Berlín/Paríž 27. januára 2023 – Nemecko a Francúzsko, ktoré sa v poslednom období nevedeli zhodnúť na viacerých aspektoch budúcnosti vodíkových technológií v Európskej únii, deklarovali, že ich cieľom je dohodnúť sa na „spoločnom pláne“ pre čistý vodík, v ktorom bude hrať dôležitú úlohu jeho výroba na báze jadrovej energie. Lídri oboch krajín to uviedli na minulotýždňovej francúzsko-nemeckej Rade ministrov. Téme sa venoval portál euractiv.com.
Francúzski a nemeckí vládni predstavitelia už mesiace zvažujú najživotaschopnejšie technológie na vývoj čistého vodíka. Zatiaľ čo Francúzsko trvá na tom, že Európska únia by mala uznať úlohu nízkouhlíkového vodíka, pri výrobe ktorého sa využíva jadrová energia, Nemecko vytrvalo presadzovalo prísnu definíciu, ktorá vyžaduje, aby sa palivo vyrábalo iba z obnoviteľných zdrojov energie.
Na poslednej francúzsko-nemeckej ministerskej rade (22. 1.) si oba štáty slávnostne pripomenuli 60. výročie Elyzejskej zmluvy, alebo Zmluva o nemecko-francúzskej spolupráci z 22. januára 1963, v ktorej sa zaviazali, že budú konzultovať dôležité otázky zahraničnej politiky, hospodárstva, obrany a kultúry. V rámci rokovaní následne rokovali okrem iného aj o vodíkovej otázke a podľa euractiv.com sa zdá, že dospeli aspoň k istej dohode.
„Pri rešpektovaní zásady technologickej neutrality s ohľadom na národný výber energetického mixu sa zaväzujeme zintenzívniť naše investície do technológií zajtrajška, najmä obnoviteľných a nízkouhlíkových energií [ako aj] vodíka, pre ktoré vyvinieme spoločnú cestovnú mapu,“ uvádza sa vo vyhlásení susedných štátov zverejnenom po stretnutí.
Existujúca „spoločná pracovná skupina pre vodík“ sa koncom apríla zameria na prijatie „záverov a odporúčaní o našich strategických rozhodnutiach týkajúcich sa vývoja vodíka“, dodáva spoločný dokument. „Zabezpečíme tiež, aby sa v rámci európskych cieľov v oblasti dekarbonizácie mohol brať do úvahy obnoviteľný aj nízkouhlíkový vodík, pričom uznávame ich rozdiely a chránime celkovú úroveň ambícií cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov,“ deklarovali partneri vo vyhlásení.
Po dlhotrvajúcom spore o výrobu vodíka v EÚ predstavujú dohodnuté ciele výrazný posun v prístupe, konštatuje euractiv.com.
Koncom novembra sa v Berlíne francúzska premiérka Elisabeth Borneová a kancelár Olaf Scholz dohodli, že budú rešpektovať takzvaný princíp „technologickej neutrality“, pričom Nemecko uznalo úlohu jadra pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti dekarbonizácie, zatiaľ čo Francúzsko súhlasilo, že nebude brániť rozvoj obnoviteľných zdrojov na úrovni EÚ.
Ku koncu minulého roka však napätie opäť vzrástlo. Francúzska ministerka pre energetickú transformáciu Agnès Pannier-Runacherová obvinila svojho nemeckého kolegu Roberta Habecka z „pokryteckého“ odmietnutia začlenenia nízkouhlíkového vodíka do rozvojových cieľov pre obnoviteľný vodík počas stretnutia ministrov energetiky EÚ 19. decembra 2022.
Jej komentáre boli reakciou na nedávny návrh na zahrnutie nízkouhlíkového vodíka do smernice EÚ o plyne – tento krok je podľa českého predsedníctva v súlade s novým francúzsko-nemeckým prístupom.
Aktuálne sa však zdá, že vojnová sekera je definitívne zakopaná. Nemecko urobilo obrovský krok smerom k splneniu požiadaviek Francúzska a jeho spojencov v EÚ v tejto veci – Rumunska, Poľska, Slovenska, Slovinska, Chorvátska, Bulharska a Maďarska, poznamenal euractiv.com.
Ako vyplýva z prijatého vyhlásenia, Francúzsko a Nemecko sú odhodlané „vybudovať odolný európsky trh s vodíkom“ vďaka „spoločnému prístupu a strategickej cestovnej mape“.
Dôležité bude, ako sa táto nová deklarovaná spolupráca prejaví v rokovaniach o smernici o plyne, ktoré v súčasnosti prebiehajú medzi Európskym parlamentom, členskými štátmi a Európskou komisiou. Niektoré štáty, napríklad Rakúsko a Luxembursko, boli historicky horlivými odporcami jadrovej energie.
Očakáva sa, že spoločná francúzsko-nemecká pracovná skupina pre vodík poskytne objasnenie spoločného prístupu v apríli.
Rozšírenie plynovodu H2Med
Ďalší posun v súvislosti s vodíkovou budúcnosťou Európskej únie by mohla predstavovať francúzsko-nemecká spolupráca pri preprave vodíka. Svedčí o tom vyhlásenie oboch krajín, že projekt francúzsko-španielskeho plynovodu H2Med sa rozšíri do Nemecka. Cieľom plynovodu známeho pôvodne ako BarMar (Barcelona-Marseille), ktorý nahradil Francúzskom odmietnuté prepojenie so Španielskom cez Pyreneje (MidCat) presadzované aj Portugalskom a Nemeckom, je prepravovať 10 % dekarbonizovaného vodíka v EÚ do roku 2030.
Nemecký kancelár Olaf Scholz označil expanziu za „vynikajúci projekt do budúcnosti“. Na tlačovej konferencii, ktorá nasledovala po francúzsko-nemeckom stretnutí, Macron povedal, že „stratégia MidCatu nebola dobrá“, najmä preto, že prekračovala horský reťazec. Naopak, H2Med je projekt, ktorý sa „oveľa ľahšie“ obhajuje, keďže sa predpokladá, že by smeroval „z prístavu do prístavu“ , vyhlásil Macron.
H2 Med je tiež v hre o udelenie štatútu dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu, a preto má nárok na dodatočné financovanie EÚ.
V spoločnom vyhlásení lídri tiež uviedli, že majú v úmysle vytvoriť „francúzsko-nemeckú platformu pre dialóg o infraštruktúre nabíjania batérií a tankovania vodíka“.
Naopak, Francúzsko a Nemecko nepredstavili žiadnu spoločnú pozíciu k reforme trhu s elektrinou v EÚ, najmä pokiaľ ide o oddelenie cien plynu a dekarbonizovanej elektriny.