Berlín 6. februára 2024 – Nemecká vláda v pondelok (5. 2.) schválila dlho očakávané plány na dotovanie elektrární na zemný plyn, ktoré v budúcnosti môžu prejsť na spaľovanie vodíka a mali by slúžiť ako záloha v čase výpadkov výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, a prispieť tak k zrýchleniu prechodu na nízkouhlíkovú výrobu. Schéma bude stáť 16 miliárd eur a tender na štyri plynové bloky s celkovou kapacitou do 10 gigawattov (GW), 4×2,5 GW, by sa mal uskutočniť čoskoro. Podľa agentúry Reuters to uviedlo nemecké ministerstvo hospodárstva.
Vyhlásenie nemeckej vlády nasleduje po tlaku priemyslu, netrpezlivo očakávajúceho detaily dlho odkladanej elektrárenskej stratégie, ktorá mala byť predložená už minulé leto. Okrem komplikovanej diskusie k jej odkladu prispelo aj rozhodnutie Ústavného súdu z novembra minulého roka, ktoré zablokovalo možnosť využiť 60 miliárd eur – pôvodne určených na zmiernenie následkov pandémie – na klimatické projekty, a prinútilo vládu prehodnotiť svoj rozpočet.
Nemecko sa minulý rok dohodlo s Európskou komisiou na realizácii výberového konania na 8,8 GW nových vodíkových elektrární a až na ďalších 15 GW, ktoré budú najskôr využívať ako palivo zemný plyn, pričom sa mali najneskôr do roku 2035 pripojiť k vodíkovej sieti. Berlín a Brusel sa však nezhodli na tom, akým spôsobom by plynové elektrárne mali byť dotované. Nová stratégia tak zahŕňa nižšie ciele, než aké obsahoval koaličný konzultačný dokument z minulého leta.
Štátna podpora pre spoločnosti na výstavbu a prevádzku budúcich plynových elektrární pripravených na vodík dosiahne celkovo približne 16 miliárd eur, vrátane kapitálu a prevádzkových dotácií, informovali agentúru Reuters dva zdroje z vládnej koalície.
Ministerstvo hospodárstva uviedlo, že plány palivového prechodu elektrární by mali byť vypracované do roku 2032, aby sa umožnilo ich úplné prepnutie zo zemného plynu na vodík v rokoch 2035 až 2040.
Nové elektrárne musia byť umiestnené na miestach podporujúcich rozvodnú sieť a podpora bude financovaná z klimatického a transformačného fondu, ktorý spomínaným rozhodnutím ústavného súdu prišiel o cca 60 miliárd eur, uviedlo ministerstvo.
Člen predstavenstva energetickej spoločnosti EnBW Georg Stamatelopoulos povedal, že hoci vládna dohoda na stratégii je dôležitým krokom, cieľ kapacity nových blokov na úrovni 10 GW je príliš nízky na to, aby zabezpečil zrýchlený odchod od elektriny vyrábanej z uhlia do roku 2030.
Nemecká vláda v tejto súvislosti uviedla, že bude diskutovať o tom, či je potrebná ďalšia kapacita plynu nad plánovaných 10 gigawattov, uviedol hovorca ministerstva hospodárstva.
Práve plánované elektrárne budú pre Berlín kľúčové pri presviedčaní východných hnedouhoľných štátov, aby postupne vyradili uhoľné elektrárne skôr, ako predpokladá oficiálny dátum, rok 2038, a pomohli Nemecku rýchlejšie dosiahnuť svoje ciele v oblasti emisií skleníkových plynov, poznamenala agentúra Reuters.
Stamatelopoulos zdôraznil aj potrebu rýchleho procesu výberového konania, keďže takéto projekty trvajú 6-8 rokov.
Najväčší nemecký výrobca elektriny a tiež dovozca zemného plynu, spoločnosť RWE, uviedol, že sa plánuje zúčastniť výberových konaní.
Spolková vláda rozhodla, že bude dotovať aj elektrárne spaľujúce výlučne vodík, s kapacitou do 500 megawattov, pre účely energetického výskumu, uviedlo ministerstvo bez poskytnutia finančných podrobností.
Nemecká exekutíva súčasne vyhlásila, že nový dizajn trhu s elektrickou energiou zavedie trhový kapacitný mechanizmus, ktorý sa má dohodnúť približne v polovici tohto roka, tak aby bol funkčný do roku 2028.
Podľa agentúry Reuters by mal odzrkadľovať zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov v nemeckom energetickom mixe po výhradách environmentalistov, že kapacitné mechanizmy na vyplácanie energetických spoločností zabezpečujúcich kapacitu základného zaťaženia v čase výpadkov prerušovaných solárnych a veterných zdrojov, sa používajú na dotovanie výroby z fosílnych palív.
Združenie verejných služieb BDEW uviedlo, že po vládnej dohode o stratégii musí urýchlene nasledovať konkrétny legislatívny návrh, tak aby sa prvá výzva na predkladanie ponúk mohla uskutočniť ešte v priebehu tohto roka.
Energetická spoločnosť Uniper, najväčší nemecký nákupca zemného plynu očakáva, že sa bude podieľať na vybudovaní niektorých nových kapacít: „Akonáhle budeme schopní preskúmať detaily, rozhodneme sa, či a akými investíciami sa zúčastníme,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti Michael Lewis.
Pri príležitosti oznámenia dohody o elektrárenskej stratégii kancelár Olaf Scholz, minister hospodárstva Robert Habeck a minister financií Christian Lindner informovali, že dohodli aj na odstránení prekážok pri výstavbe a prevádzke elektrolyzérov, ktoré môžu využívať obnoviteľnú energiu pri výrobe zeleného vodíka, uviedlo ministerstvo hospodárstva.