zemného plynu pri výrobe tepla jednu z najmenej emisných energetík v rámci EÚ! Napriek tomu sme nútení v súlade s európskou legislatívou podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe permanentne zvyšovať bez ohľadu na náklady. Avšak v prípade Slovenska je recept veľmi jednoduchý: vysokoemisné zdroje energie nahrádzať najlacnejšími a zároveň nízkoemisnými.
V druhej sekcii, venovanej energetickej hospodárnosti budov, sa prezentácie zaoberali podporou zatepľovania rodinných domov, európskymi normami na energetickú hospodárnosť budov, budovami s takmer nulovou potrebou energie, porovnávaním výhodnosti zdrojov tepla pre individuálnu a bytovú výstavbu, vplyvom zvyšovania tepelnoizolačných vlastností stavebných konštrukcií na tepelnú bilanciu budov, vplyvom vykurovania krbovým telesom na energetickú hospodárnosť budov a využitím geologických štruktúr na inovatívne zásobovanie teplom.
R. Illith z SPP – distribúcia, a.s., pri porovnávaní ekonomickej výhodnosti zdrojov tepla pre individuálnu a bytovú výstavbu konštatoval, že z pohľadu „hodnoty za peniaze“, t. j. dosiahnutia toho istého cieľa za čo najnižšie celkové náklady, sa javí zemný plyn ako vhodný zdroj tepla v nízkoenergetických budovách, splňujúci triedu A1. Je to najmä z dôvodu výhodného pomeru ceny kondenzačného kotla (vrátane inštalácie), vysokej účinnosti, nízkych prevádzkových nákladov, jednoduchosti, skutočného komfortu a dostupnosti, nehovoriac o pozitívnom vplyve na ekológiu. V prospech zemného plynu hovorí aj pomer nákladov na energie. Cena zemného plynu je približne 2,5 až 3-krát nižšia než cena elektrickej energie. Aj z tohto dôvodu, sa kúpa tepelného čerpadla objektívne v niektorých prípadoch (v porovnaní s kondenzačným kotlom na zemný plyn) ekonomicky neoplatí (viac na str. 25 – 27).
2. deň konferencie: PROGRESÍVNA VÝROBA TEPLA
Druhý deň, venovaný progresívnej výrobe tepla, bol rozdelený do sekcií venovaných zdrojom tepla, kogeneračným zdrojom energie a sústavám CZT a OST (odovzdávacie stanice tepla).
Tretia sekcia sa okrem technickej stránky zdrojov tepla venovala aj možnostiam financovania spaľovacích zariadení. M. Kerestúr zo Slovenskej agentúry životného prostredia predstavil aktuálnu 45. výzvu v rámci „Operačného programu Kvalita životného prostredia“, zameranú na náhradu zastaraných spaľovacích zariadení vo verejných budovách za nízkoemisné (s výnimkou OZE). Cieľom výzvy je zníženie znečisťovania ovzdušia a zlepšenie jeho kvality znížením znečisťujúcich látok, akými sú PM10, NOx, NH3, VOC a SO2 vypúšťaných do ovzdušia súčasným spaľovacím zariadením, a to využitím smart prvkov inteligentného vykurovania. Podmienkou technického riešenia je prechod z aktuálne používaného paliva (najmä tuhého, akým je uhlie alebo biomasa) na nízkoemisné palivo (napr. zemný plyn).
V rámci štvrtej sekcie, venovanej kogeneračným zdrojom energie, boli spomenuté aj inovatívne riešenia ako mikrokogenerácia alebo pohon čerpadiel kogeneračnými jednotkami v ostrovnom režime. M. Patsch zo Žilinskej univerzity prezentoval výsledky svojej štúdie celoročnej prevádzky mikrokogeneračnej jednotky s palivovými článkami na zemný plyn v rodinnom dome. Simulovaná celoročná prevádzka mikrokogeneračnej jednotky s palivovými článkami na zemný plyn poukázala na zložitosť správneho návrhu inštalácie takejto jednotky v rodinnom dome pre jeho špecifickú premenlivú spotrebu elektrickej energie a tepla. Návratnosť investície v tomto konkrétnom prípade vyšla na niekoľko desaťročí.
V piatej sekcií, venovanej sústavám CZT a OST, S. Ježek zo spoločnosti Systherm, s.r.o., predložil projekt využitia odpadového tepla z bioplynovej stanice v českej obci Kladruby. Realizáciou tohto projektu sa výrazne znížili náklady na vykurovania obytných a administratívnych budov v obci, zvýšila sa environmentálna kvalita života obyvateľov obce a súčasne došlo k zníženiu emisnej záťaže v oblasti, ktorá je v tesnom susedstve prírodného parku Horní Berounka. Emisie skleníkových plynov v obci poklesli o 290 t za rok. Projekt získal titul „Český energetický a ekologický projekt“ a „Cenu Ministerstva životného prostredia ČR“.
3. deň konferencie: OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE
Môj posledný reportážny deň bol rozdelený do sekcií venovaných zdrojom tepla na báze biomasy, tepelným čerpadlám a slnečnej energii.
V šiestej sekcii D. Jeleň zo spoločnosti Energoservis DSJ prezentoval perspektívu biopalivových staníc. Tá je podľa neho závislá od nastavenia cenových hladín za vyrobenú elektrickú energiu a teplo. Z hľadiska budúcej perspektívy je zaujímavý prechod od výroby bioplynu k výrobe biometánu buď ako dodávke do rozvodov zemného plynu, alebo využitiu na pohon motorových vozidiel.
Prof. J. Jandačka zo Žilinskej univerzity sa venoval negatívam spaľovania alternatívnych palív v krbovej vložke. Vzhľadom na fakt, že malé zdroje tepla patria medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia, je potrebné venovať sa tejto problematike v dostatočnej miere. Najzraniteľnejšie z tohto hľadiska sú práve zdroje tepla s manuálnou obsluhou, ktoré okrem nevhodnej zmeny paliva umožňujú aj zmenu prevádzkovania. Výsledky dokázali, že spaľovanie alternatívnych palív, najmä na báze odpadov významne zvyšuje produkciu emisií, najmä tuhých znečisťujúcich látok.
S výsledkami štúdie prof. Jandačku sa stotožňujem a zároveň dodávam, že pre malé aj veľké zdroje tepla existuje ideálne riešenie v podobe zemného plynu, pretože pri jeho spaľovaní vzniká iba zanedbateľné množstvo tuhých znečisťujúcich látok. Tento môj názor potvrdili viaceré prezentácie, ktoré dokázali, že zemný plyn je praktickým a rozumným riešením vykurovania aj do budúcnosti.
Výsledky dokázali, že spaľovanie alternatívnych palív, najmä na báze odpadov významne zvyšuje produkciu emisií, najmä tuhých znečisťujúcich látok.
Sekciou venovanou zdrojom tepla na báze biomasy som ukončil svoj trojdňový pobyt na konferencii. Tá však pokračovala odborným programom, panelovými diskusiami a firemnými prezentáciami (obr. 2) až do piatka, aj keď rozlúčkový spoločenský večer prebehol už vo štvrtok. Celú konferenciu sprevádzala príjemná atmosféra doplnená slnečným počasím. To prialo nadšencom turistiky, ktorí mali možnosť si z blízka vychutnať Vysoké Tatry s úžasným výhľadom na Kriváň.
Michal Gutman
michal.gutman@spp-distribucia.sk