Berlín 18. septembra 2023 – Nemecko nebude schopné uspokojiť celý svoj dopyt po vodíku jeho dodávkami cez plynovody, ktoré predstavujú najlacnejší spôsob prepravy. Krajina tak bude nútená využívať výrazne nákladnejšie možnosti prepravy paliva, ktoré má byť kľúčové pri dekarbonizácii rôznych priemyselných odvetví či dopravy. Podľa portálu euractiv.com to vyplýva z novej štúdie vplyvného think-tanku Agora Energiewende.
Nemecko, ktoré nedávno aktualizovalo svoju národnú vodíkovú stratégiu, plánuje do roku 2030 doviezť vodík zodpovedajúci ekvivalentu 45 terawatthodín – teda zhruba 1,3 milióna ton.
Podľa spomínanej štúdie Agora Energiewende potrubia predstavujú najlacnejší spôsob dovozu obnoviteľného vodíka do Nemecka, pričom odhadované náklady sú nižšie ako 1 euro na kilogram. V prípade, že by sa týmto spôsobom prepravilo celých 45 TWh nemeckého dovozu vodíka, do roku 2030 by to len na pokrytie dopravných nákladov znamenalo účet vo výške 1,2 miliardy eur.
Na porovnanie, ak sa vodík prepravuje na dlhšie vzdialenosti tankermi, podobne ako v prípade skvapalneného zemného plynu (LNG), „náklady stúpajú na približne 2 až 5 eur na kilogram v dôsledku spätnej konverzie na vodík,“ tvrdí štúdia. V dôsledku toho by sa dovozný účet Nemecka mohol do roku 2030 zvýšiť na 2,5 až 7 miliárd eur – len na pokrytie prepravných nákladov, vyplýva z údajov think-tanku Agora.
Ten vo svojej štúdie tiež varuje, že technológie na prepravu vodíka loďou – ako napríklad jeho transformácia na syntetický zemný plyn – nie sú v súčasnosti ani zďaleka vyspelé, a preto je nepravdepodobné, že budú v krátkodobom horizonte konkurencieschopné.
Podľa portálu euractiv.com ide o dôležitú skutočnosť, pretože jeden z nových nemeckých terminálov na dovoz LNG vo Wilhelmshavene by sa mal v budúcnosti, už v roku 2027, venovať aj dovozu syntetického vodíka, podľa dohody uzavretej s jeho prevádzkovateľom, spoločnosťou TES.
Naopak, štúdia Agory predpokladá, že dovoz produktov odvodených od vodíka bude oveľa lacnejší. „Deriváty, ako sú zelený amoniak alebo horúce briketované železo, predstavujú obzvlášť priaznivé riešenie za menej ako 1,5 eura za kilogram vodíka,“ konštatuje štúdia. „Ale iba vtedy, ak sa tieto materiály dajú spracovať priamo bez drahej konverzie, napríklad pri výrobe hnojív alebo ocele,“ dodáva.
K podobným zisteniam čoraz viac dochádzajú nemeckí vládni poradcovia a think-tanky, ktorí varujú pred prílišným presadzovaním myšlienky ponechať všetku energeticky náročnú priemyselnú výrobu v krajine bez ohľadu na náklady.
Potrubia do Nemecka
Nemeckí predstavitelia v súčasnosti predpokladajú, že vodík sa bude do krajiny dovážať troma plynovodmi, ktoré by mali zásobovať energeticky náročné priemyselné sektory.
Prvým by mal byť pozemný plynovod, ktorého cieľom je prepraviť časť 20 TWh cielenej výroby vodíka z Dánska do Nemecka. Jeho výstavba sa však ešte nezačala. „Za seba môžem povedať, čím viac, tým lepšie,“ vyhlásil na margo tohto potrubia v marci pri podpise spoločnej dohody nemecký vicekancelár a minister hospodárstva a klímy Robert Habeck.
Dodávať vodík do Nemecka chce aj Nórsko. Nórsky Equinor a nemecká RWE začiatkom tohto roka oznámili, že plánujú vybudovať priemyselný hodnotový reťazec na výrobu a používanie nízkouhlíkového vodíka.
Obe spoločnosti plánujú v Nemecku postaviť nové elektrárne, ktoré budú spočiatku spaľovať zemný plyn a neskôr vodík vyrobený v Nórsku zo zemného plynu v spoločne vybudovaných výrobných zariadeniach.
Spoločné investície sú podmienené vodíkovým plynovodom, ktorý by mal prepojiť Nórsko a Nemecko a ktorého vybudovanie v súčasnosti posudzuje Equinor, nórsky prepravca Gassco a ďalší partneri.
V súčasnosti sa realizuje štúdia uskutočniteľnosti, ktorá skúma plynovod dohodnutý na politickej úrovni a už je približne v polročnom omeškaní. V júli zriadili obe krajiny aj spoločnú pracovnú skupinu.
Cieľom zostávajú „rozsiahle dodávky vodíka z Nórska do Nemecka od roku 2030,“ uviedol Habeck. Jeho náprotivok Jan Christian Vestre deklaroval nadšenie z dosiahnutého pokroku, nemecká strana však nezverejnila vyhlásenie, vytvorené z podnetu Osla.
Posledným aktuálne predpokladaným projektom je H2Med, výsledok viacročného sporu medzi Španielskom a Francúzskom o projekt plynovodu spájajúceho obe krajiny. Finálna dohoda počíta s výstavbou potrubia prepravujúceho vodík namiesto zemného plynu. Plynovod by mal prepájať Barcelonu s Marseille a odtiaľ vodík prepravovať na sever, až do Nemecka.
Aktualizovaná vodíková stratégia
Nemecko v auguste, po viac ako troch rokoch, aktualizovalo svoju národnú vodíkovú stratégiu. Väčšinu zeleného vodíka podľa nej bude dovážať, no priestor má dostať aj nízkoemisný modrý vodík.
Krajina podľa stratégie plánuje, že čistý vodík bude hrať v energetickej transformácii dôležitú úlohu v oceliarstve a chemickom priemysle, a aj ako palivo v diaľkovej a nákladnej doprave. Nová stratégia zvýšila odhad dopytu v roku 2030 na 95-130 TWh. Celkový objem elektrolyzérov by mal dosiahnuť 10GW, čo predstavuje produkciu 25TWh zeleného vodíka. Zvyšok plánuje Nemecko dovážať predovšetkým z Nórska a z Dánska, no rokuje aj s Rakúskom, Talianskom, Švédskom a Fínskom. Do roku 2028 chce mať k dispozícii 1800 kilometrov vodíkovej infraštruktúry.
Najväčším rozdielom v porovnaní s pôvodnou vodíkovou stratégiou je podpora modrého vodíka, ktorý sa vyrába z fosílnych palív s využitím technológie zachytávania a uskladňovania uhlíka (CCS). Nemecko chcelo podporovať len zelený vodík, vyrábaný elektrolýzou s vyžitím energie z OZE. Obmedzená podpora sa bude týkať aj vodíka vyrobeného z odpadu. Nemecko chce otázku modrého vodíka nastoliť aj na úrovni EÚ a bude žiadať spoločný postup členov únie aj pri podpore technológie CCS.