Bratislava 23. apríla 2021 – Koniec využívania uhlia v Českej republike, kde sa z neho produkuje 60 % tepla, bude musieť prísť skôr ako v roku 2038, ktorý ako cieľový odporučil poradný orgán vlády ČR, Uhoľná komisia. Prispeje k tomu situáciu na trhu s emisnými kvótami, ako aj pripravovaná zelená taxonómia Európskej únie. Na webinári Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) „Prechod z uhlia na zemný plyn – využitie zemného plynu v teplárenstve a priemysle“ to povedala výkonná riaditeľka Českého plynárenského svazu (ČPS) Lenka Kovačovská.
„Už si asi nikto nerobí ambície, že rok 2038 je realistický, a to z niekoľkých dôvodov. Prvý je asi najhlavnejší – to, čo sa deje na trhu s emisnými povolenkami. Včera dosiahla cena emisnej povolenky 47 €/T, to je niečo, čo určite neprospieva uhoľným zdrojom,“ pripomenula Kovačovská.
Druhým, nemenej dôležitým dôvodom je otázka taxonómie, ktorú Európska komisia aktuálne predstavuje. „Obava je, že pokiaľ zdroje nebudú postavené a konvertované do roku 2030, resp. pokiaľ záväzné investičné rozhodnutie nebude do roku 2025, tak v ďalšej dekáde bude nesmierne náročné ešte robiť akékoľvek investičné rozhodnutia podporujúce investície do fosílnych plynov,“ tvrdí šéfka českých plynárov, podľa ktorej môže byť taxonómia pri konverzii ešte výraznejším „bičom“ ako samotná cena emisnej povolenky.
„Návrhy, ktoré cirkulovali pred mesiacom či dvoma jasne ukazujú, že pokiaľ neurobíte minimálne finálne investičné rozhodnutie do polovice tejto dekády, tak môže byť problém pre tieto zdroje dostať či už štátnu podporu alebo podporu z európskych dotačných fondov,“ zdôraznila s tým, že ku koncu tejto dekády alebo v tej nasledujúcej sa môže taxonómia prejaviť do modifikácie, resp. malusu pre klasické komerčné overovanie. „Takže pokiaľ je čas urobiť rozhodnutie a pripraviť sa na konverziu, tak to netreba odkladať,“ skonštatovala Kovačovská. ktorá predstavila aj informačnú kampaň ČPS.
Vyplynula z uvedomenia si skutočnosti, že do roku 2023 má celý rad menších teplárenských zdrojov v ČR výnimku zo splnenia nových emisných limitov. „My sme si v minulom roku uvedomili, že mnoho z nich nie je pripravených na to, aby konverziu zrealizovalo,“ skonštatovala Kovačovská s tým, že tieto zdroje často konverziu nezvažujú, nie sú v jednaní s plynárenskými firmami, hlavne prevádzkovateľmi či už prepravnej sústavy alebo distribučných sústav. „Nikto neurobí pripojenie nového alebo konvertovaného zdroja na zemný plyn k infraštruktúre lusknutím prstov,“ zdôraznila s dodala, že hoci kampaň začala len pre tieto zdroje a ČPS počítal s tým, že v dlhšom časovom horizonte, najmä v druhej polovici dekády pôjde na veľké zdroje, vníma, že proces bude musieť byť oveľa dynamickejší.
Prvou výhodou konverzie teplární z uhlia na zemný plyn je podľa Kovačovskej ekológia, najmä dramatické zníženie CO2 ale aj ostatných častíc. „Zároveň, v súčasnej dobe, predovšetkým s ohľadom na cenu povoleniek, je to ekonomika, poznamenala Kovačovská s tým, že vďaka dlhodobo nízkym cenám zemného plynu a rastúcim cenám povoleniek je teplo vyrábané z plynu nielen konkurencieschopné, v mnohých regiónoch už je lacnejšie než teplo z uhoľných zdrojov.
Ďalšou výhodou je bezpečnosť. „Počítame z tým, že z uhoľných zdrojov bude väčšina konvertovať na zemný plyn, pretože je to bezpečnejšie,“ tvrdí šéfka ČPS, ktorá v tejto súvislosti poukázala aj na otázku dlhodobej disponibility biomasy na území ČR pre všetky zdroje, aj vzhľadom na konkurenciu zo zahraničia. Pokiaľ ide o spaľovanie odpadu, vidí problém v schvaľovacích procesoch, často náročnejších, než v prípade jadra.
Prvotným impulzom, v rámci ktorého začala kampaň ČPS aj výrazná komunikácia so štátnou správou bolo Memorandum o spolupráci na budúcej dekarbonizácii teplárenstva. Podľa Kovačovskej si spoločné aktivity kládli za cieľ prispieť k naplneniu medzinárodných klimatických záväzkov ČR, podporiť rozvoj vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla tak, aby došlo k postupnému prechodu od uhlia k čistejším formám primárnej energie vrátane zemného plynu a zachovať v maximálnej možnej miere existujúce sústavy zásobovania teplom všade tam, kde je to technicky aj ekonomicky efektívne. „Zároveň si uvedomujeme, že kogeneračné jednotky sú zásadné a v budúcnosti budú mať ešte väčší význam pre stabilizáciu elektrizačného systému, predovšetkým, ak budú dovybavené rôznymi formami akumulácie vrátane Power-to-Heat,“ podotkla Kovačovská.
ČPS považuje pri transformácii za zásadnú nielen osvetovú činnosť, ale aj nastavenie legislatívnych a regulatórnych podmienok na to, aby konverzia dávala zmysel v danom čase a aj v rozumnom výhľade. Memorandum preto vyzvalo k úprave nastavenie aukcií pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla v novele zákona o podporovaných zdrojoch, správnemu nastavenie parametrov pre využívanie modernizačného fondu vrátane zaistenia jeho včasnej notifikácie, adekvátnemu zohľadneniu významnej pridanej hodnoty vysoko účinnej KVET a jej rastúceho potenciálu pre stabilizáciu elektrizačnej sústavy v regulácii. Žiadalo aj zabezpečenie dostupného financovania z európskych aj národných fondov na modernizáciu jednotlivých zdrojov, ale aj nadväzujúce plynárenskej a teplárenskej infraštruktúry.
Českí plynári zriadili aj informačný web plynoveteplarny.cz, ktorý je podľa Kovačovskej určený pre zástupcov miest či obcí, majiteľov a manažérov teplární a odborníkom na energetiku, aby na jednom mieste našli prehľadné informácie, čo sa týka legislatívy, regulácie a samotného procesu.
Foto: Denik.cz