Bratislava 24. apríla 2021 – Kotlíkové dotácie na úrovni 75 – 80 % a využitie potenciálu tzv. mŕtvych prípojok môžu výrazne prispieť k zníženiu emisií produkovaných slovenskými domácnosťami, ktoré kúria tuhým palivom. Na webinári Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) „Prechod z uhlia na zemný plyn – využitie zemného plynu v teplárenstve a priemysle“ to uviedol riaditeľ sekcie distribučných služieb spoločnosti SPP – distribúcia Marek Paál.
„Hoci sa malé zdroje znečistenia – domácnosti a inštitúcie ako obecné úrady a pod. – podieľajú na celkových emisiách skleníkových plynov v SR 9,8 %, produkujú až takmer 50 % celkových emisií tuhých znečisťujúcich látok (TZL), najmä častíc PM10 a PM2,5,“ upozornil Paál s tým, že Slovensko patrí v tomto smere medzi najhoršie krajiny EÚ, pričom voči nemu stále prebieha infringement za nedodržanie limitov kvality ovzdušia.
Podľa údajov SHMÚ domácnosti v rokoch 2005 až 2018 vyprodukovali najviac emisií TZL, až za nimi nasledujú priemysel, poľnohospodárstvo a doprava.
Kým pri veľkých zdrojoch sú TZL ošetrené najmä rôznymi filtrami, pri malých zdrojoch nie je k dispozícii technológia na ich zníženie, skonštatoval Paál. Primárnymi dôvodmi, prečo sú domácnosti takým vysokým zdrojom TZL, sú podľa neho nesprávny výber paliva či jeho nesprávne skladovanie. “A samozrejme, je to dané štruktúrou a zložením vykurovacích zariadení, ktoré sú dávno za zenitom, čo sa týka ekologického spaľovania,“ ozrejmil.
Upriamil pozornosť aj na prieskum SHMÚ z roku 2019 na základe sčítania obyvateľstva z roku 2011, z ktorého vyplýva, že z 216.00 domácností kúriacich tuhým palivom 89 % využíva ako palivo drevo (kusové drevo, pelety) ako palivo a 13,38 % uhlie, čo predstavuje zhruba 30.000 domácností. „To znamená, že tu je ešte obrovský potenciál na to, aby sme aj z týchto malých zdrojoch dostali preč uhlie a jednak sa zamysleli nad používaním dreva a iných materiálov, ktoré končia v kotloch,“ povedal Paál.
Náhrada uhlia zemným plynom/OZE v subjektoch zo súkromnej sféry, samosprávy a verejnej správy v plynofikovaných oblastiach by podľa neho ušetrila zhruba 5300 ton emisií CO2, v neplynofikovaných oblastiach, kde je potenciál na implementáciu OZE, cca 3300 ton. V prípade približne 30.000 domácností, vykurujúcich najmä lacným poľským uhlím a uhoľným kalom by ich nahradenie mohlo priniesť úsporu takmer 229.000 t CO2.
Porovnanie nákladov na možné riešenia náhrady uhlia – kotly na tuhé palivo, spĺňajúce ekodizajn, tepelné čerpadlo alebo zemný plyn – pri rodinnom dome s plochou 120 m2, počítané na TCO 15 rokov, podľa Paála ukazuje, že najlacnejšie riešenie s najlepšími parametrami, čo sa týka kvality ovzdušia, stále ponúka zemný plyn. Jeho využívanie treba adekvátne podporiť formou kotlíkovej dotácie, ktorá už niekoľko rokov funguje v Česku, tvrdí Paál.
„Čo je dôležité, že celková podpora na zemný plyn je niekde na úrovni 75 %. Toto číslo je veľmi dôležité pretože na Slovensku chceme v týchto oblastiach riešiť kategóriu obyvateľstva, ktorá na tom nie je ekonomicky najlepšie,“ zdôraznil s tým, že na motiváciu na odchod od kúrenia uhlím potrebujú dostať vysokú podporu na prvotný capex. „V Čechách sa s tým naozaj popasovali dobre, 75-percentná dotácia je naozaj zaujímavá a čísla tomu nasvedčujú,“ dodal a pripomenul, že v SR minulý rok prebehla prvá aktivita týkajúca sa kotlíkových dotácií, následne však bola zrušená. V súčasnosti ministerstvo životného prostredia cez Slovenskú agentúru životného prostredia (SAŽP) pripravuje ďalšie kolo kotlíkových dotácií.
„Primárne by sme sa mali zameriavať na oblasti, kde máme nevyužité prípojky na pripojenie zemného plynu. Evidujeme k dnešnému dňu zhruba 30.000 prípojok, kde sa zemný plyn využíval, ale z nejakých, predpokladáme ekonomických, dôvodov od neho obyvatelia odišli. A potom máme cca 70.000 prípojok, ktoré sú nevyužívané, tie vznikli v rámci plošného budovania v 90. rokoch,“ špecifikoval Paál, podľa ktorého to predstavuje obrovský potenciál a pri správnom nastavení kotlíkových dotácií je možné úspešne znížiť percento kotlov na uhlie resp. tuhé palivo, spôsobujúce vysoké nárasty TZL.
Okrem vysokej dotácie by podľa Paála mala prísť aj istá sankcia, bez ktorej nie je možné prinútiť obyvateľov zmeniť vykurovacie návyky a prejsť na ekologickejšie formy.
SAŽP má podľa neho ďalšie kolo dotácií dobre premyslené vrátane marketingu a zamerania sa na oblasti, ktoré sú najviac znečistené. „Z pohľadu ekonomiky je potrebné, aby sa dotácia hýbala na úrovni 75 až 80 %. Pretože z pohľadu európskych pravidiel a verejného obstarávania môže byť dotácia maximálne 50 %, ale to sa nám javí ako nie úplne šťastné a postačujúce,“ zdôraznil Paál, podľa ktorého by mal Plán obnovy podporiť nízkoemisný kondenzačný plynový kotol ako najlacnejšiu, skutočne nízkoemisnú alternatívu k tuhým palivám pri hĺbkovej obnove RD, s plánom postupnej dekarbonizácie plynu ako takého. Využitie potenciálu cca 100.000 mŕtvych prípojok ešte viac zvýši ekonomickú efektivitu prechodu z vysokoemisného tuhého paliva na nízkoemisný zemný plyn.
„Je to najrýchlejší a najekonomickejší spôsob, akým si vieme vyriešiť čistotu ovzdušia, nemáme k dispozícii žiadnu ekonomicky rozumnejšiu alternatívu, ako je momentálne zemný plyn,“ uzavrel riaditeľ sekcie distribučných služieb spoločnosti SPP – distribúcia Marek Paál .