Sofia 7. januára 2021 – Pretrvávajúce oneskorenie pri dostavbe prepojovacieho plynovodu s Gréckom spôsobuje Bulharsku výpadok príjmov, pretože nemôže využívať lacnejší azerbajdžanský plyn. V rámci svojho vystúpenia v bulharskom parlamente to vo štvrtok (6. 1.) povedal minister energetiky Alexander Nikolov. Téme sa venoval portál euractiv.com.
Pre omeškanie pri dokončovaní prepojenia Interconnector Greece-Bulgaria (IGB, známe aj ako Stara Zagora-Komotini alebo ICGB) prichádza Bulharsko o 750.000 eur denne, pričom benefity, o ktoré Sofia prišla za posledný rok, predstavujú viac ako 250 miliónov eur, uviedol Nikolov počas parlamentného vypočutia.
Spoločnosti aj politici v oboch krajinách sa pritom už viac ako desať rokov optimisticky vyjadrujú o prepojení IGB, stavba však stále nie je dokončená, pripomína euractiv.com.
Prepojenie je pre Bulharsko kľúčové, pretože jeho dobudovanie by po prvý raz narušilo monopol ruského plynu na bulharskom trhu. IGB sa napojí na Transjadranský plynovod (TAP), ktorý privádza azerbajdžanský plyn z Grécka do Talianska.
Po mnohých odkladoch sa výstavba 182 km dlhého plynovodu začala v máji 2019 a podľa zmluvy mala byť dokončená do konca roka 2021.
Bulharsko pre omeškanie naďalej prichádzať o ešte väčšie príjmy, varoval Nikolov. Bulharsko má zmluvu s Azerbajdžanom na dovoz jednej miliardy kubických metrov plynu ročne (bcm/r), čo predstavuje zhruba jednu tretinu jeho spotreby. V súčasnosti je azerbajdžanský plyn oveľa lacnejší ako ruský, nemožnosť priviesť azerbajdžanský plyn tak pre Sofiu predstavuje finančné straty.
Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev koncom minulého roka svojmu bulharskému kolegovi Rumenovi Radevovi povedal, že Baku je pripravené vyvážať do Bulharska väčšie objemy plynu, ako 1 bcm/r dohodnutých v aktuálnom kontrakte. Bulharsko však túto šancu nemôže využiť, pretože plynovod nie je dokončený. Menšie objemy azerbajdžanského plynu boli dovezené prostredníctvom existujúcich prepojení, ktorých kapacita je obmedzená.
Bulharsko odmieta odklad spustenia IGB do prevádzky
Výstavbu IGB realizuje najmä grécka spoločnosť Avax, ktorá nedávno požiadala o ďalšie predĺženie termínu na jeho uvedenie do prevádzky, čo však Bulharsko odmietlo. Podľa euractiv.com hrozí, že nový cieľový termín uvedenia plynovej prípojky do prevádzky, 1. júl 2022, nebude dodržaný.
Bulharsko trvá na tom, že o cieľovom dátume nie je možné vyjednávať. „Cieľom je, aby bol plynovod s Gréckom uvedený do prevádzky do 1. júla, aby bol pripravený na ďalšiu vykurovaciu sezónu a Bulharsko dostalo celé množstvo zemného plynu na základe dohody s Azerbajdžanom,“ povedal poslancom Nikolov.
Navrhol, že na dokončenie potrubia by sa mohol hľadať nový stavebník. Podľa zmluvy o výstavbe má firma Avax od 1. januára tohto roku platiť penále 90.000 € denne. Tieto peniaze ešte neboli vyplatené, no bulharské straty aj tak nedokážu kompenzovať.
Opozičná nacionalistická strana Vazraždane, ktorá má zastúpenie v parlamente, obvinila Grécko, že zámerne odďaľuje spustenie prepojenia.
Zástupcovia štyroch politických strán vo vládnej koalícii zase obvinili zo značného meškania výstavby tri po sebe nasledujúce vlády Bojka Borisova. Pripomenuli, že pokračovanie Turk Streamu cez Bulharsko, z ktorého profituje Rusko, bolo vybudované len za jeden rok a že tento plynovod bol pre Borisova prioritou.
Premiéri Bulharska a Grécka Kiril Petkov a Kyriakos Mitsotakis vydali 20. decembra spoločné vyhlásenie, že IGB bude dokončené v priebehu niekoľkých mesiacov. Zdôraznili, že plynové prepojenie je životne dôležité pre obe strany. Mitsotakis povedal, že Atény a Sofia pri tejto príležitosti začnú „novú etapu“ ich spolupráce.
Začiatkom decembra však bolo prepojenie vybudované len na 70 % a meškanie na gréckej strane bolo údajne ešte výraznejšie. Neboli položené všetky úseky plynovodu, rovnako ako neboli vykonané príslušné skúšky ani zrealizovaná rekultivácia.
Problémy Avaxu
V novembri bulharský Euractiv získal informáciu, že predstavitelia Avaxu sa nedávno stretli s dočasným bulharským premiérom Stefanom Janevom. Okrem predĺženia lehoty výstavby najmenej o šesť mesiacov žiadali, aby im za omeškanie neboli udelené pokuty, uviedol zdroj. Avax chcel navyše dodatočných 30 mil. € na dokončenie prác a varoval, že výstavbu zastaví, pokiaľ nebudú jeho požiadavky splnené.
Spoločnosť tieto obvinenia odmietla. „Táto informácia nie je správna. Avax zostáva oddaný projektu a úzkej a priateľskej spolupráci s naším klientom ICGB a všetkými zainteresovanými stranami (vrátane oboch vlád) v záverečnej fáze tohto dôležitého projektu,“ reagovala grécka spoločnosť.
Grécky zdroj pre Euractiv vtedy povedal, že subdodávateľ Avaxu, Valvitalia, spoločnosť pôsobiaca v oblasti dodávok zariadení a komponentov určených pre energetiku, údajne čelí oneskoreniam vo svojich objednávkach materiálov z Číny, a „preto zvyšok projektu nemôže napredovať, pokiaľ nie sú prípravné práce hotové.“
Očakáva sa, že IGB bude stáť 240 miliónov € vrátane kapitálového financovania od akcionárov, dodatočného grantu vo výške 39 miliónov € z európskych štrukturálnych a investičných fondov, 45 miliónov € v rámci Európskeho energetického programu pre obnovu a úveru 110 miliónov od Európskej investičnej banky, uzavrel euractiv.com.
Účelom výstavby prepojenia je prepojenie bulharskej prepravnej siete plynu s gréckou sieťou, čo by umožnilo aj dovoz plynu z LNG terminálov v krajine. Európske inštitúcie a Spojené štáty americké považujú prepojenie s Gréckom za kľúčové pre energetickú bezpečnosť Bulharska.