Berlín 8. marca 2022 – Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok (7. 3.) odmietol výzvy z USA a Ukrajiny na zákaz dovozu ruského plynu a ropy v rámci medzinárodných sankcií voči Moskve. Informoval o tom portál politico.eu.
„Európa zámerne vyňala dodávky energie z Ruska zo sankcií,“ uviedol vo vyhlásení Scholz. „V súčasnosti nie je možné zabezpečiť európske dodávky energie na výrobu tepla, mobilitu, zásobovanie energiou a priemysel iným spôsobom. Je to vec zásadného významu pre poskytovanie verejných služieb a každodenný život našich občanov,“ dodal Scholz.
Ukrajinská vláda spolu s viacerými americkými a európskymi politikmi tvrdí, že Západ musí ukončiť dovoz ruských energií, aby tak prestal pomáhať financovať vojnové ťaženie ruského prezidenta Vladimira Putina.
Scholz povedal, že jeho vláda a európski partneri celé mesiace tvrdo pracovali na rozvoji alternatív k ruským dodávkam energie, ale zdôraznil, že sa to nedá urobiť zo dňa na deň. „Preto je z našej strany vedomým rozhodnutím pokračovať v aktivitách obchodných spoločností v oblasti energetických dodávok s Ruskom,“ dodal kancelár.
Proti zákazu importu ruského plynu a ropy sa počas posledného víkendu vyslovili aj ďalší členovia nemeckej vlády. Ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková povedala, že takýto krok by bol zbytočný, pretože nie je dlhodobo udržateľný. „Nemá zmysel, ak o tri týždne zistíme, že nám v Nemecku zostáva elektrina len na pár dní elektriny, a preto musíme od týchto sankcií ustúpiť,“ povedala Baerbocková. Dodala, že Nemecko je pripravené „zaplatiť veľmi vysokú ekonomickú cenu“, ale „ak zajtra v Nemecku alebo v Európe zhasnú svetlá, tanky to nezastaví“.
Minister financií Christian Lindner rovnako vyjadril skepticizmus v otázke zákazu dovozu ruskej ropy a plynu. „Nemali by sme obmedzovať našu schopnosť vydržať,“ povedal pre denník Bild. Nemecko podľa odhadov dováža z Ruska 55 percent svojej spotreby plynu a 42 percent ropy a uhlia.
Vyhlásenia nemeckých predstaviteľov sú reakciou na vyjadrenia amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, ktorý v nedeľu (6. 3.) uviedol, že Spojené štáty a Európska únia „veľmi aktívne diskutujú“ o zákaze dovozu ruskej ropy. Japonské médiá uviedli, že do týchto diskusií sa zapojilo aj Tokio.
V pondelok Spojené štáty uviedli, že sú ochotné pokračovať v prípravách zákazu dovozu ruskej ropy aj bez účasti európskych spojencov, povedali agentúre Reuters dvaja ľudia oboznámení s touto záležitosťou.
Podobne ako Scholz sa vyjadrili aj britský premiér Boris Johnson a holandský predseda vlády Mark Rutte, ktorý označil za realitu, že je Európa stále veľmi závislá od ruského plynu. „Ak by sme teraz prinútili európske spoločnosti, aby prestali obchodovať s Ruskom, malo by to obrovské dôsledky v Európe a Spojenom kráľovstve, ale aj na celom svete,“ varoval Rutte, ktorý sa spojil so Scholzom a vyzval na prístup „krok za krokom“, v ktorom „to urobíme usilovne a nie zo dňa na deň“.
Rutte varoval, že zákaz dovozu ruských uhľovodíkov do EÚ by bol pre členské krajiny Únie neudržateľný. „V tejto chvíli by som sa nezastával odrezania našich dodávok ropy a plynu z Ruska. Nie je to možné, pretože tie dodávky potrebujeme a to je nepríjemná pravda,“ vyhlásil Rutte.
Bulharsko a Maďarsko zákaz nepodporujú
Maďarský minister financií Mihaly Varga zase vyhlásil, že jeho vláda by nepodporila žiadne sankcie zamerané proti ruskému energetickému sektoru. Dodal, že už aktuálne sankcie proti Rusku poškodili maďarskú ekonomiku.
Bulharsko ústami premiéra Kirila Petkova uviedlo, že podporuje sankcie voči Rusku ako prostriedok na zastavenie jeho invázie na Ukrajinu, ale ak bude predložený návrh na zákaz dovozu ruských uhľovodíkov, bude sa snažiť o výnimku, informoval euractiv.com
Krajina je takmer úplne závislá od dodávok ruského plynu od Gazpromu, pričom jeho jediná ropná rafinéria, ktorú vlastní ruský Lukoil, produkuje viac ako 60 % bulharskej spotreby paliva.
„Bulharsko by podporilo všetky druhy opatrení, pretože sme skutočne proti vojne, ale v prípade ropy a plynu zrejme požiadame o výnimku… Momentálne nemáme alternatívy, sme príliš závislí,“ povedal Petkov. „Plne podporujeme ukrajinský ľud, podporili sme prvý balík sankcií, dokonca sme otvorení aj ďalším sankciám, ale tieto konkrétne by sme ako ekonomika a krajinu zvládli len veľmi ťažko,“ dodal.
Engie varuje pred cenovým šokom
Generálna riaditeľka francúzskej spoločnosti Engie Catherine MacGregorová v pondelok uviedla, že EÚ nebude schopná úplne nahradiť ruský plyn.
„Zdroje, ktoré máme teraz k dispozícii, sú obmedzené. Nestačia na to, aby úplne nahradili plyn, ktorý teraz dostávame z Ruska,“ povedala šéfka Engie s tým, že približne 40 % plynu spotrebovaného v EÚ pochádza z Ruska. „V niektorých východoeurópskych krajinách je závislosť 100-percentná. Ukončenie dodávok by malo vážne a veľmi rýchle následky,“ myslí si MacGregorová.
Bez ruského plynu podľa nej hrozí Európe extrémny scenár. Ak by 27 štátov EÚ rozhodlo zastaviť dovoz plynu z Ruska, „ceny energií by dosiahli extrémne vysoké úrovne“ a výsledný „bezprecedentný cenový šok“ by si vyžiadal vládne zásahy na obmedzenie cien, ako aj dopytu, varovala šéfka Engie.
„Zimu zvládneme, keďže sa chýli ku koncu. Skutočný problém predstavuje strednodobý horizont, teda budúca zima, pretože leto využívame na naplnenie zásobníkov,“ dodala. Ak by Európska únia rozhodla o zastavení dodávok plynu z Ruska, „naplnenie týchto zásobníkov by bolo nedostatočné a v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi by sme nemali dostatok plynu“, konštatovala MacGregorová.