Žilina 16. júna 2022 – Hoci tempo dovozu LNG do Európy rastie a za rok 2022 smeruje k rekordným hodnotám, v prípade okamžitého zastavenia dodávok ruského plynu by bolo rozumné prijať aj ďalšie opatrenia, napríklad v podobe presmerovania severoafrického a nórskeho plynu do krajín, ktoré LNG potenciál nemajú alebo ho už využívajú naplno. Na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu „Bezpečnostné, technické a obchodné výzvy slovenského plynárenstva“ v Žiline to povedal Michal Ľalík zo spoločnosti Eustream, ktorá podniká kroky k bezpečnosti dodávok pre Slovensko už od plynovej krízy v roku 2009 a v prípade potreby je pripravená v nich pokračovať aj v najbližších rokoch.

Súčasná európska kapacita sa pohybuje na úrovni 270 mld. m3, plnému využitiu bránia viaceré faktory. Eustream pri svojej simulácii situácie okamžitého úplného zastavenia dodávok ruského plynu dospela k záveru, že maximálne dodávky LNG do Európy by mohli dosiahnuť okolo 225 mld. m3. Podľa Ľalíka by preto bolo rozumné využiť ďalšie opatrenia ako presmerovanie tokov severoafrického a nórskeho plynu do krajín, ktoré LNG potenciál nemajú alebo ho už využívajú naplno. „Napríklad, presmerovať africký plyn zo Španielska do Talianska, lebo Španielsko ho môže nahradiť LNG. Ďalšie opatrenie, nórsky plyn na maximum a presmerovať do Nemecka a neskôr do Poľska. Toto by istým spôsobom uvoľnilo ďalšie LNG kapacity,“ vysvetlil Ľalík s tým, že európska spotreba plynu (EÚ, Švajčiarsko, Balkán, Ukrajina, Moldavsko, Turecko) by sa tento rok mohla pohybovať na úrovni 570 mld. m3, čo je v princípe pravidelná spotreba pred rokom 2020.

Solidarita a úzke miesta

V prípade zastavenia ruských dodávok a maximalizácie iných možností, využitia všetkých zdrojov a potenciálu každého potrubia by sa deficit pohyboval na úrovni 52 mld. m3, vyčíslil Ľalík, ktorý nie je presvedčený o prípadnej solidarite európskych krajín v prípade takéhoto scenára. „Existujú viaceré infraštruktúrne obmedzenia, ktoré by ani v prípade mimoriadnej optimalizácie nedovoľovali krajinám, ako sú Francúzsko alebo Španielsko, poslať ďalej na východ viac plynu. Ak by si aj znížili spotrebu, neprospelo by to ničomu a nedostatok by bol stále rovnaký,“ dodal. Ak by sa mal nedostatok riešiť znížením spotreby, celá Európa by ju musela znížiť o 15 % alebo nedostatkové krajiny o 20 %. „Rozdiel nie je veľký a ja na tú solidaritu veľmi neverím,“ skonštatoval.

Hlavným infraštruktúrnym obmedzením je neexistujúce prepojenie medzi Francúzskom a Nemeckom, poddimenzované prepojenia medzi krajinami ako Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Británia, Nmecko a Švajčiarsko, ozrejmil Ľalík. „Toto sú najväčšie úzke miesta infraštruktúry, ktoré neumožňujú využiť plný potenciál LNG kapacít. Do Čiech, na Slovensko, do Rakúska by tieklo veľmi málo plynu a spotreba by musela byť významným spôsobom znížená,“ poznamenal s tým, že bezpečnosť dodávok v našom regióne nezávisí od opatrení, ktoré by sme moli robiť my.

Všetky úzke miesta infraštruktúry sa totiž nachádzajú medzi krajinami s prebytkami zemného plynu a krajinami s pokrytou spotrebou bez prebytku. Naša bezpečnosť dodávok je tak determinovaná investičnými opatreniami v krajinách, ktoré nemajú problém. „Prečo by mali investovať financie na to, aby pomohli krajinám, ktoré sú úplne inde? Treba nájsť vhodnú formu zafinancovania týchto projektov, aby sme mohli zvýšiť bezpečnosť dodávok v našom regióne,“ zdôraznil Ľalík.

LNG kapacity

Pripomenul, že rozvoj európskych kapacít LNG sa zintenzívnil už pred ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorá ho ešte posilnila. „V tomto roku by sa kapacita LNG terminálov mala zvýšiť o cca 39 mld. m3 a v horizonte štyroch rokov by sme sa mali dostať na zhruba 480 mld. m3,“ vyčíslil s tým, že ak nebudú nasmerované investície do nadväzujúcej infraštruktúry, maximálna využiteľnosť LNG kapacít klesne zo súčasných 85 na 75 %.

Slovensko musí podľa Ľalíka hľadať kapacity, ktoré môže dosiahnuť bez výraznejších investícii už teraz. Plánovaná nemecká expanzia LNG terminálov by mala priniesť kapacitu cca 50 mld. m3, čo bolo takmer presne množstvo ruského plynu spotrebované v krajine minulý rok. Ak by v Nemecku nedošlo k výraznejšiemu zníženiu spotreby alebo nájdeniu iných zdrojov, je otázne, koľko novej kapacity by bolo dostupnej pre Česko či Slovensko.

Poľsko plánuje rozvoj na úrovni zhruba 9 mld. m3 a krajina nedávno oznámila, že expanzia v v podobe FSRU v Gdansku by sa mohla zdvojnásobiť. V takom prípade by istý potenciál LNG z Poľska bol využiteľný aj pre Slovensko, avšak nie skôr ako v rokoch 2025-26, upozornil Ľalík.

Kroky Eustreamu k bezpečnosti dodávok

Pripomenul, že spoločnosť Eustream podniká kroky k bezpečnosti dodávok pre Slovensko už od plynovej krízy v roku 2009. Patrí k nim reverz z Rakúska a Česka, obojsmerné prepojenie s Ukrajinou a Maďarskom, výstavba kompresorovej stanice umožňujúcej zvýšenie kapacít z ČR na úrovni 150 mil. m3. O pár týždňov dôjde k spusteniu komerčnej prevádzky poľsko-slovenského prepojenia, ktoré by zásadnejším spôsobom mohlo prispieť k zvýšeniu bezpečnosti dodávok zemného plynu v našom regióne, dodal.

Kapacity na Slovensku sú podľa Ľalíka úplne postačujúce pre potreby nielen Slovenska, ale celého regiónu. „V prípade, že by došlo k odstaveniu ruského plynu a toku cez Ukrajinu a našli by sa zdroje plynu, ktoré by mohli prichádzať z Čiech alebo Rakúska, naše kapacity sú plne schopné pokryť akýkoľvek dopyt v strednej a východnej Európe,“ uviedol.

Ak by v budúcnosti vznikla spotreba navyšovať kapacity napríklad z Poľska, už v horizonte jedného roku by bolo možné na slovenskej strane zvýšiť kapacitu slovensko-poľského prepojenia z 5 mld. m3 na zhruba 7,7 mld. m3, v prípade ďalších opatrení v horizonte 2 rokoch na vyše 9 mld. m3 a o 4 roky cca 11 mld. m3 v smere z Poľska na Slovensko. „Ak uvidíme potrebu takéhoto navýšenia prepravných kapacít, začneme sa ním seriózne zaoberať a z našej strany nebude problém k takémuto navýšeniu pristúpiť,“ uzavrel Michal Ľalík zo spoločnosti Eustream.