Bratislava 22. januára 2021 – Takmer 100 tisíc plynových prípojok na Slovensku leží ladom a nevyužíva sa. Najviac ich evidujeme v regiónoch, kde v pravidelne v zime dochádza k výstrahám pred smogovou situáciou. Týka sa to aj Jelšavy, kde platí aktuálna výstraha Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Podľa meteorológov sú príčinami smogovej situácie vysoké emisie prachových častíc PM10 z vykurovania pevným palivom a nepriaznivé rozptylové podmienky kvôli polohe v doline. Jelšava patrí do okresu Revúca, kde dosahuje podiel nevyužitých plynových prípojok až 20%. Ešte vyšší podiel nevyužívaných plynových prípojok je v okresoch Námestovo 32%, Žarnovica 26%, Rožňava 25%, Žiar nad Hronom 23%, Banská Štiavnica 21%. Smogovým situáciám sa nevyhýbajú ani lokality na západnom, či východnom Slovensku.
Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ)
zdôrazňuje, že oblasti s vysokým
podielom nevyužívaných prípojok sa prekrývajú s oblasťami so zlou kvalitou
ovzdušia. V plynofikovaných obciach je
najjednoduchšia a najlacnejšia náhrada kotlov na tuhé palivá za nízkoemisný
zemný plyn,
v neplynofikovaných obciach je možná náhrada za drahšie OZE zariadenia. Pri
smogovej situácii dochádza k vysokej koncentrácii tuhých znečisťujúcich
látok PM 2,5 a 10, ktoré spôsobujú najmä lokálne kúreniská na tuhé palivo
a kotolne na tuhé palivo. K mnohým predčasným úmrtiam na Covid-19 na
Slovensku prispela aj zlá kvalita ovzdušia, pretože k najcitlivejším skupinám
populácie na znečistené ovzdušie patria starí ľudia, osoby s ochoreniami
dýchacej a srdcovo–cievnej sústavy, alergici a astmatici, veľmi malé
deti a tehotné ženy. Medicínski odborníci aktuálne odporúčajú často vetrať
a striedať pobyt doma s pobytom na čerstvom vzduchu. V smogom zasiahnutých
oblastiach sa však takáto prevencia pred respiračnými ochoreniami nedá
realizovať.
SPNZ pripomína, že Slovensko je druhou najplynofikovanejšou krajinou EÚ po Holandsku. Zemný plyn tak prúdi do viac ako 1,5 milióna odberných miest v 77 % slovenských miest a obcí, v ktorých žije viac ako 94 % populácie Slovenska. Emisie skleníkových plynov i tuhých znečisťujúcich látok sa tak dajú významne znížiť používaním zemného plynu namiesto tuhých palív, a to bez ďalšej investície do rozširovania plynárenskej siete aj prostredníctvom nevyužitých plynových prípojok. Pri využívaní zemného plynu sa dostáva do atmosféry o 99,9 percenta menej škodlivých jemných prachových častíc v porovnaní s pevnými palivami. Navyše, v porovnaní s tuhými palivami sa pri spaľovaní zemného plynu uvoľňuje do atmosféry približne o 50 percent menej oxidu uhličitého.
SPNZ preto oceňuje, že aj Národný integrovaný reformný plán, prostredníctvom ktorého malo Slovensko dostať takmer 6 miliárd eur, počíta ako s prioritou so znižovaním emisií skleníkových plynov a so zlepšovaním kvality ovzdušia v oblasti vykurovania a dopravy. Využitie zemného plynu ako nízkoemisnej alternatívy môže pomôcť dosiahnuť tento cieľ.