Bratislava 23. februára 2022 – Jedno centrum energetického a biologického zhodnotenia odpadov (CEBZ) dokáže spracovať až 60.000 ton odpadu ročne a vyrobiť z neho až 4 milióny m3 biometánu alebo 40 GWh. Slovensko ako skládkovacia krajina má veľký potenciál odklonenia odpadu a jeho zhodnotenia, čo môže významne prispieť k dekarbonizačnému úsiliu. Na hybridnom workshope Slovenského plynárenského a naftového zväzu „Fit for 55 a podpora obnoviteľných plynov“ to povedal Martin Kečkéš zo spoločnosti SPP.
Spoločnosť dosiaľ predstavila dva projekty CEBZ v Martine a Nových Zámkoch, pričom pripravuje aj ďalšie lokality. Projekt v Nových Zámkoch prešiel cez EIA a nespadol do do povinného posudzovania. „Potvrdilo sa, že tento typ projektu je best available technique a spĺňa princíp cirkulárnej ekonomiky,“ zdôraznil Kečkéš s tým, že projekt v Nových Zámkoch prekonal prvý míľnik, ktorý je na Slovensku potrebný pre realizáciu tohto typu projektu. V prípade Martina spoločnosť požiadala o prerušenie na 60 dní na zapracovanie pripomienok tak, aby aj pre túto lokalitu pripravila najlepšie možné riešenie.
Úloha odpadu a jeho zhodnocovania
„Odpad, povedzme banánová šupa, dokáže oveľa viac než len vyhniť na skládke a produkovať skládkové plyny. Je to materiál, ktorý v prípade lineárneho „kúpim, použijem, vyhodím, zaskládkujem“ naozaj produkuje metánové emisie. Tohto odpadu je veľa a je možné ho oveľa efektívnejšie využiť,“ zdôraznil Kečkéš s tým, že odpad je možné energeticky a materiálovo zhodnotiť.
SPP sa aj prostredníctvom webu odpadjesupa.sk snaží popularizačnou cestou propagovať tento spôsob nakladania s biodopadom. „Máme len jednu planétu a nemôžeme si dovoliť niektoré veci len tak lineárne vyhadzovať a spaľovať, zdôraznil Kečkéš.
Jedno CEBZ je podľa neho schopné spracovať až 60.000 ton odpadu ročne a vyprodukovať z neho až 4 milióny kubíkov biometánu, resp. 40 GWh. „Pri odpadoch treba vždy rozlišovať dva toky odpadu. Zmesový – to, čo ľudia dávajú do čiernej nádoby, môže tam byť všetko možné vrátane organickej zložky. K dnešnému dňu je podiel organickej zložky v zmesovom odpade je 40 až 50 %. Toto je to, čo spôsobuje problémy so skládkovým plynom,“ skonštatoval zástupca SPP.
Cieľ legislatívy aj projektu SPP je podporovať mieru recyklácie, odkloniť odpad k bioodpadu separovanému pri zdroji. To znamená napomáhať zhodnocovaniu odpadu triedením už pri zdroji, čo si vyžaduje aj vzdelávanie ľudí, aby sa získaval bioodpad priamo u nich, do tzv. hnedých nádob. „Výhoda tohto prístupu je v tom, že keď dostaneme takto vytriedený bioodpad do fermentora, prejde vyhnitím, spracuje sa biologicky rozložiteľný odpad, vyprodukuje biometán. Výstupný produkt ešte stabilizujeme v kompostovacom stupni, dostaneme produkt najvyššej kvality – kompost použiteľný v poľnohospodárstve,“ opísal Kečkéš s tým, že aj pri najlepšom triedení odpadu v zmesovom istá časť biológie ostane, čo potvrdzujú aj skúsenosti z Rakúska.
Preto legislatíva hovorí o MBÚ – mechanicko-biologických linkách, pričom biologická predstavuje stabilizáciu biologického odpadu a M predstavuje mechanickú separáciu odpadu. Keď teda príde zmesový odpad, treba ho rozdeliť a vybrať z neho čo najviac znova využiteľných vecí, napríklad kovy a všetko, čo sa dá znova zhodnotiť, ide na zhodnotenie. „Zostane tam výhrevná frakcia, ktorá sa používa na výrobu TAP (tuhé alternatívne palivo). Toto je použiteľné v cementárňach alebo je možné zhodnotiť to iným spôsobom,“ uviedol Kečkéš.
Tretia zložka, ktorá prichádza pri mechanickej separácii, je inertná zložka, ktorá nie je výhrevná, je biologicky stabilná a môže byť skládkovaná. „A to je cieľ, EÚ si stanovila, že iba 10 % odpadu môže byť takto skládkovaného a toto je presne časť, ktorá tam zostane,“ vysvetli zástupca SPP s tým, že zostane aj časť špinavého biologického materiálu, ktorý prešiel zmesovým odpadom. Ten môže rovnako vyhniť, tiež vyprodukuje biometán. Výstupný produkt však nemôže byť použitý na poľnohospodársku pôdu, ale napríklad na prekrývanie skládok.
RED a balíček Fit for 55
Kečkéš tiež vysvetlil, prečo sa SPP zameral na odpady a v tejto súvislosti upriamil pozornosť na smernicu RED o podpore OZE. „Z nich si treba rozlíšiť, takisto ako pri biopalivách, prvú a druhú generáciu. To, čo je najlepšie, resp. najviac podporované naprieč celým balíkom Fit for 55 aj touto smernicou, sú tzv. pokročilé biopalivá,“ poznamenal.
„Keď sa pozrieme, ktoré z tých bodov sú aplikovateľné na Slovensku, kde máme priestor produkovať pokročilý biometán, sú to body b/, c/, teda z odpadov a to z oboch foriem, zmesového alebo separovaného,“ vymenoval Kečkéš a dodal, že ďalšie zdroje predstavujú potraviny po záruke spotreby, zhodnotiteľné v biometánových staniciach, a exkrementy hospodárskych zvierat. „To je veľký potenciál aj pre existujúce bioplynové stanice na princípe mokrej fermentácie. Vyhnívanie živočísnych odpadov je veľmi pokročilé a podporované. Dosahuje negatívne emisie počas životného cyklu,“ zdôraznil Kečkéš.
Balíček Fit for 55 považuje za veľmi rozsiahly a výrazne zvyšujúci ambície k roku 2030, keď sa majú emisie znížiť o 55 %. SPP – ako veľká energetická spoločnosť – podľa neho vníma trend dekarbonizácie a chce prichádzať s inovatívnymi riešeniami. Okrem CEBZ sa pozeráme sa aj na projekty obnoviteľnej elektriny či energetickej efektívnosti. „Snažíme sa spĺňať spoločenskú zodpovednosť, ktorú ako veľká spoločnosť máme,“ poznamenal Kečkéš.
V rámci balíčka Fit for 55 upozornil na smernicu o podpore OZE, pri ktorej opäť došlo k zvýšeniu ambícií. „My to vnímame tak, že najmä v prípade teplárenstva a v systémoch CZT. Vidíme tu rolu dekarbonizovaných plynov, ako sú biometán, vodík, syntetický metán, ktoré nachádzajú svoje umiestnenie v účinných systémoch CZT. Môžu nachádzať svoje uplatnenie v doprave, ako bioCNG,“ priblížil Kečkéš, podľa ktorého ide o dva relatívne rýchle a efektívne spôsoby dekarbonizácie.
„My ako skládkovacia krajina máme veľký potenciál odklonenia odpadu a jeho zhodnotenia. To je to nízko visiace ovocie, kde môžeme priniesť relatívne rýchlo relatívne veľký príspevok k dekarbonizačnému úsiliu,“ zdôraznil.
Na balíku Fir for 55 ocenil najmä to, že začína prepájať sektory. „Keď my, ako energetická spoločnosť, chceme priniesť integrovaný projekt, museli sme sa spojiť s odpadovou spoločnosťou Brantner, ale výstup – kompost – je využiteľný aj v poľnohospodárstve,“ vysvetlil s tým, že sa začína zdôrazňovať rola „carbon removals“. Pozerá sa na degradované pôdy, na to, že niektoré boli 50 rokov hnojené len umelými hnojivami a na spôsob, ako priniesť kompost do pôdy a zlepšiť kvalitu pôd. Zároveň to umožňuje zvýšiť obsah uhlíka v pôde.
„Teda je to niečo ako spôsob dlhodobého uskladnenia uhlíka, čo vnímame veľmi pozitívne. Myslíme si, že tento typ projektu má budúcnosť a je replikovateľný,“ uzavrel Martin Kečkéš zo spoločnosti SPP na hybridnom workshope SPNZ „Fit for 55 a podpora obnoviteľných plynov“.