Berlín 9. mája 2023 – Nemecký štát pokračuje vo financovaní projektov zemného plynu a skvapalneného zemného plynu v zahraničí napriek tomu, že sa počas klimatického summitu OSN COP 26 v Glasgowe v roku 2021 zaviazal ukončiť do konca roku 2022 všetko priame verejné financovanie projektov nedekarbonizovaných fosílnych palív. Podobne postupujú aj iné vlády, napríklad v prípade mozambického LNG projektu. Téme sa venoval portál argusmedia.com.
KfW IPEX-Bank, zodpovedná za medzinárodné projekty a financovanie exportu v rámci nemeckej štátom vlastnenej rozvojovej banky KfW, sa zaviazala poskytnúť úver vo výške približne 90,79 miliónov eur americkému exportnému terminálu Plaquemines LNG v Louisiane. Vyplýva to z dokumentov, ktoré videl Argus. Prevádzkovateľ terminálu, spoločnosť Venture Global, oznámil konečné investičné rozhodnutie (FID) pre ďalšiu fázu v marci, čo naznačuje, že formálny záväzok financovať zariadenie mohol byť prijatý niekoľko mesiacov po tom, ako sa nemecká vláda v novembri 2021 zaviazala ukončiť všetky verejné výdavky na zámorské projekty fosílnych palív.
Hovorca KfW Ipex-Bank potvrdil Argusu, že banka sa podieľala na financovaní projektu, ale nezverejnil žiadne ďalšie podrobnosti.
Hoci zatiaľ zostáva nejasné, kedy by sa mohla spustiť druhá fáza skvapalňovacieho závodu Plaquemines, ak by výstavba prebiehala podobne ako v prípade ostatných projektov Venture Global, nakladanie prvých zásielok skvapalneného zemného plynu by sa mohlo začať v rokoch 2025-26. Náklady z Plaquemines by pravdepodobne mohli smerovať do plánovaných nemeckých dovozných terminálov na súši v Stade alebo Brunsbutteli, pričom nemecká spoločnosť EnBW už vyjadrila súhlas s odberom okolo 750.000 ton ročne rok zo spomínanej druhej fázy louisianského exportného závodu.
Prístup KfW Ipex-Bank nie je ojedinelý a k podobnému kroku sa odhodlalo aj niekoľko ďalších nemeckých bánk. Patria medzi ne napríklad Deutsche Bank, DZ Bank, Helaba a Landesbank Baden-Wuerttemberg (LBBW), ktoré sa tiež zaviazali financovať projekt rozšírenie projektu Plaquemines úverom vo výške približne 746,34 milióna eur, čo podľa argusmedia.com vyplýva z dokumentov, ktoré má k dispozícii nemecká environmentálna skupina Deutsche Umwelthilfe.
Deutsche Bank a LBBW pri otázke týkajúcej sa ich zapojenia do financovania amerických skvapalňovacích závodov odmietli komentovať poskytovanie prostriedkov pre konkrétne projekty. Landesbank Baden-Wuerttemberg však zároveň uviedla, že je ochotná financovať investície do plynu a skvapalneného zemného plynu v prípadoch, keď budú splnené „určité podmienky“, pretože palivo považuje za „premosťovaciu technológiu“ na ceste k obnoviteľným energiám.
Nesplatené pôžičky Deutsche Bank týkajúce sa sektoru ropy a zemného plynu dosiahli na konci roka 2022 hodnotu 6,5 miliardy eur, čo predstavuje medziročný pokles približne o 20 percent expozície banky voči týmto projektom, uviedol v tejto súvislosti hovorca Deutsche Bank pre Argus.
KfW sa od roku 2017 zaviazala poskytnúť celkovo 232,97 milióna eur v úvere pre exportné LNG terminály v USA. Okrem toho je vláda zapojená do dlhodobých zmlúv o dodávkach plynu prostredníctvom nedávno znárodnenej spoločnosti Uniper, ako aj prostredníctvom úverovej zmluvy s obchodnou firmou Trafigura, ktorá má počas nasledujúcich štyroch rokov dodávať značné množstvo plynu do Nemecka.
Zmiernenie záväzku
Mnohé vlády a verejné inštitúcie sa po ruskej invázii na Ukrajinu z 24. februára 2022 a následnom rozhodnutí o postupnom ukončení využívania ruských fosílnych palív odchýlili od prísľubov z glasgowského COP 26 súvisiacich s financovaním projektov fosílnych palív. To vytvorilo nový impulz pre dovoz LNG z rôznych častí sveta, najmä však zo Spojených štátov.
V minulom roku krajiny G7 záväzok uvedený zmiernili dodatkom, podľa ktorého „verejne podporované investície do plynárenského sektora môžu byť vhodné“ s cieľom znížiť závislosť od dovozu ruského plynu.
Naopak, minulý mesiac ministri pre klímu a energetiku G7 po stretnutí v japonskom Sappore uviedli, že verejná podpora pre medzinárodný sektor energie z nedekarbonizovaných fosílnych palív sa minulý rok skončila, „s výnimkou obmedzených okolností jasne definovaných každou krajinou v súlade s limitom otepľovania o 1,5 °C a cieľmi Parížskej dohody.“ Krajiny G7 v tejto súvislosti oznámili, že do konca tohto roka poskytnú aktuálne informácie o svojom „prístupe k implementácii“ záväzku.
LNG projekt v Mozambiku
Ďalším príkladom je podľa argusmedia.com postoj holandskej vlády, ktorá minulý rok predĺžila lehotu na ukončenie financovania zahraničných projektov fosílnych palív do konca roku 2023, pričom poskytla nové usmernenia pre projekty v oblasti plynu a skvapalneného zemného plynu, ktoré by mohli získať financovanie aj po tomto termíne.
Holandská exportná úverová agentúra Atradius DSB, ktorá má na starosti verejné financovanie zo strany štátu, dostala do konca minulého roka 10 takýchto žiadostí o poskytnutie prostriedkov, ktoré v prípade, že uspejú, podľa vládneho dokumentu predstavujú štátne financovanie vo výške 3,9 miliardy eur.
Atradius – spolu s podobnými agentúrami pre exportné úvery z USA, Japonska, Spojeného kráľovstva, Talianska, Južnej Afriky a Thajska – už poskytla poistenie exportných úverov pre oneskorený mozambický vývozný skvapalňovací terminál francúzskej energetickej spoločnosti TotalEnergies v provincii Cabo Delgado. Pre argusmedia.com sa navyše vyjadrila, že oneskorenie mozambického projektu v hodnote 20 miliárd USD nebude dôvodom na zrušenie poistenia.
„Stále platí aktuálny stav vyššej moci a príslušné exportné úverové agentúry (ECA)/banky neboli informované o možnom reštarte prác,“ povedal Atradius v apríli pre Argus. Skvapalňovací terminál je pod vyššou mocou od apríla 2021 z dôvodu útokov militantných islamistických skupín.
Koncom apríla mozambický prezident Filipe Nyusi vyhlásil, že TotalEnergies môže bezpečne reštartovať svoj LNG projekt. Mozambik chce využiť súčasné vysoké ceny LNG a globálny posun smerom k čistejším zdrojom energie, uviedol prezident. „Pracovné prostredie a bezpečnosť v severnom Mozambiku umožňujú spoločnosti Total kedykoľvek obnoviť svoje aktivity,“ dodal.
Hovorkyňa francúzskej firmy Stephanie Platatová uviedla, že rozhodnutie reštartovať projekt závisí od uistenia sa o bezpečnosti a dodržiavaní ľudských právach v Cabo Delgado a od jasného prehľadu o nákladoch na projekt po viac ako dvojročnom prerušení, ktoré musia byť zachované a nesmú sa zvyšovať. Vo februári TotalEnergies uviedla, že situácia v Cabo Delgado sa „výrazne zlepšila“ po nasadení armád afrických krajín, ktoré pomohli mozambickým bezpečnostným silám čeliť povstaniu.