Praha 5. januára 2021 – Dominancia ruského plynu na európskom trhu dávno skončila. Musí súťažiť s konkurenciou, čo ho robí lacnejším aj bezpečnejším. Tvrdí to český energetický analytik Michal Šnobr v komentári pre portál e15.cz. Situáciu na trhu so zemným plynom podľa neho zmenil vzostup bridlicovej ťažby v USA aj nové regulácie Európskej únie. Pre českú energetiku bude v nasledujúcich 20 rokoch zásadný prechod od uhlia k plynu v kombinácii s obnoviteľnými zdrojmi energie, hovorí český odborník.

V komentári pripomína, že Česko je súčasťou EÚ, geograficky so silnou väzbou na ekonomicky najsilnejšie Nemecko, krajinu s najväčším vplyvom na chod Únie. „Práve táto realita je tu zásadne podceňovaná, obzvlášť v energetike, a oslabovaná omieľaním starých právd o rizikách ruského plynu. V minulosti posilnených pre problémy pri preprave plynu cez Ukrajinu spojených s geopolitickými otrasmi v tejto krajine, ktoré sa tam v minulosti odohrali a odohrávajú dodnes,“ tvrdí Šnobr.

Európa sa podľa neho poučila, pričom Nemci na situáciu zareagovali „úplne pragmaticky a nekompromisne“ – vytesnením Ukrajiny z prepravnej trasy plynu do nášho regiónu vlastným priamym prepojením s Ruskom najskôr cez Nord Stream 1 a potom NS 2. „Ten prirodzene nahral Česku vo všetkých smeroch. Na druhej strane ale skomplikoval plány silnej lobby českých podporovateľov jadrovej energetiky ako jediného riešenia budúcnosti našej energetiky. Lenže z plynu ako českého strašiaka je teraz európske riešenie,“ myslí si analytik.

Situácia na európskom trhu s plynom sa podľa neho za posledných 5 – 10 rokov výrazne zmenila. Gazprom, výhradný exportér ruského plynu, čelí v posledných rokoch v Európe nielen slabšiemu dopytu, ale najmä konkurencii iných dodávateľov. Zlom prišiel s rozvojom ťažby bridlicového plynu v USA, pripomenul Šnobr. „S tým sa naruby obrátil aj svetový trh s plynom a došlo k presmerovaniu kľúčových obchodných ciest. Americkí dodávatelia LNG narušili na európskom trhu rovnováhu a zaslúžili sa o nové poňatie obchodu, ale aj cenotvorby plynu,“ zdôraznil analytik s tým, že spotové dodávky viedli nielen v Európe k zvýšeniu konkurencie na trhu, čím bol zároveň vyvinutý tlak na ceny plynu, ktoré klesli takmer na polovicu.

Trh so zemným plynom podľa experta menia aj nové regulácie EÚ. Zatiaľ čo predtým sektoru dominovali dlhodobé prepravné kontrakty, teraz vďaka kapacitným aukciám prevládajú najmä krátkodobé. „Už ku koncu roka 2020 sa objem prepravnej kapacity, ktorá je rezervovaná prostredníctvom dlhodobých kontraktov, znížil o pätinu. Do roku 2028 klesne o tri pätiny a po roku 2035 tu nebude takmer žiadna prepravná kapacita rezervovaná prostredníctvom týchto kontraktov,“ pripomenul Šnobr, ktorý upozornil aj na skutočnosť, že posunom k trhovému prostrediu sa európsky trh s plynom vzďaľuje indexácii s vývojom ceny ropy. „Tomu je dnes už tiež koniec. Podiel zmlúv postavených na indexácii s ropou klesol v regióne už len na 20 % celkového objemu. V severozápadnej Európe bola indexácia plynu na ropu dokonca už takmer eliminovaná,“ skonštatoval.

Trh s plynom v regióne uprostred EÚ je podľa neho dávno inde, než ako sa zneužíva v diskusiách. „Doby, keď si Rusi diktovali podmienky prostredníctvom dlhodobých a bilaterálnych dohôd, sú preč,“ tvrdí Šnobr s tým, že plyn do Česka smeruje takmer zo 100 % z Nemecka, a krajina tak má rovnakú „bezpečnosť“ ako táto európska veľmoc.

O situácii v českej energetike pre ďalšie takmer dve dekády je podľa analytika rovnako ako v Nemecku rozhodnuté. „Zásadným sa stane prechod od uhlia k plynu v kombinácii s obnoviteľnými zdrojmi energie podporenými trhom s emisiami CO2 (EU ETS). Plyn je síce stále emisný, ale moderné paroplynové elektrárne majú nižšie emisie než uhoľné. Neprodukujú žiadne oxidy síry, prach, oxidy dusíka sú až desatinné. Proti bežným hnedouhoľnými blokom majú najsledovanejšie emisie CO2 o 60 či 70 % nižšie,“ zdôraznil Šnobr.

Keď sa podľa neho k tomu pripočítajú ďalšie výhody ako potenciál decentralizácie, schopnosť skladovania a možnosti vlastnej produkcie biometánu, nie je časovo, finančne, z pohľadu rentability a najmä celkových rizík o čom diskutovať. Až potom môže prísť vecné diskusia o jadrových elektrárňach. Nie jednostranne v Česku, ale v celej EÚ. Diskusia skôr o menších blokoch než tých doposiaľ tradičných, väčších, uzavrel český analytik komentár pre portál e15.cz.

Foto: @michalsnobr