Horný Smokovec 25. septembra 2025 – Slovensko aktuálne platí za zemný plyn viac ako západná Európa a tento stav môže ešte zhoršiť zastavenie zvyšku dodávok ruského potrubného plynu cez plynovod TurkStream. Na Jesennej konferencii SPNZ v Hornom Smokovci to povedal riaditeľ divízie obchodu spoločnosti SPP Michal Ľalík.
Aktuálne sa nachádzame uprostred druhej krízy za posledných päť rokov, pripomenul Ľalík. Z covidovej krízy sa energetika dostala pomerne rýchlo a už v roku 2021 spotreba Európy prudko narástla až na zhruba 10-ročné maximum. Naopak, vojna na Ukrajine znamenala v roku 2022 prudký prepad spotreby, najmä z dôvodu extrémne vysokých cien plynu, ktoré v roku 2022 a čiastočne 2023 atakovali, a dokonca aj prekročili hranicu 300 €/MWh, poznamenal šéf obchodu SPP. Po roku 2022 podľa neho došlo k opätovnému nárastu spotreby, tentoraz však oveľa miernejšiemu ako v roku 2021.
V druhej polovici tohto roku sa cenová úroveň pohybuje stabilne na úrovni zhruba 30-35 €/MWh. ”Je to však cenová úroveň, ktorú sme ochotní platiť?,” položil otázku šéf obchodnej divízie SPP, ktorý pripomenul, že ceny pred covidom sa dlhodobo pohybovali okolo 20 €/MWh a nikdy to nebolo inak. “Aktuálne platíme 30-35 € a sme s tým viac-menej spokojní, konštatoval Ľalík s tým, že začiatkom roka sa ceny pohybovali vyše 60 €.
Zastavenie ukrajinského tranzitu
Dôvod bol úplne jasný, zastavenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. “Úplne sa zmenila plynárenská mapa. Po 53 rokoch prestal prúdiť zemný plyn z Ukrajiny na Slovensko. Razom sme 1. januára o 6. 00 h ráno ocitli v úplne inom postavení. Do 31. decembra sme boli krajina, ktorá bola najbližšie k najvýznamnejšiemu zdroju plynu, aký sme tu kedy mali, a 1. januára sme sa zobudili do sveta, keď sme na Slovensku úplne najďalej od všetkých zdrojov plynu, ktoré sú v Európe aktuálne dosiahnuteľné,” uviedol Ľalík, podľa ktorého nová situácia zásadne ovplyvnila súčasné fungovanie slovenského plynárenstva aj cenotvorbu zemného plynu na Slovensku.
Odchod Európy od ruského plynu prichádzal postupne, najmä zvyšovaním nákupu LNG, umožnenému vďaka masívnym investíciám do regasifikačnej infraštruktúry. ”Koncom tohto roku má regasifikačná kapacita EÚ dosiahnuť 390 miliárd m3, ktorá pohodlne postačuje na pokrytie celej spotreby EÚ bez toho, aby sme mali akýkoľvek iný zdroj plynu,” konštatoval šéf obchodu SPP.
Vzhľadom na využitie LNG terminálov na menej ako 50 % je podľa neho otázne, či by ďalšie investície nemali smerovať radšej do posilnenia infraštruktúry nadväzujúcej na regasifikačné terminály, teda do potrubí smerujúcich do krajín, ako je Slovensko, ktoré nemajú priamy prístup k moru, a teda možnosť nakupovať LNG priamo.
Ľalík tiež pripomenul, že na prelome rokov 2024/25 začalo dochádzať k odklonu nákladov LNG z Ázie do Európy z dôvodu vyšších európskych cien. Vzhľadom na napätosť globálneho trhu s LNG Európa nemá inú možnosť, než preplácať svojich konkurentov v Ázii. “To je stav sveta, v ktorom aktuálne žijeme, a nevidíme, že by sa to malo v dohľadnej dobe zmeniť,” dodal zástupca SPP.
Treba si podľa neho uvedomiť, že ruský plyn predstavoval jediný zdroj pre Európu, ktorý bol istým spôsobom flexibilný. Ostatné zdroje (Nórsko, severná Afrika, Azerbajdžan) nie sú flexibilné, idú na maximum produkčnej alebo infraštruktúrnej kapacity. LNG ako zdroj je “poloflexibilný”, keďže nie je možné získať náklad na druhý deň, vzhľadom na čas, ktorý tanker potrebuje na plavbu do určenej destinácie, dodal Ľalík.
Slovenské zásobníky
Vyjadril sa aj k aktuálnej naplnenosti slovenských plynových zásobníkov, ktorá dosahuje cca 76 % kapacity, zhruba o šesť percentuálnych bodov menej ako priemer EÚ. Ak sa však zohľadní pomer súčasnej naplnenosti voči ročnej spotrebe krajiny, nejde o nič tragické, povedal vedúci obchodu SPP. Slovensko je v takejto štatistike na delenej 3.- 4. priečke spolu s Českom, lepšie sú len Lotyšsko a Rakúsko. “Aktuálne už zhruba 55 % budúcoročnej spotreby slovenských domácností a priemyslu máme uskladnených v Nafte, Pozagase. A do toho ešte nerátam zásobník Dolní Bojanovice, zarezervovaný spoločnosťou SPP-distribúcia, ktorý, keby prišlo na najhoršie, tiež bude slúžiť na pokrytie spotreby našich domácností,” vysvetlil Ľalík.
Skladovacie kapacity SPP sú tohto roku na mimoriadne vysokej úrovni z dôvodu rozhodnutia slovenskej vlády o všeobecnom hospodárskom záujme – 17,85 TWh – a sú aktuálne naplnené na vyše 95 %. “Samozrejme, máme za cieľ naplniť VHZ na 100 %. Cieľ je daný k 1. novembru, čo znamená, že máme dosť času, aby sme ho splnili. Všetky zdroje potrebné na dovtláčanie zásobníkov máme zarezervované,” zdôraznil Ľalík.
Pripomenul, že dôvodom, pre ktorý slovenské zásobníky nie sú naplnené tak ako v minulých rokoch, je absencia komerčnej motivácie na využitie zásobníka. Od polovice minulého do polovice tohto roka sa na trhu vyskytovali negatívne letno-zimné spready, teda letná cena 2025 bola vyššia ako zimná cena 2025/26, pričom niekedy tento spread dosahoval hodnotu až – 6 €.
Čiastočné uvoľnenie pravidiel pre skladovanie plynu zo strany EÚ prinieslo otočenie spreadov, ale najmä v západnej Európe, konštatoval zástupca SPP. V Rakúsko či na Slovensku ostávali mierne nad nulou, ale stále neexistuje komerčný záujem na využitie zásobníkov, lebo spready nie sú schopné pokryť ani variabilné náklady, ktoré skladovatelia majú.
Cenový decoupling
V posledných rokoch sa slovenské veľkoobchodné ceny plynu pohybovali od 50 centov do 1 € vyššie v porovnaní so západnou Európou, resp. Holandskom. Spoločnosť SPP sa dôkladne pripravila na zastavenie ukrajinského tranzitu a k 1. januáru mal vo svojich zásobníkoch viac ako 17 TWh, zhruba o 9,5 TWh viac ako v rokoch predtým (cca tretina spotreby všetkých zákazníkov SPP), vyčíslil Ľalík s tým, že v priebehu prvého štvrťroka SPP nepotreboval nakupovať žiadny plyn a mohol zásobovať Slovensko z plynu našetreného v minulom roku. Navyše, k dispozícii boli významné prebytky (ruského) plynu prichádzajúceho najmä z Maďarska, kam pritiekli cez plynovod TurkStream. Keďže o tento plyn nebol veľký záujem, slovenské ceny sa v priebehu januára často dostávali aj pod cenu TTF a Slovensko bolo jedným z najlacnejších trhov so zemným plynom v Európe, konštatoval Ľalík.
Všetko zásadne zmenili ruské útoky zo začiatku februára na ukrajinskú ťažobnú plynárenskú infraštruktúru, pričom Ukrajina prišla o 40-50 % produkčných kapacít. V kombinácii so slabo naplnenými zásobníkmi to znamenalo, že Ukrajina musela spustiť intenzívny nákup plynu zo západu, zo Slovenska, Maďarska, Poľska, uviedol šéf obchodu SPP. “To vytvorilo tlak na ceny plynu a ceny, za ktoré sa obchodovalo na Slovensku, sa oddelili od cien na západe Európy,” vysvetlil Ľalík s tým, že spread medzi Slovenskom a západnou Európou sa pohybuje od 3 do 6 €, o ktoré SR platí viac ako krajiny v západnej Európe.
Tento stav sa aktuálne nielenže nemá ako zmeniť, ale cenový rozdiel by sa mohol ešte prehĺbiť po zastavení dovozu zvyšných ruských objemov prichádzajúcich cez TurkStream, cca 16 bcm ročne, do balkánskych krajín, Maďarska a na Slovensko. Ak k tomu dôjde, bude to mať zásadný vplyv na cenu a dostupnosť komodity v našom regióne, upozornil Ľalík. Najnižšia prémia, ktorú bude musieť Slovensko platiť v porovnaní so západnými trhmi, bude na úrovni prepravných nákladov, cca 3 €, resp. 10 % ceny plynu. “Aj to len v prípade, že sa nám podarí zazmluvniť prepravné kapacity cez najoptimálnejšie prepravné trasy. Tie sú však kapacitne obmedzené a trasa cez Rakúsko je využívaná na 100 % a je nedostupná,” poznamenal Ľalík.
Môže tak dôjsť k ešte väčšiemu zdraženiu prepravných nákladov, či už pre nutnosť platiť aukčnú prémiu, alebo z dôvodu potreby objednania prepravnej kapacity cez Poľsko, kde už prirážka predstavuje 6,50 €/MWh, uviedol vedúci predaja obchodu v SPP. Slovensko bude podľa neho musieť dlhodobo platiť za dodávky plynu viac ako západné krajiny EÚ.
Hospodárske výsledky SPP
V rokoch 2024 a 2025 dosahovali hospodárske výsledky SPP nadpriemerné hodnoty napriek poklesu trhového podielu spoločnosti zo 64 % v roku 2023 na súčasných cca 60 %. Podľa Ľalíka je za tým rast počtu konkurentov. Pokles medzi rokmi 2023 a 2024 bol spôsobený stratou veľkého zákazníka, ktorého sa spoločnosti v priebehu tohto leta podarilo znova zazmluvniť. Vďaka aktívnej práci s akvizíciami na trhu s elektrickou energiou SPP zvýšil počet obsluhovaných odberných miest na hodnotu spred trhovej liberalizácie. “Počet v súčasnosti obsluhovaných zákazníkov sa rovná počtu, ktorý sme obsluhovali pred 15 rokmi,” uviedol Ľalík.
Česko vs. Slovensko
Venoval sa aj porovnaniu cien, ktoré platia za dodávky plynu domácnosti v Česku a na Slovensku. Nie je podľa neho pravda, že slovenské domácnosti platia viac ako české. “Je to presne naopak, a to aj v prípade, že nezoberieme do úvahy cenník daný zastropovaním zo strany vlády SR. Ale aj v prípade, že zoberieme regulovaný cenník, ktorý ale aktuálne na Slovensku nikto neplatí,” povedal šéf obchodu SPP s tým, že ceny sú zastropované na úrovni, ktorá je o 20 € nižšia ako regulovaná.
Naopak, aktuálne platný cenník v ČR, konkrétne cenník SPP CZ, ukazuje, že ceny plynu v Česku sú v súčasnosti vyššie. Pri ohýbaní dát možno dospieť k názoru, že Česi platia za energie menej ako Slováci, poznamenal Ľalík. Ale cenník, ktorý platí majorita zákazníkov v ČR, tzv. prolongačný, s cenami zafixovanými na 1-3 roky, je neklamným znakom, že aj českí zákazníci sú radšej, keď sa im poskytne dlhodobejšia stabilita pri cenách zemného plynu, ako by mali byť vystavení spotovým cenám. To znamená, že regulácia cien plynu na Slovensku má význam v tom, že zákazníkov z radu domácností dostatočne chráni pred náhlymi výkyvmi cien, aké sa objavovali v posledných troch rokoch, zdôraznil Ľalík.
Pokiaľ ide o slovenských priemyselných zákazníkov, je podľa neho pravda, že aktuálne platia viac ako priemyselní klienti v západnej Európe, čo je dané najmä ich konzervatívnejším prístupom k nákupu energií, realizovaním na dlhšie časové obdobie dopredu. “Neznamená to, že slovenské firmy platia za energie dlhodobo vyššie ceny ako zákazníci inde v Európe, ale aktuálne platia o trochu viac v dôsledku toho, že ceny, ktoré platia v súčasnosti, si predtým zazmluvnili na obdobie 1-3 rokov. Aktuálne ich dobehlo to, že spotová cena zemného plynu klesla a zákazníci v západnej Európe fungujú práve na spotových cenníkoch,” konštatoval Ľalík.
V rokoch 2021-22, keď došlo k prudkému nárastu cien plynu, zas slovenský priemysel platil jedny z najnižších cien v Európe, uzavrel.
Generálny partner konferencie
Partneri konferencie
