Bratislava 19. mája 2023 – Člen Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ), advokátska kancelária POLÁČEK & PARTNERS pravidelne sleduje všetky zmeny energetickej legislatívy. V aktuálnom vydaní monitoringu energetickej legislatívy upozorňuje najmä na prijatie nového nariadenia vlády SR, ktorým došlo k rozšíreniu uplatnenia výšky vybraných regulovaných taríf pre rok 2023 celoplošne na všetkých koncových odberateľov elektriny a zároveň sa stanovila nová výška TPS na rok 2023. Do pozornosti dáva tiež nové prevádzkové poriadky spoločností SEPS, SSD aj OKTE. V monitoringu envirolegislatívy upozorňuje na schválený Zákon o ochrane ovzdušia aj poslanecký návrh nového zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (tzv. Zákon EIA).

O ďalších zaujímavostiach za mesiac apríl 2023 sa bližšie dočítate v tomto monitoringu.

Monitoring za mesiac apríl 2023 si môžete stiahnuť vo formáte PDF tu.

Prajeme Vám príjemné čítanie!

1. ČO SA ZMENILO?

ELEKTROENERGETIKA A PLYNÁRENSTVO
Zákon č. 309 / 2009 Z. z. o podpore OZE nie
Zákon č. 250 / 2012 Z. z. o regulácii nie
Zákon č. 251 / 2012 Z. z. o energetike nie
Zákon č. 321 / 2014 Z. z. o energetickej efektívnosti nie
Zákon č. 609 / 2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu nie
Zákon č. 555 / 2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov nie
Vyhláška ÚRSO č. 490 / 2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podpore OZE nie
Vyhláška ÚRSO č. 24 / 2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a plynom nie
Vyhláška ÚRSO č. 285 / 2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia za dodávku plynu malému podniku nie
Vyhláška ÚRSO č. 223/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v plynárenstve (nahradená Vyhláškou č. 450/2022 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia dodávky plynu) nie
Vyhláška ÚRSO č. 18 / 2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike nie
Vyhláška ÚRSO č. 278 / 2012 Z. z. ktorou sa ustanovujú štandardy kvality uskladňovania plynu, prepravy plynu, distribúcie plynu a dodávky plynu nie
Vyhláška ÚRSO č. 236 / 2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality prenosu elektriny, distribúcie elektriny a dodávky elektriny nie
Vyhláška ÚRSO č. 2 / 2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú postupy a opatrenia týkajúce sa uchovávania údajov, forma a obsah uchovávaných údajov nie
Vyhláška ÚRSO č. 3 / 2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob, rozsah a štruktúra poskytovania meraných údajov o spotrebe na odbernom mieste odberateľa elektriny a ich uchovávanie nie
Vyhláška ÚRSO č. 4 / 2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob, rozsah a štruktúra poskytovania meraných údajov o spotrebe na odbernom mieste odberateľa plynu a ich uchovávanie nie
Vyhláška ÚRSO č. 284 / 2012 Z. z. o pravidlách pre predaj elektriny formou aukcií nie
Vyhláška ÚRSO č. 212 / 2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor žiadosti
o vydanie povolenia
nie
Vyhláška MH SR č. 599 / 2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o podpore OZE nie
Vyhláška MH SR č. 270 / 2012 Z. z. o odbornej spôsobilosti na podnikanie v energetike nie
Vyhláška MH SR č. 416 / 2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri uplatňovaní obmedzujúcich opatrení pri stave núdze a o opatreniach zameraných na odstránenie stavu núdze v elektroenergetike nie
Vyhláška MH SR č. 106 / 2019 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam oprávnených priemyselných odvetví, rozsah a štruktúra správy a spôsob poskytovania kompenzácie podnikateľom nie
Vyhláška MH SR č. 202 / 2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky účasti v aukcii na výber výkupcu elektriny a určenie výšky odmeny výkupcu elektriny nie
TEPELNÁ ENERGETIKA
Zákon č. 657 / 2004 Z. z. o tepelnej energetike nie
Vyhláška ÚRSO č. 248 / 2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike (bude nahradená vyhláškou ÚRSO č. 312/2022 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike) nie
Vyhláška ÚRSO č. 277 / 2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávky tepla nie
Vyhláška ÚRSO č. 328 / 2005 Z. z., ktorou sa určuje spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov nie
Vyhláška ÚRSO č. 283 / 2010 Z. z., ktorou sa ustanovuje rozsah ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu nie
Vyhláška MH SR č. 151 / 2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje postup pri predchádzaní vzniku a odstraňovaní následkov stavu núdze v tepelnej energetike nie
Vyhláška MH SR č. 152 / 2005 Z. z. o určenom čase a o určenej kvalite dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa nie
Vyhláška MH SR č. 15 / 2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu ročnej výroby tepla pri výrobe elektriny nie
Vyhláška MH SR č. 240 / 2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla (nahradená vyhláškou MH SR č. 503/2022 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode, nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, nákladov na množstvo dodaného tepla alebo množstva tepla vyrobeného v decentralizovanom zdroji tepla a ekonomicky oprávnených nákladov na teplo vyrobené v decentralizovanom zdroji tepla) nie
Vyhláška MH SR č. 308 / 2016 Z. z. ktorou sa ustanovuje postup pri výpočte faktora primárnej energie systému centralizovaného zásobovania teplom nie
Vyhláška MH SR č. 14 / 2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na tepelnú izoláciu rozvodov tepla a teplej vody nie

Poznámka: V našom monitoringu energetickej legislatívy pre vás sledujeme zmeny vyššie uvedených právnych predpisov, ktoré boli publikované v Zbierke zákonov v uplynulom mesiaci.

::       V mesiaci apríl 2023 nebola v Zbierke zákonov SR publikovaná žiadna zmena niektorého z vyššie sledovaných právnych predpisov.

2.    MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

::       Vláda SR prijala nariadenie, ktorým sa ustanovujú maximálne ceny a tarify pre časť regulovanej dodávky elektriny a plynu pre vybraných koncových odberateľov

V Zbierke zákonov SR bolo dňa 26.4.2023 (pod č. 139/2023 Z. z.) zverejnené nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“), ktoré mení nariadenie vlády SR č. 465/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú maximálne ceny pre časť regulovanej dodávky elektriny a plynu pre vybraných koncových odberateľov a výšky taríf pre domácnosti a vybraných odberateľov elektriny v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie 465/2022“).

Na základe Nariadenia 465/2022 vláda SR na konci roka 2022 stanovila maximálne ceny na rok 2023 pre časť regulovanej dodávky elektriny a plynu, a to pre vybraných koncových odberateľov a rovnako ustanovila aj výšky regulovaných taríf pre domácnosti a vybraných odberateľov elektriny.

Prostredníctvom aktuálne prijatého nariadenia vlády SR č. 139/2023 Z. z. došlo k rozšíreniu uplatnenia výšky vybraných regulovaných taríf pre rok 2023 celoplošne na všetkých koncových odberateľov elektriny.

Výška tarify za straty pri distribúcii elektriny pre odberateľov elektriny pre rok 2023 v zmysle prijatého nariadenia zostáva vo výške z úrovne roka 2022, uvedenej v rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) platnom pre kalendárny rok 2022, ktoré bolo vydané príslušnému prevádzkovateľovi distribučnej sústavy.

Výška tarify za systémové služby (TSS) pre koncových odberateľov elektriny v domácnosti a ostatných koncových odberateľov elektriny pre rok 2023 zostáva na úrovni roka 2022, ktorú stanovil ÚRSO vo výške 6,2976 EUR/MWh (bez DPH).

Výška tarify za prevádzkovanie systému (TPS) na rok 2023 nebude vo výške, ktorú na rok 2023 určilo ÚRSO predbežným opatrením, t. j.  1. pásmo – 25,480 Eur/MWh, 2. pásmo – 19,0705 Eur/MWh, 3. pásmo – 1,8910 Eur/MWh, ale výška TPS pre jednotlivé pásma zostane na úrovni z roku 2022, t. j. 1. pásmo – 15,9000 Eur/MWh, 2. pásmo – 11,9000 Eur/MWh, 3. pásmo – 1,1870 Eur/MWh.

Prijaté nariadenie č. 139/2023 Z. z. nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2023 a má byť platné do konca roka 2023.

Dôvodová správa vrátane ostatnej sprievodnej dokumentácie k prijatému nariadeniu je dostupná na tomto odkaze.

Nariadenie č. 139/2023 Z. z. je dostupné TU.

::       NR SR bol predložený návrh Zákona o regulácii a Zákona o energetike

Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) bol dňa 14.4.2023 predložený návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o regulácii (zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach) a ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o energetike (zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Predloženým návrhom zákona sa navrhuje upraviť nastavenie podmienok pre výpočet kompenzácií v režime krízovej regulácie, posilnenie ochrany koncových odberateľov elektriny a plynu ako aj vytvorenie dohľadu nad dodávateľmi elektriny a plynu.

Podľa predkladateľov návrhu jednotlivé vládne nariadenia vydané v rámci režimu krízovej regulácie podľa § 16a Zákona o regulácii, ustanovili kompenzácie vysokých cien energií na základe rozdielu medzi cenovým stropom stanoveným vládou SR a zmluvnou cenou dodávateľov za dodávku pre zraniteľných odberateľov.

K tomuto ďalej uvádzajú, že podľa zistení z praxe však niektorí dodávatelia neaktualizujú zmluvné ceny elektriny a plynu či pre regulovaných alebo neregulovaných odberateľov, ani napriek klesajúcim trhovým cenám energií, ktoré v prípade elektriny a plynu od začiatku roka 2023 klesli o približne 50% v porovnaní s decembrom 2022.  Niektorí dodávatelia tak získavajú nových zraniteľných odberateľov, pre ktorých s najväčšou pravdepodobnosťou kupujú elektrinu a plyn za aktuálne nízke trhové ceny energií, avšak prípadné úspory nákladov na nákup energetických komodít nepremietajú, respektíve nedostatočne premietajú do svojich zmluvných cien.

Z uvedeného dôvodu vznikajú pre zdroje štátneho rozpočtu využívané pri kompenzáciách určité riziká. Na základe predloženého návrhu sa navrhuje zaviesť používanie ukazovateľ tzv. čistých nákladov pri výpočte kompenzácií počas krízovej regulácie, ktorý sa v súčasnosti používa pri výpočte kompenzácií počas platnosti rozhodnutia o uložení povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Návrh zákona by mal rovnako umožniť pružnejšiu zmenu dodávateľa, posunúť termín pre prihlásenie sa odberateľov do dodávky elektriny alebo plynu za cenu regulovanú ÚRSO na ďalší kalendárny rok z 31. marca až na 30. novembra predchádzajúceho roka ako aj predĺžiť platnosť cenových rozhodnutí za dodávku elektriny a plynu na celé regulačné obdobie.

Predložený zákon by mal byť účinný dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov SR.

Navrhované znenie zákona, dôvodová správa a aktuálny stav prebiehajúceho legislatívneho procesu možno nájsť na tomto odkaze.

::       NR SR bol predložený návrh novely Zákona o tepelnej energetike a Zákona o regulácii

NR SR bol ešte dňa 13.1.2023 predložený návrh na vydanie zákona, ktorým sa má zmeniť a doplniť Zákon o tepelnej energetike (zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov) a ktorým sa má rovnako doplniť Zákon o regulácii (zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov). Predmetný návrh zákona bol dňa 28.3.2023 schválený a následne dňa 19.4.2023 vrátený prezidentkou NR SR na prerokovanie.

Na základe predloženého návrhu zákona by malo dôjsť k zjednodušeniu povoľovacieho procesu pri výstavbe nových zdrojov tepla využívajúcich prevažne obnoviteľné zdroje energie (OZE) alebo odpadové teplo vrátane decentralizovaných zdrojov tepla, zabezpečujúcich dodávku tepla pre bytové domy ako aj iné objekty spotreby tepla.

Dôvodová správa uvádza, že predloženým návrhom by sa mali chrániť od odpájania tie účinné systémy centralizovaného zásobovania teplom (CZT), ktoré už dnes využívajú OZE v podiele 65 % a viac.

Ďalším z cieľom predloženého návrhu je taktiež (i) zapojenie mestských častí v Bratislave a v Košiciach do plánovania a tvorby koncepcií rozvoja tepelného hospodárstva na ich území a (ii) navýšenie verejnej kontroly pri cenotvorbe dodávateľov tepla, ktorí v mestách a obciach zabezpečujú zásobovanie obyvateľstva teplom prostredníctvom účasti miest a obcí v cenových konaniach v postavení zúčastnenej osoby.

Návrh zákona postúpil do redakcie, ale doposiaľ nebol vydaný v Zbierke Zákonov SR. Stav aktuálneho legislatívneho procesu k danému návrhu je možné sledovať na tomto odkaze.

Účinnosť tohto zákona sa navrhovala od 1.5.2023.

Samotné znenie návrhu zákona vrátane dôvodovej správy a zvyšnej sprievodnej dokumentácie je dostupné TU.

::       Poslanci predložili ďalší návrh novely Zákona o energetike 

Dňa 14.4.2023 bol NR SR predložený tiež návrh na vydanie zákona, ktorým by sa mal meniť a doplniť Zákon o energetike (zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike) a ktorým sa zmenia a doplnia niektoré ďalšie zákony.

Ako uvádza dôvodová správa k predloženému návrhu, aktuálna právna úprava si zakladá na spolupráci medzi prevádzkovateľom prenosovej sústavy (SEPS) a prevádzkovateľmi distribučných sústav (ZSD, SSD, VSD) v rámci jednostupňového procesu pripájania do sústavy.

Každý žiadateľ o pripojenie svojho zariadenia na výrobu elektriny alebo zariadenia na uskladňovanie elektriny v zmysle terajšej právnej úpravy komunikuje priamo s prevádzkovateľom sústavy, do ktorej sa pripája (prevádzkovateľa distribučnej sústavy, prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy). Žiadatelia o pripojenie sa však v praxi stretávajú s tým, že im prevádzkovatelia sústav ich žiadosti o pripojenie odmietajú, a to z dôvodu nedostatku voľnej kapacity pripojenia bez toho, aby vôbec pristúpili k vyhodnoteniu splnenia technických a obchodných podmienok pripojenia do nimi prevádzkovaných sústav.

V dôsledku uvedeného následne vznikajú v praxi zbytočné prieťahy, ktoré by sa mali oddelením procesu určovania a prideľovania voľnej kapacity na pripojenie od procesu vyhodnocovania splnenia technických a obchodných podmienok pripojenia do sústavy vyriešiť.  

Na základe predloženého návrhu by malo byť prideľovanie voľnej kapacity pripojenia spojené aj s povinnosťou zložiť primeranú finančnú zábezpeku, ktorá sa žiadateľovi vráti až po uvedení zariadenia na výrobu elektriny alebo zariadenia na uskladňovania elektriny do prevádzky.

Predloženým návrhom sa ďalej navrhuje aj skrátenie platnosti potvrdenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy o pridelení voľnej kapacity pripojenia, skrátenie platnosti osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia, zrušenie časového obmedzenia platnosti doposiaľ pridelených voľných kapacít pripojenia alebo zavedenie opatrení proti opakujúcim sa a špekulatívnym žiadostiam blokujúcim dostupnú kapacitu.

Predložený návrh zákona by mal byť účinný od 1. 9. 2023.

Stav aktuálneho legislatívneho procesu možno sledovať na tomto odkaze.

Dôvodová správa a samotný návrh novely Zákona o energetike sú dostupné TU.

::       MH SR zverejnilo výzvu  na podporu budovania nabíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá pre územnú samosprávu a nimi zriadené organizácie

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej Republiky (ďalej len „MH SR“) dňa 28.4.2023 informovalo na svojom webovom sídle o tom, že došlo k vyhláseniu novej výzvy s kódom 03I04-26-V01 z Plánu obnovy a odolnosti, zameranej na podporu nabíjacej infraštruktúry.

Vyhlásená výzva MH SR má podporiť budovanie verejne prístupnej nabíjacej infraštruktúry popri cestných infraštruktúrach, hlavne v mestách a obciach.

V rámci danej výzvy by mala byť poskytnutá finančná pomoc vo výške približne 10 miliónov EUR (bez DPH). Výška pomoci pre oprávnených žiadateľov by mala byť poskytnutá až do výšky 100 % oprávnených výdavkov projektu.

Zo znenia vyhlásenej výzvy vyplýva, že jej oprávnenými žiadateľmi sú (i) obce a mestá nad 7 000 obyvateľov a nimi zriadené organizácie, (ii) okresné mestá a nimi zriadené organizácie a (iii) vyššie územné celky a nimi zriadené organizácie.

Výzva zostáva otvorená až do vyčerpania výšky pridelených finančných prostriedkov, prípadne do momentu rozhodnutia vykonávateľa o jej ukončení. 

Bližšie informácie k výzve nájdete TU.

Viac k oznamu MH SR sa dočítate TU.

::       Návrh novely Zákona o regulácii a Zákona o energetike

Dňa 14.4.2023 bol NR SR predložený poslanecký návrh na vydanie zákona, ktorýmsa mení a dopĺňa Zákon o regulácii a ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o energetike.

Predložený návrh zákona pojednáva o uložení povinností, ktoré súvisia s uskladňovaním plynu v zásobníkoch.

Podľa dôvodovej správy je predložený návrh reakciou na prípadné riziká pri dodávke plynu z tretích krajín ako aj reakciou na iniciatívu Európskej komisie, ktorá bola pripravená s účelom zvýšenia bezpečnosti dodávok plynu.

Účinnosť predloženého návrhu zákona sa navrhuje 1.9.2023.

Navrhované znenie zákona a dôvodová správa sú k dispozícii TU.

          Stav aktuálneho legislatívneho procesu k predloženému návrhu zákona možno sledovať na tomto odkaze.

::       Nový prevádzkový poriadok SEPS

          Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS) dňa 14.4.2023 informovala,  že bol zverejnený Prevádzkový poriadok PPS, ktorý bol schválený rozhodnutím ÚRSO č. 0007/2023/E-PP  zo dňa 29. 03. 2023.

          Nový prevádzkový poriadok SEPS je účinný od 14.04.2023.

          Rozhodnutie ÚRSO č. 0007/2023/E-PP zo dňa 29. 03. 2023, ktorým bol schválený Prevádzkový poriadok PPS, je dostupný TU.

          Viac k zverejnenej správe spoločnosti SEPS sa dočítate TU.

::       OKTE informuje o svojom novom prevádzkovom poriadku

          Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE) informoval, že dňa 1.5.2023 nadobúda účinnosť zmena Prevádzkového poriadku OKTE, a.s., ktorá bola schválená ako konsolidované znenie ÚRSO.

          Prijatá zmena prevádzkového poriadku OKTE sa týka vzorca pre stanovenie ceny odchýlky s ohľadom na existenciu cezhraničného vnútrodenného trhu a zvýšenia hornej prahovej hodnoty pre spustenie druhej aukcie. 

Rozhodnutie ÚRSO č. 0008/2023/E-PP o zmene Prevádzkového poriadku OKTE je zverejnené TU.

Konsolidované znenie Prevádzkového poriadku OKTE, a.s., ktorý je v platnosti od 1.5.2023, nájdete TU.

::       Nový prevádzkový poriadok SSD

Dňa 16.3.2023 bol rozhodnutím ÚRSO č. 0005/2023/E-PP schválený nový prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s. (ďalej len „SSD“).

Prijaté zmeny v prevádzkovom poriadku SSD zohľadňujú najmä nedávne novely Zákona o regulácii, Zákona o energetike,  vyhlášky č. 24/2013 Z. z. ÚRSO, ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, azákona č. 309/2009 Z. z. o podporeOZE a zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe pri výkone činnosti spoločnosti.

Nový prevádzkový predpis SSD je platný odo dňa 1.4.2023.

Rozhodnutie č. 0005/2023/E-PP, ktorým ÚRSO schválil nový prevádzkový poriadok SSD, je možné nájsť TU.

::       MŽP zverejňuje informáciu o vyhlásení 81. výzvy zameranej na vypracovanie projektovej dokumentácie

          Oznamom zo dňa 2.5.2023 informovalo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) o svojom pláne vyhlásiť 81. výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z Operačného programu Kvalita životného prostredia.

81. výzva MŽP bude zameraná na vypracovanie predprojektovej a projektovej dokumentácie.

Avizovaná výzva by mala byť vyhlásená v rámci týchto špecifických cieľov:

Celkové finančné prostriedky vyčlenené na túto výzvu sa pohybujú vo výške 500 000,- EUR a pochádzajú zo zdrojov EÚ (Kohézneho fondu).

          Viac k 81. výzve MŽP sa dočítate TU.

::       SIEA navýšila finančnú alokáciu výzvy s kódom OPKZP-PO4-SC411-2022-79

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) zverejnila dňa 14.4.2023 informáciu o navýšení indikatívnej výšky finančných prostriedkov, ktoré boli pôvodne vyčlenené na výzvu s kódom OPKZP-PO4-SC411-2022-79, ktorá sa zameriava na výstavbu zariadení na využitie slnečnej energie na výrobu elektriny.

Finančné prostriedky by mali byť navýšené o sumu 2.5 mil. EUR.

Výzva zameraná na výstavbu zariadení na využitie slnečnej energie na výrobu elektriny je dostupná TU.

Celková výška finančných prostriedkov, ktoré boli vyčlenené na danú výzvu po úprave predstavuje sumu 12.5 mil. EUR.

Viac k zverejnenej správe SIEA sa dočítate na tomto odkaze.

::       ÚRSO zverejnil správu o vyhodnotení štandardov kvality za rok 2022

Dňa 24.4.2023 ÚRSO zverejnil na svojom webovom sídle Správu o vyhodnotení štandardov kvality za rok 2022, ktorou hodnotí úroveň dodržiavania štandardov kvality v roku 2022 osobitne pre oblasť elektroenergetiky, tepelnej energetiky, plynárenstvavodárenstva.

ÚRSO vo svojej správe porovnáva vyhodnotenia štandardov kvality za roky 2020, 2021 a 2022, informuje o výške vyplatených kompenzačných platieb v rokoch 2020, 2021 a 2022 ako aj o výkone kontroly dodržiavania príslušných ustanovení Zákona o regulácii týkajúcich sa štandardov kvality.

Štandardy kvality sa zameriavajú predovšetkým na ochranu koncových odberateľov, pričom sa jedná o súbor pravidiel a postupov, ktoré musí každý dodávateľ a prevádzkovateľ dodržiavať, aby každý odberateľ dostal za cenu, ktorú platí za energie a vodu, primeranú kvalitu.

ÚRSO vo svojej správe pripomína, že regulované subjekty majú povinnosť vyhodnotenia štandardov kvality zverejňovať na svojich webových sídlach alebo vo výročnej správe alebo iným obvyklým spôsobom.

Kompletná správa ÚRSO o vyhodnotení štandardov kvality za rok 2022 je dostupná TU.

Viac k správe ÚRSO na danú tému sa dočítate na tomto odkaze.

::       ÚRSO naďalej vyberá dodávateľa poslednej inštancie na dodávku elektriny

ÚRSO dňa 27.4.2023 informoval na svojom webovom sídle o tom, že stále pokračuje vo výbere dodávateľa poslednej inštancie (DPI) na dodávku elektriny pre časť vymedzeného územia, na ktorom vykonáva distribúciu elektriny spoločnosť Stredoslovenská distribučná, a.s. (SSD).  

Lehota na predkladanie žiadostí je ÚRSO stanovil od 2.5.2023 do 15.6.2023 (vrátane).

Bližšie informácie, kritériá výberu DPI ako aj samotný postup pre uchádzačov sú zverejnené na tomto mieste.

Viac k správe ÚRSO sa dočítate TU.

::      Bola vyhlásená výzva LIFE 2023

MŽP na svojom webovom sídle informovalo aj o vyhlásení novej výzvy na predkladanie žiadostí o grant v rámci programu pre životné prostredie a ochranu klímy s názvom LIFE 2021-2027, ktorá bola vyhlásená Európskou komisiou.

Na danú výzvu bola vyčlenená finančná pomoc v celkovej výške 611 mil. EUR.

Daná výzva je vyhlásená osobitne pre jednotlivé oblasti podpory a typy projektov, pričom sa týka tzv. štandardných akčných projektov, strategických integrovaných projektov, operačných grantov, projektov technickej pomoci a prípravných projektov na podporu ad hoc legislatívnych a politických priorít (PLP).

Jednotlivé alokácie, termíny uzávierok jednotlivých výziev ako aj termíny vyhlásenia ostatných výziev sú dostupné na stránke MŽP TU.

Viac k danej výzve sa dozviete TU.

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie
Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí nie
Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny nie
Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie
Zákon č. 329/2018 Z. z . o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie
Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie
Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší nie
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) nie
Zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia nie
Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách nie
Zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov nie
Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie
Zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie
Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách nie
Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie
Vyhláška č. 113/2006 Z. z., ktorou sa stanovujú podrobnosti na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie nie
Vyhláška č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny nie
Vyhláška č. 365/2015 Z. z, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov nie
Vyhláška č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch nie
Vyhláška č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov nie
Vyhláška č. 508/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva § 27 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky MPRV SR č. 59/2013 Z. z. nie
Vyhláška č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší nie
Vyhláška č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí nie
Vyhláška č. 12/2009 Z. z. o ochrane lesných pozemkov pri územnoplánovacej činnosti a pri ich vyňatí a obmedzení z plnenia funkcií lesov nie
Vyhláška č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona nie
Nariadenie vlády č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy nie
Nariadenie vlády č. 269/2010 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd nie
Nariadenie vlády č. 755/2004 Z. z. ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd nie
Nariadenie vlády č. 330/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška sadzieb poplatkov za uloženie odpadov a podrobnosti súvisiace s prerozdeľovaním príjmov z poplatkov za uloženie odpadov nie

Poznámka: V našom legislatívnom monitoringu pre vás sledujeme zmeny vyššie uvedených právnych predpisov, ktoré boli publikované v Zbierke zákonov za uplynulý mesiac.

V Zbierke zákonov SR neboli za mesiac apríl 2023 publikované žiadne zmeny z vyššie uvedených právnych predpisov.

2.    MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

::       Zákon o ochrane ovzdušia

V Zbierke zákonov SR bol dňa 28.4.2023 zverejnený zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o ochrane ovzdušia).

Hlavným cieľom návrhu zákona je zabezpečenie a udržanie dobrej kvality ovzdušia, zavedenie politík a opatrení z Národného programu znižovania emisií do roku 2030 a tiež priemet politík z Programového vyhlásenia vlády 2021 do právnej úpravy. Ďalšie zmeny vychádzajú zo skúseností získaných doterajšou aplikačnou praxou.

Právna úprava návrhu zákona sleduje tri hlavné línie, a to kvalitu ovzdušia – ustanovením prípustnej úrovne znečistenia ovzdušia a nástrojmi na jej zlepšenie, zníženie celkových emisií – ustanovením národných záväzkov znižovania emisií a prijatím politík a opatrení na ich dodržanie, a obmedzovanie emisií na zdroji – ustanovením emisných požiadaviek pre stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia a tiež ustanovením požiadaviek na kvalitu vybraných výrobkov ako sú palivá alebo regulované výrobky.

Navrhovaná zmena právnej úpravy zahŕňa viacero nových nástrojov a prvkov, napríklad:

Zavádza sa osobitné povoľovanie stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia, v ktorom budú určené rozhodujúce podmienky prevádzky zdroja vrátene emisných limitov. Absencia komplexného povolenia v súčasnosti je príčinou nejednoznačného uplatňovania požiadaviek na limitovanie emisií a ich monitorovanie. Pre jestvujúce zdroje sa na získanie povolenia ustanovuje prechodné obdobie.

Ustanovuje sa regulácia vybraných osobitných činností, ak sú vykonávané samostatne a nie sú spojené so stacionárnym zdrojom. Takéto činnosti nebudú potrebovať individuálne povolenie, avšak budú musieť spĺňať ustanovené záväzné podmienky vykonávania danej činnosti.  Porušenie týchto podmienok bude sankcionované.

Návrhom zákona sa odstraňuje transpozičný deficit zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (prepracované znenie) týkajúci sa požiadavky na odbornú spôsobilosť na prevádzkovanie spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov.

Návrhom zákona budú posilnené kompetencie samospráv na regionálnej a miestnej úrovni, vrátane možnosti vypracovania miestnych programov na zlepšenie kvality ovzdušia. Obce budú mať právomoc všeobecne záväzným nariadením obmedziť prevádzkovanie vybraných malých zdrojov znečisťovania ovzdušia, zakázať vybrané osobitné činnosti na svojom území, napríklad domáce údenie uprostred obce alebo prijať rôzne opatrenia na obmedzenie cestnej dopravy.

Zákon o ochrane ovzdušia je účinný od 1.7.2023 a jeho znenie nájdete TU.

::       Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Homoľa

V Zbierke zákonov SR bolo dňa 15.4.2023 zverejnené nariadenie vlády č. 127/2023 Z. z., ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Homoľa.

Navrhovaná PR Homoľa je súčasťou ochranného pásma Národného parku Muránska planina a na celej výmere sa prekrýva s územím európskeho významu SKUEV0204 Homoľa, ktoré je súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000.

Predmetom ochrany PR Homoľa je prioritný biotop európskeho významu Kr 6 Xerotermné kroviny (* 40A0), biotopy európskeho významu Ls 5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy (9130), Ls 5.4 Vápnomilné bukové lesy (9150), Sk 1 Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210), biotopy druhov živočíchov európskeho významu kunka žltobruchá (Bombina variegata), podkovár malý/podkovár krpatý (Rhinolophus hipposideros), uchaňa čierna/netopier čierny (Barbastella barbastellus), netopier veľký/netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier brvitý (Myotis emarginatus), biotopy rastliny európskeho významu kyjanôčka zelená (Buxbaumia viridis (Moug.)Moug. &Nestl. (o)) a biotopy druhu rastliny národného významu smrečinovec plazivý (Goodyera repens (L.) R. Br.). 2 Ciele starostlivosti o chránený areál, opatrenia na ich dosiahnutie a zásady využívania územia upravuje program starostlivosti o chránené územie podľa § 54 ods. 5 zákona. Program starostlivosti o chránené územie je pripravený ako integrovaný dokument pre Chránené vtáčie územie Muránska planina – Stolica, Národný park Muránska planina, chránené areály Pramenná oblasť Rimavy, Tisovský kras a Stolica a pre prírodnú rezerváciu Homoľa. Keď budú uvedené chránené areály a prírodná rezervácia vyhlásené formou nariadení vlády Slovenskej republiky, následným krokom bude predloženie programu starostlivosti (zosúladeného s vládou schválenými nariadeniami) na schválenie vládou Slovenskej republiky.

Na území PR Homoľa platí štvrtý stupeň ochrany podľa § 15 Zákona č. 543/2002 Z. z. oochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Ochranné pásmo PR sa osobitne nevyhlasuje a neplatí ani ochranné pásmo ustanovené v § 17 ods. 7 zákona.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Homoľa je účinné od 1.5.2023 a jeho znenie nájdete TU.

::       Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Tisovský kras

V Zbierke zákonov SR bolo dňa 15.4.2023 zverejnené nariadenie vlády č. 126/2023 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Tisovský kras.

Dôvodom predloženia návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Tisovský kras, bolo splnenie požiadavky vyplývajúcej z článku 4 ods. 4 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2) v platnom znení, podľa ktorého členské štáty určia lokality uvedené v zozname lokalít európskeho významu ako osobitné chránené územia a stanovia priority v oblasti ochrany a potrebné opatrenia, najneskôr do šiestich rokov.

Na základe uvedeného ustanovenia vypracovala Správa národného parku Muránska planina so sídlom v Revúcej projekt ochrany na vyhlásenie chráneného areálu (CHA) Tisovský kras, ktorý je takmer celý súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000.

Predmetom ochrany chráneného územia je predovšetkým 20 biotopov európskeho významu a národného významu, biotopy 14 chránených druhov rastlín, biotopy 19 druhov vtákov a 18 ďalších chránených druhov živočíchov európskeho a národného významu, ako aj vybrané abiotické javy.

Stabilné biotopy tohto vtáčieho druhu v CHVÚ boli síce potvrdené predovšetkým v rámci územia Národného parku Muránska planina a v rámci ďalšieho navrhovaného chráneného územia (Stolica), významná je však aj ochrana priľahlých chránených území, medzi ktoré patrí navrhovaný chránený areál Tisovský kras. Potenciálne vhodné biotopy pre hlucháňa v rámci navrhovaného chráneného areálu, najmä staré rozvoľnené zmiešané lesy, by mohli slúžiť ako nášľapné kamene medzi jadrovou populáciou v Národnom parku Muránska planina a lokalitou Klenovský Vepor na koridore, ktorý je potrebné podľa Programu záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018 – 2022 potrebné udržať. Dobrá konektivita je základným predpokladom pre dlhodobé prežitie metapopulácie.

Vymedzené územie je v súlade s § 21 Zákona č. 543/2002 Z. z. oochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (Zákon o ochrane prírody a krajiny) zaradené do kategórie chránený areál s navrhovanými zónami A, C a D, pre ktoré platí piaty, tretí a druhý stupeň ochrany. Zonáciou chráneného areálu vznikne zóna A vo výmere 37,72 ha, čo predstavuje 2,42 % výmery navrhovaného chráneného areálu, zóna C s tretím stupňom ochrany vo výmere 368,03 ha, čo predstavuje 23,62 % výmery navrhovaného chráneného areálu a zóna D s druhým stupňom ochrany  vo výmere 1 152,41 ha, čo predstavuje 73,96 % výmery navrhovaného chráneného areálu.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Tisovský kras je účinné od 1.5.2023 a jeho znenie nájdete TU.

::       Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Pramenná oblasť Rimavy

V Zbierke zákonov SR bolo dňa 15.4.2023 zverejnené nariadenie vlády č. 125/2023 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránený areál Pramenná oblasť Rimavy.

Dôvodom predloženia návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Pramenná oblasť Rimavy (ďalej len „nariadenie vlády“), je splnenie požiadavky vyplývajúcej z článku 4 ods. 4 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, podľa ktorého členské štáty určia lokality uvedené v zozname lokalít európskeho významu ako osobitné chránené územia a stanovia priority v oblasti ochrany a potrebné opatrenia, najneskôr do šiestich rokov.

Celé predmetné územie bolo súčasťou Národného parku Muránska planina vyhláseného nariadením vlády Slovenskej republiky č. 259/1997 Z. z., avšak podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 278/2022 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Národný park Muránska planina, jeho zóny a ochranné pásmo, bolo (s účinnosťou od 1. 10. 2022) z národného parku vyňaté. Chránený areál zodpovedá manažmentovej kategórii chránených území podľa Svetovej únie ochrany prírody IUCN Chránená krajina – kategória V. Tá je definovaná ako chránené územia, v ktorých interakcia medzi človekom a prírodou dala vznik krajine so špecifickým charakterom s významnými ekologickými, biologickými, kultúrnymi a krajinárskymi hodnotami; udržiavanie integrity tejto interakcie je nevyhnutné pre ochranu a zachovanie takýchto území a na ne viazaných prírodno ochranných a ďalších hodnôt.

Predmetom ochrany chráneného areálu je predovšetkým 19 biotopov európskeho významu a národného významu, biotopy 9 chránených druhov rastlín európskeho a národného významu, biotopy 57 chránených druhov živočíchov európskeho a národného významu, z toho 19 druhov vtákov ako aj vybrané abiotické javy a významné krajinné prvky tvorené porastami starších lieskových krovín.

Navrhovaný chránený areál sa nachádza v hlinito-kamenitej fluviálno-deluviálnej sutine južného úpätia najvyššieho vrcholu geomorfologického podcelku Fabova hoľa (1438,8 m n. m.). Masív Fabovej hole buduje hercýnske kryštalinikum, s dominantným zastúpením karbónskych granitov granodioritov, často so svetlými výrastlicami draselného živca. Na východnom okraji územia sa granitoidné horniny miestami stýkajú, prostredníctvom úzkeho pásma spodnotriasových kremencov a/alebo karbónskych bridlíc, so suitou strednotriasových vápencov muránskeho príkrovu. Popri okraji vyrovnaného dolného úseku rieky Rimava sa vyskytujú telesá biotiticko amfibolických andezitov.

Vymedzené územie je v súlade s § 21 zákona zaradené do kategórie chránený areál s tretím stupňom ochrany. Pri zachovaní súčasného stupňa ochrany sa zohľadňovala prítomnosť biotopov, ich zachovalosť a vzácnosť, ako aj nároky na extenzívne využívanie väčšiny týchto biotopov, rekreačno-športové a iné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s cieľmi ochrany, i výskyt zastavaných plôch a infraštruktúry.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Pramenná oblasť Rimavy je účinné od 1.5.2023 a jeho znenie nájdete TU.

::       Návrh nového Zákona EIA

Dňa 14.4.2023 bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený poslanecký návrh zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1700 (Nový Zákon EIA).

Podľa navrhovateľov sa týmto návrhom zákona zabezpečuje rekodifikáciu procesov na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie a povoľovania stavebných projektov. Prípravou a predložením nového návrhu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa má zabezpečiť kvalitné posúdenie priamych a nepriamych vplyvov na životné prostredie vrátane účinkov na zdravie ľudí a pre projekty, ktoré sú stavbou, vydanie stavebného povolenia. Rekodifikácia ponecháva právo verejnosti na prístup k informáciám a k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

Termín „navrhovaná činnosť“ sa  v novom zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nahrádza pojmom „projekt“. Pojem „rozhodnutie v zisťovacom konaní“ sa nahrádza pojmom „rozhodnutie zo zisťovacieho konania“. Definuje sa pojem nulový variant.

Návrh Nového Zákona EIA upravuje procesné postupy posudzovania strategických dokumentov a ich zmien a projektov a ich zmien a vydanie stavebného povolenia pre projekty, ktoré sú zároveň stavbou. Návrh zákona upravuje možnosti prístupu verejnosti do konania a procesné postavenie dotknutej verejnosti, dotknutých orgánov, rezortných orgánov, dotknutých právnických osôb a povoľujúcich orgánov do procesu zisťovacieho konania ako aj posudzovania vplyvov na životné prostredie. Odstráni sa povinnosť predkladať varianty projektu.

Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie, v ktorom príslušný orgán určí, či sa strategický dokument alebo projekt bude posudzovať podľa tohto zákona. Zároveň predstavuje jeden z podkladov pre podanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Ak príslušný orgán rozhodne, že sa strategický dokument alebo projekt bude posudzovať podľa tohto zákona, postupuje sa ďalej v konaní prerokovaním návrhu rozsahu hodnotenia, v ktorom príslušný orgán určí napríklad varianty, ktoré je potrebné podrobnejšie vypracovať a hodnotiť. Správu o hodnotení predloží obstarávateľ pre strategické dokumenty a navrhovateľ pre projekty spoločne so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia. Výsledkom z posudzovania vplyvov na životné prostredie bude rozhodnutie o povolení stavby, ktoré obsahuje aj vyhodnotenie vplyvov projektu na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie a v prípade súhlasu s realizáciou projektu tak aj opatrenia a podmienky, ktorými sa predpokladá že sa zabezpečí predchádzanie, eliminácia, zmiernenie a  kompenzácia nepriaznivých vplyvov projektu.

Nový Zákon EIA upravuje aj procesné problémy aplikácie ustanovení pre konanie o podnete, ktorého výsledkom je rozhodnutie, v ktorom príslušný orgán určí, či je projekt predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Zákon upravuje prahové hodnoty v prílohe č. 8 k zákonu pre projekty podliehajúce posudzovaniu vplyvov na životné prostredie alebo zisťovaciemu konaniu.

Cieľom návrhu zákona je aj definovanie ustanovení, ktoré sa aplikujú v prípade potreby zabezpečenia civilnej ochrany obyvateľstva po vyhlásení stavu ropnej núdze, stavu núdze v elektroenergetike a stavu plynovej núdze. Potreba úpravy vyplýva zo súčasného pretrvávajúceho vojnového konfliktu na území Ukrajiny.

Sprievodnú dokumentáciu k návrhu zákona nájdete TU.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu nájdete TU.

::       Návrh novely Zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy

          Dňa 14.4.2023 bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený poslanecký návrh novely zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Zákon o nájme poľnohospodárskej pôdy), ktorý je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1690.

Ako uvádza navrhovateľ zákona v dôvodovej správe, Slovenský pozemkový fond (SPF) v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších prepisovspravuje pozemky, ktoré sú vo vlastníctve štátu rovnako ako aj pozemky nezistených vlastníkov. Keďže SPF sám nemôže podnikať, na tieto pozemky uzatvára príslušné nájomné zmluvy s užívateľom, ktorý garantuje obrobenosť týchto pozemkov podľa ich druhu.

Ak sa úspešne uskutoční náhradné dedičské konanie na pozemky po nezistenom vlastníkovi, tak SPF automaticky opraví nájomnú zmluvu tak, že poníži v nájomnej zmluve konkrétnemu užívateľovi príslušnú výmeru a ďalej vec nerieši. Nový vlastník pozemkov je však v paradoxnej situácii, keď zvyčajne nevie ani kto jeho novonadobudnuté pozemky užíva a ani aké sú pozemky doterajšieho nájmu. Vlastník má vlastnú predstavu ako s pozemkami naložiť.

Preto je podľa navrhovateľa potrebné napraviť túto absenciu legislatívnej úpravy v záujme toho, aby vlastník mohol plnohodnotne nakladať so svojim majetkom.

Z uvedených dôvodov sa navrhujú a jednoznačne definujú podmienky výpovede z nájomného vzťahu, ktorý bol uzavretý ešte so SPF. Výpovedná lehota sa navrhuje po dobu 1 hospodárskeho roku, ktorý ale musí uplynúť celý a začína sa 1. novembrom príslušného roku. Písomná výpoveď užívateľovi poľnohospodárskych pozemkov musí byť podaná pred týmto dátumom, aby uplynul jeden hospodársky rok. Rovnako je možná úprava lehoty výpovede aj vzájomnou dohodou.

Sprievodnú dokumentáciu k návrhu zákona nájdete TU.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu nájdete TU.

::       Návrh novely Zákona o posudzovaní vplyvov

Dňa 14.4.2023 bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený poslanecký návrh novely zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Zákon o posudzovaní vplyvov), ktorý je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1636.

Cieľom návrhu zákona je zrýchlenie niektorých procesov v rámci Zákona o posudzovaní vplyvov. Príslušné orgány v niektorých štádiách procesu (napr. pri určovaní rozsahu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, hodnotení pripomienok a určovania spracovateľa a pod.) majú síce zákonom stanovenú povinnosť, no bez určenia lehoty v rámci ktorej majú konať, preto často dochádza k zbytočným prieťahom v konaní posudzovaní vplyvov na životné prostredie, čím sa spomaľuje celý stavebný proces. Návrh zákona tak vo vybraných prípadoch určuje príslušnému orgánu lehotu na splnenie zákonnej povinnosti.

Cieľom návrhu zákona je aj podpora budovania obnoviteľných zdrojov energie (tzv. OZE), preto sa v prílohe zákona určujúcej prahové hodnoty činnosť, objekty alebo zariadenia, ktoré determinujú rozsah posudzovania vplyvov (povinné hodnotenie a zisťovacie konanie), upravujú predmetné prahové hodnoty, a to podľa požiadaviek efektívnejšieho posudzovania so zachovaním štandardu ochrany životného prostredia.

Sprievodnú dokumentáciu k návrhu zákona nájdete TU.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu nájdete TU.

::       Návrh novely Zákona o ochrane prírody a krajiny

Dňa 14.4.2023 bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený poslanecký návrh novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (Zákon o ochrane prírody a krajiny), ktorý je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1626.

Podľa navrhovateľa je v súčasnosti časové obdobie vstupu verejnosti do jednotlivých častí národných parkov v kompetencií správneho orgánu, ktorý uvedené určuje v príslušnej vyhláške. Predmetným návrhom sa časové obdobie otvárania turistických trás v národných parkoch  vkladá priamo do zákona. Návrh je odklonom od aktuálneho stavu, kedy sú turistické trasy otvárané od 15. júna do 31. októbra. Dôvodom navrhovanej legislatívnej úpravy je  podpora turizmu a  aktivít v rámci cestovného ruchu.

Sprievodnú dokumentáciu k návrhu zákona nájdete TU.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu nájdete TU.

::       Návrh novely Zákona o verejnom obstarávaní

Dňa 13.4.2023 bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený poslanecký návrh novely zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Zákon o verejnom obstarávaní), ktorý je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1575.

Aktuálna právna úprava účinná od 1.2.2023 stanovuje povinnosť, aby každý verejný obstarávateľ používal elektronickú platformu na obstarávanie a) zákaziek s nízkou hodnotou a b) podlimitných zákaziek, ktorých je z pohľadu celkového počtu realizovaných zákaziek najviac. Na rozdiel od týchto dvoch skupín zákaziek, pri tretej skupine, ktorú tvoria tzv. nadlimitné zákazky, je úprava odlišná a okrem elektronickej platformy môžu obstarávatelia používať aj iné Úradom pre verejné obstarávanie registrované špecializované informačné systémy. Za zmienku stojí, že nadlimitných zákaziek je síce menej ako v množine podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou, ale nadlimitné zákazky majú vyššiu kumulatívnu peňažnú hodnotu.

Vzhľadom na množstvo prostriedkov, ktoré boli už preinvestované do systému Elektronického verejného obstarávania (pôvodný štátny systém EVO) a elektronického trhoviska (podľa zverejnených informácií od Ministerstva vnútra SR ide o viac ako 30 mil. EUR bez DPH) považujú predkladatelia za neefektívne prevádzkovať štátny elektronický nástroj, ktorý si bude vyžadovať ďalšie investície na potrebné úpravy, jeho prevádzku a podporné služby, ktoré sú nevyhnutné pre používanie nástroja užívateľmi. Zohľadňujúc personálne kapacity Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorý je správcom elektronickej platformy, prevádzkovanie povinného štátneho prostriedku na elektronickú komunikáciu pri najväčšom počte zákaziek údajne spôsobí výrazné nároky na podporné služby (usmerňovanie užívateľov pri bežnom používaní elektronickej platformy). Náklady na navýšenie / zamestnanie potrebného počtu zamestnancov poskytujúcich takéto podporné služby, ktoré sú nevyhnutné pre úspešné prevádzkovanie nového štátneho softvéru, nie sú vyčíslené a alokované v štátnom rozpočte.

Navrhuje sa preto alternatívne používanie elektronickej platformy a registrovaných elektronických prostriedkov, aby sa každé ministerstvo, samospráva, štátny alebo mestský podnik, univerzita alebo nemocnica (t. j. akýkoľvek verejný obstarávateľ) mohol slobodne rozhodnúť aký systém podľa svojich potrieb bude používať. Zavedením alternatívy sa vytvorí dostatočný časový priestor na zrealizovanie verejného obstarávateľa na výber dodávateľa, ktorý zrealizuje potrebné úpravy v elektronickej platforme, zistí sa potrebná miera podporných služieb v takom rozsahu, ktorý bude reálne potrebný a finančne efektívny pre štát. Alternatívnym používaním elektronickej platformy nie je ohrozený stanovený cieľ v Pláne obnovy. Naopak, umožní cielene pracovať na funkcionalitách porovnávania cien, ktorý je kľúčový pre splnenie stanoveného cieľa, ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala.

Sprievodnú dokumentáciu k návrhu zákona nájdete TU.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu nájdete TU.

::       Návrh novely Zákona o ŠFRB

Dňa 6.4.2023 bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený poslanecký návrh novely zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (Zákon o ŠFRB), ktorý je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1548.

Cieľom návrhu zákona je upraviť podmienky pre podporu obnovy bytovej budovy, aby bolo možné na tento účel čerpať finančné prostriedky z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci programovacieho obdobia 2021 – 2027. Súčasne sa navrhuje zavedenie motivačných prvkov, aby žiadatelia investovali finančné prostriedky na vybudovanie technických zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie (tzv. OZE).

Zároveň sa navrhuje úprava maximálnej výšky podpory takmer pre všetky účely podpory v nadväznosti na rastúce ceny stavebných materiálov a stavebných prác a vytvorenie priestoru pre pružnejšie reagovanie na ich vývoj v rámci vykonávacieho predpisu.

Návrhom novely zákona sa rieši aj zefektívnenie a súčasne aj zjednodušenie a urýchlenie postupu pri poskytovaní podpory zo ŠFRB. Navrhuje sa možnosť elektronickej komunikácie medzi ŠFRB a žiadateľom prostredníctvom elektronického informačného systému fondu od podania žiadosti až po čerpanie podpory a následnú kontrolu podmienok, za akých bola podpora poskytnutá.

Súčasťou návrhu sú aj legislatívne úpravy zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov súvisiace so zmenami v zákone č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona súčasne obsahuje úpravy a doplnenia, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe.

Sprievodnú dokumentáciu k návrhu zákona nájdete TU.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu nájdete TU.

::       Prebieha vyhodnocovanie MPK k návrhu novely Zákona o ochrane prírody a krajiny

Dňa 22.4.2023 začalo prebiehať vyhodnocovanie MPK k novele Zákona o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktorý je v Národnej rade Slovenskej republiky evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1507.

Podľa predloženého návrhu novely sa v § 27 ods. 3 Zákona o ochrane prírody a krajiny na konci pripája povinnosť pre ministerstvo resp. okresný úrad v sídle kraja, aby si po prerokovaní s dotknutými vlastníkmi vyžiadali písomný súhlas so zriadením územia európskeho významu od vlastníkov dotknutých pozemkov, v prípade ak sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť, písomný súhlas so zriadeným územia európskeho významu od nadpolovičnej väčšiny všetkých spoluvlastníkov takejto spoločnej nehnuteľnosti. Každý vlastník by mal byť riadne a osobne informovaný o zámere smerujúcom k obmedzeniu jeho vlastníckych oprávnení, aby mal možnosť uplatniť všetky svoje právne možnosti zúčastniť sa procesu vyhlasovania územia európskeho významu. Možnosť oznamovať zámer verejnou vyhláškou sa zúži iba na doručovanie tzv. nezistenému vlastníkovi.

O predmetnom návrhu zákona sme vás už informovali v monitoringu za mesiac február 2023, ktorý je dostupný na tomto odkaze.

Sprievodnú dokumentáciu k novele nájdete TU.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu nájdete TU.

::       Tretia výzva z programu Obnov dom dosiahla métu 10 000 žiadostí už po 14 hodinách

Tretia výzva na predkladanie žiadostí v rámci programu Obnov dom je uzavretá. Spôsobil to enormný záujem žiadateľov, ktorí naplnili kvótu 10-tisíc podaných žiadostí už po 14-tich hodinách.

Prioritou Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) teraz bude čo najrýchlejšie vyhodnotenie podaných žiadostí. Ministerstvo životného prostredia SR vyzýva občanov, ktorí si žiadosť zaevidovali na stránke www.obnovdom.sk, aby nezabudli na povinnosť do 15 dní doručiť žiadosť aj v listinnej podobe do podateľne SAŽP, alebo niektorej z regionálnych kancelárií spolu s povinnými prílohami.

Envirorezort už aktuálne pracuje na vyhlásení ďalšej výzvy, ktorú bude chcieť spustiť čo najskôr, ako to bude možné.

O úspechu tretej výzvy z programu Obnov dom sa viac dočítate na tomto odkaze.

::       Slovensko pridáva do plánu obnovy nové zelené opatrenia v hodnote 403 miliónov eur

26. apríla 2023 schválila vláda SR aktualizáciu plánu obnovy spolu s novou zelenou kapitolou s názvom REPowerEU. Slovensko tak využilo možnosť Európskej komisie zahrnúť túto kapitolu do plánu obnovy a získať navyše prostriedky na nové zelené opatrenia. Cieľom REPowerEU je znížiť závislosť na ruských fosílnych palivách a bojovať s klimatickou krízou. Slovensko je tretia krajina v Európskej únii, ktorá posiela novú zelenú kapitolu na schválenie Európskej komisii.

Nová kapitola zahŕňa šesť reforiem a osem investícií v hodnote 403 miliónov eur v štyroch kľúčových oblastiach: energetika a povoľovacie procesy, obnova a spravovanie budov, udržateľná doprava, rozvoj zelených zručností. Cieľom opatrení je usporiť energie, podporiť rýchlejšie zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a diverzifikáciu dodávok energie. Celková alokácia REPowerEU pre Slovensko je zložená z nenávratnej finančnej podpory (grantu) vo výške 366 miliónov eur a finančného príspevku z pobrexitovej adaptačnej rezervy v sume 36 miliónov eur.

V rámci energetiky ráta REPowerEU s alokáciou vo výške 150 miliónov eur. Medzi nové opatrenia patrí zjednodušenie environmentálnych povoľovacích procesov, podpora udržateľnej energetiky, vytvorenie dvoch pilotných zón na rozvoj veternej energie na Slovensku, lepšie využívanie geotermálnej energie a spracovanie bioodpadov, či modernizácia prenosových vedení a investície do regionálnych distribučných sústav.

Časť obnova a spravovanie budov je v REPowerEU dimenzovaná na 149 miliónov eur. Je v nej zahrnutá reforma spravovania budov štátnej správy, vznik databázy o energetickej hospodárnosti budov, posilnenie obnovy rodinných domov špecificky zameranej na domácnosti trpiace energetickou chudobou. Táto časť taktiež navyšuje existujúcu podporu obnovy verejných a pamiatkovo chránených budov v pláne obnovy.

O nových opatreniach pridaných do Plánu obnovy sa viac dočítate na tomto odkaze.