Berlín 9. januára 2023 – Nemecko podporuje výstavbu ďalších plynových elektrární s dodatočnou kapacitou 21 GW, ktoré majú pomôcť zabezpečiť stabilnú a spoľahlivú sieť. Podľa portálu euractiv.com to vypláva z dokumentov tamojšieho sieťového regulátora a ministerstva hospodárstva. Na základe pripravovaného strategického partnerstva nemeckej RWE a nórskeho Equinoru by podľa portálu spglobal.com mohli využívať zemný plyn, neskôr modrý vodík a nakoniec zelený vodík z Nórska.

Do roku 2030 by podľa vládnych plánov mala krajina produkovať 80 % obnoviteľnej elektriny a úplne vyradiť uhlie. Plynové elektrárne by mali pokryť zvyšných 20 % a vykrývať obdobia slabého výkonu veterných a solárnych zdrojov.

„Investície do plynových elektrární majú naďalej zmysel za predpokladu, že sa vytvoria zodpovedajúce kapacity na skvapalnený zemný plyn (LNG) a ceny sa znormalizujú,“ píše sa v dokumente nemeckého ministerstva hospodárstva.

Zatiaľ čo nemecká spotreba plynu má v dôsledku elektrifikácie vykurovania klesnúť, výkon plynových elektrární by sa mal takmer zdvojnásobiť. V novembri 2022 dosahovala kapacita výroby elektriny z plynu 27,5 GW.

Regulačný úrad v rámci svojej polročnej správy o stabilite siete týkajúcej sa obdobia rokov 2025-31 poznamenal, že sa vybuduje 17 až 21 GW dodatočnej kapacity, čo regulátor považuje za nákladovo najefektívnejší prístup.

Nemecké vládne dokumenty potvrdzujú, že exekutíva si tento návrh osvojila a energetické plány krajiny sa takmer nezmenili napriek tomu, že jej bývalý najväčší dodávateľ plynu, Rusko, „zatvoril kohútiky“.

Svedčí o tom aj predikcia generálneho riaditeľa energetickej spoločnosti RWE Markusa Krebbera z októbra 2021, v ktorej počítal s podobnými číslami. „Potrebujeme asi 20 až 30 GWnových plynových elektrární v Nemecku,“ povedal vtedy pre WirtschaftsWoche.

S cieľom zabezpečiť, že bude k dispozícii dostatok plynu, sa nemecká vláda pevne prikláňa k LNG. „Dovozné kapacity pre LNG sa v Nemecku musia ďalej zvyšovať,“ dodáva dokument.

Už do konca roku 2023 sa kapacita nemeckého dovozu LNG priblíži k dvom tretinám objemu, ktorý kedysi prichádzal z Ruska, pričom ďalšie projekty sú v štádiu prípravy.

Vodíková spolupráca s Nórskom

Nemecká vláda, aj s prihliadnutím na názory environmentálnych skupín, deklaruje, že budúce plynové elektrárne musia byť pripravené aj na využívanie vodíka.

V línii tohto úmyslu ide aj minulotýždňová dohoda RWE a nórskeho Equinoru o strategickom partnerstve pri budovaní priemyselného hodnotového reťazca na výrobu a používanie nízkouhlíkového vodíka.

Obe spoločnosti plánujú v Nemecku postaviť nové elektrárne, ktoré budú spočiatku spaľovať zemný plyn a neskôr, od roku 2030, vodík vyrobený v Nórsku zo zemného plynu v spoločne vybudovaných výrobných zariadeniach vybavených zariadeniami na zachytávanie uhlíka. Memorandum o porozumení hovorí aj o vodíkovom plynovode, ktorý by mal prepojiť Nórsko a Nemecko a spoločnom rozvoji veterných fariem na výrobu obnoviteľného vodíka.

Spoločnosti plánujú začať s nízkouhlíkovou výrobou modrého vodíka prostredníctvom parnej reformácie zemného plynu a potom prejsť na zelenú výrobu prostredníctvom elektrolýzy vody poháňanej obnoviteľnými zdrojmi.

Platts, súčasť S&P Global Commodity Insights, 4. januára ohodnotila náklady na výrobu obnoviteľného vodíka prostredníctvom alkalickej elektrolýzy v Európe, konkrétne v Holandsku na 10,84 €/kg vrátane capexov na základe cien na najbližší mesiac. Výroba modrého vodíka parnou reformáciou metánu (vrátane uhlíka, CCS a investičných nákladov) bola menej ako polovičná, na úrovni 4,61 €/kg.

Krebber v tejto súvislosti uviedol, že je naliehavo potrebné zvýšiť výrobu vodíka, aby sa splnili európske ciele v oblasti dekarbonizácie. „Existuje naliehavá potreba rýchleho nárastu vodíkovej ekonomiky,“ uviedol šéf RWE. „Modrý vodík vo veľkom môže byť začiatkom s následnou konverziou na zelený vodík,“ pokračoval. „To je presne to, čo presadzujeme v rámci nášho partnerstva – zásobovanie priemyslu významnými množstvami vodíka,“ dodal Krebber.

Equinor deklaroval, že plánuje počiatočnú výrobnú kapacitu nízkouhlíkového vodíka v Nórsku na úrovni 2 GW do roku 2030 a až 10 GW do roku 2038 s mierou zachytávania uhlíka nad 95 %.

RWE uviedla, že investície sú „podmienené výstavbou vodíkového potrubia medzi Nórskom a Nemeckom“ a nadväzujúcej infraštruktúry v Nemecku. Plynovod majú zásobovať zariadenia Equinoru, ktorý s nórskym prepravcom Gassco a ďalšími partnermi v súčasnosti projekt posudzuje.

RWE by mala nakupovať nórsky vodík práve na použitie v plynových elektrárňach. Obe spoločnosti plánujú do roku 2030 v Nemecku spoločne investovať do 3 GW flexibilných plynových turbín s kombinovaným cyklom (CCGT) pripravených na vodík.

V čase uvedenia do prevádzky majú byť CCGT schopné spaľovať zmes s 50 % vodíka, v súlade so špecifikáciami nemeckej vlády, pričom do polovice 30. rokov majú byť schopné využívať 100 % vodíka, uviedla RWE.

V prvej fáze však bude Equinor do zariadení dodávať zemný plyn. Plán je súčasťou nemeckej stratégie postupného ukončenia výroby uhlia do roku 2030, uviedla nórska spoločnosť.

RWE a Equinor paralelne skúmajú možnosť výroby zeleného vodíka elektrolýzou poháňanú veternou energiou, ktorá by mala byť založená na projekte AquaSector v Severnom mori s výkonom 300 MW.

Politická podpora

Spoločnosti neposkytli podrobnosti o svojich investičných záväzkoch. RWE vyhlásila, že partnerstvo pokryje investície v hodnote niekoľkých miliárd eur. „Na detaily je však priskoro. V prvom rade treba vybudovať infraštruktúru a vytvoriť vhodný politický rámec,“ uviedla RWE.

Zdá sa, že politická podpora spolupráci RWE a Equinoru by nemala byť problémom. Vodík pre nové nemecké plynové elektrárne by mal a môže pochádzať z Nórska, povedal vo štvrtok (5. 1.) aj nemecký minister hospodárstva za Zelených Robert Habeck. „Potrebujeme elektrárne pripravené na vodík… tento dekarbonizovaný vodík by mal pochádzať z Nórska,“ povedal Habeck.

Zopakoval, že Nemecko pokračuje v presadzovaní stratégie priamej elektrifikácie všade tam, kde je to možné, napríklad v doprave a vykurovaní.

Pre aplikácie, kde sú potrebné molekuly, je podľa neho preferovanou voľbou zelený vodík. „Avšak nie sme v situácii, keď by sme mohli byť prieberčiví,“ dodal minister, ktorý podporil úlohu modrého vodíka v prechodnom období.

Súčasne dodal, že plánovaný vodíkový plynovod povedie cez pobrežné veterné farmy v Severnom mori a bude skonštruovaný spôsobom, ktorý umožní, aby bola budúca produkcia zeleného vodíka dodávaná do tohto systému.