Bratislava 19. októbra 2020 – Zemného plynu je dostatok a jeho zistené zásoby vystačia na 200 rokov. Konkurencia potrubného plynu a LNG sa postarali o prebytok komodity na trhu a jej priaznivú cenu. V Českej republike môže plyn zohrať významnú úlohu pri energetickom prechode ako náhrada uhlia, najmä v teplárenstve. Na konferencii Dni teplárenstva a energetiky 2020 to povedal predseda Rady Českého plynárenského svazu Martin Slabý, ktorý prezentoval aj tri scenáre prechode teplární z uhlia na zemný plyn. Informoval o tom energie-portal.sk.
“Na svetových trhoch je prebytok zemného plynu ako výsledok súperenia potrubného plynu s LNG. Cena plynu na najlikvidnejšej burze v Nemecku sa pohybuje okolo 10,5 eur/MWh. Neviem však povedať, ako dlho tam vydrží.” uviedol Slabý s tým, že zistené zásoby plynu vo svete vystačia na ďalších 200 rokov. Táto prognóza pritom počíta už aj s prechodom Číny a Indie na toto palivo.
Pokiaľ ide o európske potreby, dovoz z Ruska ich pokrýva takmer z tretiny, hovoriť o závislosti na tejto krajine podľa neho nie je veľmi namieste. “LNG je dôvod, prečo USA trvajú na tom, aby sme sa vykašľali na Rusko. Ale už nehovoria, že k nám dovezú LNG. Pomohlo by? Áno,“ skonštatoval Slabý, podľa ktorého súčasná kapacita európskych terminálov dosahuje 227 mld. m3, čo znamená, že takmer polovica spotreby kontinentu by sa dala pokryť LNG.
Predseda Rady ČPS sa venoval aj situácii v Česku, kde sa ročne spotrebuje zhruba osem mld. m3 plynu (teda 87 TWh energie), čo je viac ako ročná spotreba elektriny v krajine.
Penetrácia plynárenskej siete v českých mestách a obciach dosahuje vysoký podiel, 87 %. “Pri celkovej dĺžke sietí všetkých tlakových úrovní 78-tisíc km by v tom musel byť čert, aby sme niekoho nedokázali pripojiť,” vyhlásil Slabý. Pripomenul, že v prípade potreby sú k dispozícii aj podzemné zásobníky s kapacitou vyše 3,5 mld. m3. Pri spotrebe počas najchladnejšieho mesiaca v roku na úrovni 12 TWh tak Česko dokáže prežiť viac ako dva mesiace iba z plynu z plných zásobníkov.
Pokiaľ ide o prechod teplární z uhlia na zemný plyn, Slabý predstavil tri možné scenáre. Prvým je priame pripojenie zdroja z vysokotlakového plynovodu prepravcu alebo distribučnej spoločnosti. V prípade pripojenia bez nutnej úpravy distribučnej sústavy bude potrebná investícia iba do VT plynovej prípojky. Doba realizácie môže predstavovať jeden až tri roky. “Spomedzi teplární s výkonom 20-200 MW sa dá nájsť niekoľko ľahko pripojiteľných,” skonštatoval Slabý s tým, že v prípade pripojenia na vysokotlakový plynovod s nutnosťou úpravy sústavy sa predlžuje doba realizácie na tri až päť rokov.
Druhým scenárom je čiastočná fragmentácia systémov CZT, ktoré zostanú zachované. Jednu veľkú centrálnu tepláreň nahradí niekoľko menších okrskových. Využije sa miestny systém centrálneho zásobovania teplom a ďalšia existujúca infraštruktúra. Reálnosť zámeru sa bude posudzovať podľa kapacity v uzlových bodoch siete. Plynové zdroje by sa umiestňovali do výmenníkových staníc. Nutná by bola hydraulická a optimalizačná štúdia celej plynovodnej siete. “Doba realizácie predstavuje dva až päť rokov, aj vzhľadom k trvaniu povoľovacích procesov,” odhadol Slabý.
Tretí scenár podľa neho predstavuje atomizácia systémov CZT, ktorá v podstate znamená ich rozpad. Veľké centrálne zdroje by vtedy boli nahradené domovými kotolňami. “Ak to spolu s teplármi zabalíme, tak sa ľudia vrhnú na túto možnosť,“ zhodnotil Slabý. V prípade úplného rozpadu niektorého systému diaľkového vykurovania si kompletné nahradenie plynom bude podľa neho vyžadovať obdobie aj päť rokov. Úpravy miestnych sietí môžu byť dokonca v niektorých prípadoch aj nerealizovateľné.
“Nie je to tak, že by plynári potichu a potme búšili do tejto varianty. Stále si myslíme, že v spolupráci plynárenstva a teplárenstva je oveľa väčší potenciál,” uzavrel podľa energie-portal.sk predseda Rady Českého plynárenského svazu Martin Slabý na konferencii Dni teplárenstva a energetiky 2020.