Hamburg 27. októbra 2022 – Nemecko dostalo prvú zásielku čpavku získaného z „modrého“ vodíka zo Spojených arabských emirátov (SAE), ktorú do Hamburgu dodala ich štátna ropná spoločnosť ADNOC. Rastúci dopyt po vodíku plánuje Nemecko uspokojiť najmä dovozom. Spomínaná zásielka je určená pre producenta kovov, ktorý amoniak využije na dekarbonizáciu výroby medi. Téme sa venoval portál euractiv.com.
Nemecko a Spojené arabské emiráty oficiálne začali svoje energetické partnerstvo v roku 2017. Cieľom SAE je dosiahnuť 25-percentný podiel na globálnom trhu s vodíkom do roku 2030, zatiaľ čo nemecký priemysel vníma vodík ako prostriedok na dekarbonizáciu svojich energeticky náročných výrobných procesov.
Po vojne na Ukrajine a následných výzvach na prerušenie energetických väzieb Nemecka s Ruskom sa partnerstvo so SAE ukazuje strategickejšie, než sa pôvodne predpokladalo, konštatuje euractiv.com. „Teraz, viac ako kedykoľvek predtým, musíme podporovať rozbeh vodíkovej ekonomiky,“ vyhlásil Robert Habeck, nemecký vicekancelár a minister pre hospodárstvo a klímu. „S týmto cieľom budujeme aj vlastnú výrobu vodíka v Nemecku, ale predovšetkým potrebujeme vodík z dovozu,“ dodal minulý týždeň (21. 10.) pri preberaní prvej zásielky od ADNOC v Hamburgu.
„Vodík“ bol dodaný vo forme 13 ton čpavku, ktorý naplnil skladovací kontajner veľkosti štandardizovanej dvadsaťstopovej ekvivalentnej jednotky, obvyklej veľkosti prepravných kontajnerov.
Nemecká vláda odhaduje, že domáci dopyt po vodíku do roku 2030 dosiahne približne 90 až 110 TWh, čo je viac ako 3 milióny ton vodíka. Cieľ EÚ pre produkciu zeleného vodíka do roku 2030 je 10 miliónov ton ročne v kombinácii s ďalšími 10 miliónmi ton z dovozu.
Očakáva sa, že veľké európske prístavy s rozľahlým priemyselným zázemím sa stanú hlavnými dovoznými a obchodnými uzlami. Hamburg sa o to usiluje v tvrdej konkurencii s holandskými a belgickými konkurentmi. „Hamburg má za cieľ stať sa vedúcou vodíkovou lokalitou v Európe,“ poznamenal Peter Tschentscher, starosta Hamburgu, člen sociálnodemokratickej strany SPD a priamy nástupca kancelára Olafa Scholza. Ten bol – pred svojím pôsobením vo funkcii ministra financií za vlády Angely Merkelovej – v rokoch 2011 až 2018 primátorom Hamburgu.
Zatiaľ čo nemecké médiá vyzdvihovali dovoz prvej dodávky čpavku ako významný úspech, prístav Rotterdam je už teraz schopný doviezť 400.000 ton čpavku ročne, pričom kapacita sa má do roku 2023 strojnásobiť. Prístav Antverpy-Bruggy chce zase do roku 2027 vybudovať terminál na dovoz čpavku.
Modrý, nie zelený
Amoniak dodávaný štátnou ropnou spoločnosťou SAE pochádzal z vodíka vyrobeného zo zemného plynu, pričom časť CO2 emitovaného počas procesu bola zachytená a uložená, čím sa výsledný produkt stal „modrým“ amoniakom.
Nemecká vláda sa chce zamerať na „zelený“ vodík vyrábaný elektrolýzou vody s využitím obnoviteľnej elektriny. Ale výroba „zeleného“ vodíka je stále v plienkach a Nemecko sa obracia na „modrý“ vodík ako odrazový mostík počas energetického prechodu.
Vodík je náročný na prepravu pre jeho nízku hustotu. Amoniak sa na druhej strane „jednoduchšie prepravuje a skladuje,“ vysvetľuje energetický analytik Michael Liebreich.
Dekarbonizácia výroby medi
Dovozcom amoniaku zo SAE je producent kovov Aurubis, ktorý sa snaží plyn využiť na dekarbonizáciu výroby medi. „Amoniak môže byť dôležitou súčasťou dodávateľského reťazca vodíka na dosiahnutie tohto cieľa,“ vysvetlil Roland Harings, generálny riaditeľ spoločnosti Aurubis.
Aurubis spáli čpavok, aby nahradil 20 % plynu použitého pri ohreve počiatočnej pece, následne sa roztavená meď spracuje na drôt.
Spoločnosť odhaduje, že vďaka tomuto procesu dokáže znížiť svoje emisie CO2 o 4000 ton. Či však amoniak môže nahradiť všetok zemný plyn, nie je jasné, tvrdí spoločnosť s odvolaním sa na technologické výzvy.
„Je potrebný ďalší výskum a vývoj v oblasti priemyselného využitia amoniaku. Nesprávne spôsoby spaľovania môžu vytvárať oxidy dusíka, ktoré spôsobujú kyslé dažde, a oxid dusný, skleníkový plyn,“ vysvetlila spoločnosť pre euractiv.com.