Bratislava 27. januára 2022 – Návrh nariadenia EÚ o infraštruktúre pre alternatívne palivá (AFIR) z pohľadu automobilového sektora neposkytuje dostatočný priestor pre všetky uhlíkovo neutrálne riešenia. Jeho text by mal zostať technologicky neutrálny a podporiť budovanie infraštruktúry pre CNG a LNG. Vyplýva to zo stanoviska Slovenskej republiky k nariadeniu, o ktorom hovoril Adrián Krajňák z Ministerstva hospodárstva SR na workshope „Ako ovplyvní Fit for 55 dopravu?“ organizovanom SPNZ.

Ministerstvo hospodárstva je gestorom nariadenia AFIR, nahrádzajúce predchádzajúcu smernicu z roku 2014, a koncom minulého roka k nemu pripravilo riadne predbežné stanovisko SR, ktoré sa aktuálne (do 28. 1.) nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní, uviedol Krajňák.

„SR víta zmenu právneho nástroja zo smernice na nariadenie. Súhlasíme s tým, aby boli jasne definované ciele pre jednotlivé členské štáty, aby si každý členský štát plnil svoju úlohu pri budovaní infraštruktúry,“ povedal s tým, že tak, ako je vytvorený tlak na automobilový priemysel pri emisných normách CO2, je správne vytvoriť tlak aj na členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú infraštruktúru.

„Z pohľadu automobilového sektora však návrh neposkytuje dostatočný priestor pre všetky uhlíkovo neutrálne riešenia, ktoré je možné realizovať aj klasickými technológiami s použitím moderných obnoviteľných a syntetických palív. Text by mal zostať technologicky neutrálny a podporiť dobudovanie infraštruktúry pre CNG/LNG palivá,“ zdôraznil Krajňák.

Pripomenul, že pri jednotlivých častiach balíka Fit for 55 sa často uvádza, aby tieto riešenia na zníženie emisií CO2 boli uhlíkovo neutrálne. „Avšak pri nariadení AFIR už pracujeme so slovom bezemisné, a to nie je to isté,“ poznamenal. „Považujeme za veľmi dôležité, aby sa aj na AFIR a jeho riešenia pozeralo uhlíkovo neutrálnou optikou.

SR podľa stanoviska uprednostňuje uváženejší prístup k rokovaniam a nepovažuje za nevyhnutné dosiahnuť všeobecný prístup či smerovanie v najkratšom čase.

Krajňák konštatoval, že rokovania v rámci nariadenia AFIR neprebiehajú tak rýchlo, ako sa očakávalo aj z dôvodu, že je úzko prepojené s emisnými normami CO2 pre osobné vozidlá, ťažké nákladné vozidlá a PTS. Nariadenie prvýkrát definuje záväzné ciele pre členské štáty, najmä z hľadiska rozmiestnenia infraštruktúry, pričom najväčší dôraz sa kladie na infraštruktúru nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá, najmä osobné a ľahké úžitkové a taktiež pre nákladné vozidlá z hľadiska TEN-T koridorov. V nariadení sa objavujú aj záväzné ciele pre vodíkovú infraštruktúru s konkrétnymi míľnikmi pre naplnenie tejto povinnosti. Ďalšie záväzné ciele sa týkajú zjednotenia platby za nabíjanie alebo čerpane alternatívnych palív a výraznejšie presadzovanie interoperability nabíjacích a plniacich bodov.

Postoje jednotlivých členských štátov sa v mnohých veciach líšia, ale bol dosiahnutý aj konsenzus v niektorých dôležitých oblastiach. „Pre nás je dôležité, že v rámci slovinského predsedníctva (07-12 2021) došlo k rozšíreniu definície alternatívnych palív aj o bioplyn – bioCNG a bioLNG, čo dovtedy v návrhu chýbalo,“ dodal Krajňák s tým, že sa tiež zlúčili niektoré ciele pre osobné a ťažké úžitkové vozidlá pod jeden celok a zjemnili sa záväzné ciele pre vodíkovú infraštruktúru.

Hoci Plán obnovy má byť novým impulzom z hľadiska podpory alternatívnych palív do rokov 2026-27, podľa Krajňáka z neho nebolo možné zabezpečiť podporu pre plynovú mobilitu, preto sa v ňom vyskytujú len opatrenia, ktoré budú v najbližších rokoch podporovať iba elektromobilitu a vodíkové technológie. „Avšak v rámci MH vidíme priestor, aby sa nezabudlo aj na ostatné alternatívne palivá. V rámci pripravovaného akčného plánu, ktorý plánujeme realizovať tento rok, chceme dať určitý priestor aj ostatným alternatívnym palivám a prijať politiky, ktoré im pomôžu v rozvoji,“ uzavrel Krajňák, ktorý avizoval zorganizovanie okrúhleho stola so zainteresovanými subjektmi a hľadanie riešení konkrétnych opatrení, nielen finančných, ale aj legislatívnych úprav, ktoré by mohli byť premietnuté do akčného plánu.

Sektor dopravy je dôležitý pre dosiahnutie klimatických cieľov EÚ

Vplyvu balíčka Fit for 55 sa venoval aj Zdeněk Čech zo zastúpenia EK v SR. „Emisie v oblasti dopravy rástli od roku 1990 nielen na Slovensku, ale v celej Európe a v súčasnej dobe tvoria približne 25 % celkových emisií skleníkových plynov,“ vyčíslil Čech, podľa ktorého je práve preto sektor dopravy dôležitý pre dosiahnutie klimatických cieľov EÚ. „Rozdielna trajektória v porovnaní s inými sektormi podčiarkuje túto dôležitosť,“ dodal.

Hoci transformácia v sektore už začala, je potrebné urýchliť ju, k čomu má prispieť aj súbor legislatívnych opatrení navrhnutých Európskou komisiou, Fit for 55. Za najdôležitejšie Čech považuje revíziu štandardov CO2 pre oblasť osobnej dopravy, návrh nariadenia pre infraštruktúru alternatívnych palív, nariadenia ReFuel Aviation a FuelEU Maritime pre oblasti leteckej a námornej dopravy a rozšírenie systému obchodovania s emisnými kvótami na oblasť dopravy, navrhovanom zo strany EK od roku 2026.

„Cieľom je, aby bol uhlík určitým spôsobom spoplatnený aj v oblasti cestnej dopravy. Zámerom je, že v sektore cestnej dopravy by dochádzalo k tomu, že príjmy by boli tiež použité na kompenzáciu domácnosti, ktoré budú trpieť možným nárastom cien v oblasti dopravy,“ vysvetlil Čech.

Revízia emisných štandardov pre osobné autá a malé nákladné automobily má podľa neho naštartovať predaj nízkoemisných áut a hlavným cieľom je „dosiahnuť 100-percentné zníženie emisií postupnými krokmi do roku 2035.“

Nový systém obchodovania s emisnými kvótami v sektore dopravy by mal stimulovať predajcov palív k predaju čistejších palív aj v prípade, že autá so spaľovacími motormi zostanú na cestách, myslí si Čech. „Budú tu určité podnety pre to, aby užívatelia osobnej dopravy prechádzali na čistejšie palivá,“ povedal.

V tejto súvislosti upriamil pozornosť aj na Európsky klimatický sociálny fond, ktorý by je pripravený kompenzovať tieto možné negatívne dopady najmä na slabšie sociálne skupiny. „Bude mať objem 144 mld. €, pričom 72 mld. eur bude pokrytých práve z emisných povoleniek,“ špecifikoval s tým, že na kompenzácie negatívnych sociálnych dopadov by malo smerovať zhruba 25 % z povoleniek.

Záznam workshopu „Ako ovplyvní Fit for 55 dopravu?“ si môžete pozrieť na Youtube kanáli SPNZ.