Brusel 12. januára 2021 – Intenzívny decembrový zápas o budúcnosť zemného plynu a jeho úlohu v energetickom prechode skončil podľa magazínu Natural Gas World (NGW) s očakávaným výsledkom v podobe niekoľkých kompromisov, zopár víťazstiev a prehier na konte obhajcov zemného plynu.
Keďže podpora uhlia a ropy bola definitívne vylúčená, diskusia o budúcnosti fosílnych palív sa teraz sústreďuje na úlohu zemného plynu. Podľa klimatických aktivistov sú v súlade s Európskou zelenou dohodou iba investície do obnoviteľnej energie. Ich vízia obnoviteľnej energie zahŕňa „zelený“ vodík z OZE a odmieta akúkoľvek úlohu „modrého“ vodíka vyrobeného zo zemného plynu v kombinácii so zachytávaním a ukladaním uhlíka (CCS).
Podľa iných názorov zemný plyn – s nižšou uhlíkovou intenzitou ako uhlie a ropa – by mal byť súčasťou energetického prechodu ako „premosťovacie“ palivo. Zástancovia týchto názorov podľa NGW tiež zdôrazňujú, že súčasná plynárenská infraštruktúra sa bude môcť v budúcnosti využívať na prepravu bezuhlíkového zeleného vodíka. Európska komisia toto stanovisko zastáva, zatiaľ čo Európska rada (členské štáty EÚ) je výrazne rozdelená.
Diskusie o financovaní naznačujú osud zemného plynu
Debata nie je iba akademická. Na to, aby EÚ mohla dosiahnuť svoje ciele v oblasti čistej energie, sú potrebné významné investície v energetickom sektore. EÚ podporuje investície rôznymi spôsobmi prostredníctvom svojich fondov regionálneho rozvoja (kohézne fondy), Fondu spravodlivej transformácie, Projektov spoločného záujmu (PCI), Fondu obnovy a množstva pravidiel a predpisov.
V decembri bolo v Bruseli prijatých niekoľko kľúčových rozhodnutí, ktoré naznačujú ďalší osud zemného plynu, ako ho vidia európski politici. Európska rada 11. decembra oficiálne prijala cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030, ktorý predtým oznámila EK, teda -55 % oproti roku 1990, kým pôvodný cieľ bol -40 %. Vedúci predstavitelia vo svojich záveroch opätovne potvrdili, že bude na každom členskom štáte, aby „prijal rozhodnutie o svojom energetickom mixe a zvolil si najvhodnejšie technológie na spoločné dosiahnutie klimatického cieľa do roku 2030, a to vrátane prechodných technológií, ako je plyn“.
Aj keď klimatickí aktivisti tvrdo bojovali za vylúčenie akejkoľvek podpory EÚ pre zemný plyn, z tohto vyhlásenia je zrejmé, že sa im to nakoniec nepodarilo. Zdá sa, že tvorcovia politík zohľadnili názory obhajcov plynu, ktorí tvrdia, že zemný plyn musí byť súčasťou energetického prechodu a plynárenská infraštruktúra môže podporovať čisté plyny, ako sú biometán a vodík.
„Vďaka súčasnej technológii môžete znížiť emisií CO2 z plynu o 90 %, čo je už veľa,“ uviedol Luca Giansanti, vedúci záležitostí európskych vlád v talianskej energetickej spoločnosti ENI, na podujatí organizovanom združením Eurelectric. „Potom máte dekarbonizovaný nízkouhlíkový plyn v podobe modrého vodíka. Budúce technologické zdokonalenie by mohlo túto úroveň zvýšiť až na 100 %,“ dodal Giansanti.
Poukázal aj na významné zníženie skleníkových plynov v Európe, ktoré prináša prechod z uhia na plyn. V roku 2019 poklesla výroba uhlia o rekordných 24 %, pričom polovicu nahradili obnoviteľné zdroje energie a druhú polovicu zemný plyn.
Otázka životnosti projektov
Okrem tohto rozsiahleho politického vyhlásenia Európskej rady dosiahli 9. decembra Európsky parlament a Európska rada dočasnú dohodu, v ktorej sa uvádza, že fosílne palivá sú vyňaté z finančnej podpory v rámci Fondu spravodlivej transformácie EÚ (JTF), ale sú zahrnuté do financovania z regionálneho fondu EÚ do roku 2025. JTF má na čerpanie 15 miliárd eur, Fond regionálneho rozvoja asi 400 mld.
V rámci nového Fondu pre regionálny rozvoj sú stále k dispozícii peniaze na plynárenské projekty, ktoré však musia spĺňať „taxonomické kritériá „zásadného nepoškodzovania“ (do no significant harm – DNSH), ktoré zahŕňajú ustanovenie, že emisie musia byť nižšie ako 270 g CO2e/kWh. Diaľkové vykurovanie bude oprávnené na financovanie regionálneho rozvoja, iba ak je založené na OZE, ale bez podmienok trvalej udržateľnosti, čo ponecháva otvorené dvere pre biomasu.
Najefektívnejšie plynové elektrárne dosahujú v najlepšom prípade 350 g CO2e/kWh. Kritériu by však mohla vyhovieť plynová elektráreň, ktorá čiastočne pracuje na vodík. Podľa Liny Strandvag Nagell z nórskej mimovládnej organizácie Bellona existujú aj ďalšie „medzery“ pre plynárenské projekty.
Poznamenáva, že kritériá „taxonómie udržateľného financovania“, ktoré prijala EK, majú výnimky z kritérií DNSH pre projekty, ktorých životnosť je menej ako 10 rokov. „Pri absencii špecifikácie, čo určuje životnosť, by bolo možné tvrdiť, že plánovaný budúci prechod na nízkouhlíkové alternatívy (bioplyn, vodík) je ukončením súčasnej činnosti, čím by sa už aj tak slabé kritérium DNSH stalo neplatné,“ poznamenáva.
Taxonómia EÚ je klasifikačný systém, ktorý ustanovuje zoznam environmentálne udržateľných hospodárskych činností. EK ho označuje za „dôležitý faktor umožňujúci zintenzívniť udržateľné investície a implementovať Európsky zelený dohovor. Obzvlášť, poskytnutím vhodných definícií spoločnostiam, investorom a tvorcom politík, ktoré ekonomické aktivity možno považovať za environmentálne udržateľné, môže poskytnúť istotu pre investorov, ochrániť súkromných investorov pred greenwashingom, pomôcť podnikom naplánovať prechod, zmierniť fragmentáciu trhu a prípadne presunúť investície tam, kde sú najviac potrebné.“
Komisia v súčasnosti pripravuje IT nástroj, ktorý uľahčí využívanie taxonómie tým, že užívateľom v nej umožní jednoduchú navigáciu. Tento nástroj bude k dispozícii od začiatku roku 2021.
Posudzovanie plynu od prípadu k prípadu
Podľa poradca združenia zamestnancov IndustriAll Europe Benjamina Denisa by sa hodnotenie toho, či by plynová technológia mala byť oprávnená na ekologické financovanie, malo robiť od prípadu k prípadu. „Za veľkým slovom „plyn“ skutočne potrebujeme podrobnosti, aby sme videli, o akých projektoch hovoríme,“ uviedol.
„Možno budeme musieť viesť túto diskusiu od prípadu k prípadu, od projektu k projektu. Ak by sa veľká väčšina finančných prostriedkov – možno 90 % – venovala nízkouhlíkovým a ekologickým iniciatívam, má to zmysel. Ale zároveň, ak sa jeden členský štát alebo jeden región rozhodne v nasledujúcich dvoch desaťročiach prejsť od energetického mixu založeného na 80 % na uhlí k energetickému mixu založenému hlavne na OZE, mohlo by mať zmysel pomôcť tomuto regiónu alebo členskému štátu odblokovať svoju súčasnú závislosť od uhlia a na určitý čas prejsť na niektorý druh plynovej technológie,“ dodal.
Finančné prostriedky na výskum a inovácie nových nízkouhlíkových technológií plynu budú podľa neho tiež nevyhnutné. „Myslím si, že všetci súhlasíme, že na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebné zaviesť široké portfólio rôznych technológií, pričom treba pamätať na to, že by sa mala uplatňovať predovšetkým zásada energetickej efektívnosti. Potrebujeme samozrejme veľa obnoviteľných zdrojov, elektrifikácie, CCS a nejaký druh zeleného plynu a zeleného vodíka,“ vymenoval.
Stephan Kolb, riaditeľ pre reguláciu nemeckého výrobcu vykurovacích systémov Viessmann, uviedol, že pre spoločnosti v jeho sektore bude najlepšou kombinácia dostupných technológií. „Potrebujeme množstvo príležitostí, ponúk, technológií a nosičov energie, aby sme sa ubezpečili, že každý bude schopný čeliť obrovskej výzve v podobe dekarbonizácie domáceho vykurovania. Veríme, že dekarbonizované plyny môžu pomôcť ľuďom, aby sa na nikoho nezabudlo,“ podčiarkol.
Poľsko zdôrazňuje úlohu plynu v prechode
Podľa NGW sa zdá, že EK, podobne ako Európska rada, inklinuje k podpore technologickej neutrality. „Ak chceme dosiahnuť náš cieľ, musíme použiť všetky prostriedky, ktoré máme,“ povedala Helene Chraye, zodpovedná za výskum čistej energie v Komisii, na podujatí Euractiv v Bruseli. „Nejde o to vybrať jediný druh energie alebo ´umožňovateľa´, musíme použiť všetko, čo máme. Existujú ťažko dekarbonizovateľné odvetvia, ktoré budú potrebovať konkrétne riešenia, a neexistuje žiadna univerzálne riešenie pre všetkých,“ zdôraznila.
Tomasz Dabrowski, riaditeľ poľského združenia pre elektrinu PKEE reagoval, že jeho sektor považuje plyn za základnú technológiu, ktorú je v kontexte dekarbonizácie potrebné podporovať. „Plynové technológie považujeme za chýbajúci článok, ktorý umožňuje transformáciu zo súčasnej paradigmy výroby energie a tepla na udržateľnejšiu.“
Podľa neho by tento prístup znížil intenzitu emisií v poľskom elektroenergetickom priemysle o polovicu, zlepšil by kvalitu ovzdušia v mestách a zároveň vyriešil obavy z energetickej bezpečnosti. „Aby bolo možné umiestniť viac OZE do siete, potrebujete určitý druh flexibilnej výroby,“ uviedol s tým, že rôzne oblasti Európy sú vo veľmi odlišnej situácii, pokiaľ ide o domáce zdroje energie.
„Pre krajiny, ako je Poľsko, je jednou z odpovedí plyn, ešte pred rokom 2050 môžeme znížiť emisie pochádzajúce z uhlia tým, že ho nahradíme plynom, a potom budeme lepšie pripravení na rozširovanie OZE. Pre každú vládu je to výber medzi udržateľnosťou, konkurencieschopnosťou a bezpečnosťou dodávok. Ak sa na tieto tri ciele pozeráte ako na trojuholník, mal by to byť rovnostranný trojuholník, nemali by sme zanedbávať žiadny z týchto aspektov,“ poznamenal.
Európska investičná banka, ktorá bola v centre diskusií o tom, či by EÚ mala podporovať plyn ako palivo na prechodné obdobie, tiež úplne nevylučuje investície do plynárenských projektov. „Rozhodli sme sa, že prínos nášho poskytovania pôžičiek by mal byť v rozvoji obnoviteľnej energie a nie v rozvoji prechodných palív,“ uviedol projektový riaditeľ EIB Christopher Hurst. „Problémom je, že za 30 rokov sa musíme dostať k nulovým emisiám, takže je možné, že zemný plyn bude hrať určitú úlohu. Aká by však mala byť táto rola? A ako sa môžeme vyhnúť uviaznutiu v zemnom plyne, keďže je schopný prispievať iba relatívne krátku dobu? “ spýtal sa.
„Keď vidíme pokles cien energie z OZE a oveľa lacnejšie batérie, myslíme si, že práve tam je EIB lepšie umiestnená. Nejde o to, že by sme sami nefinancovali plyn, ale máme cieľový cieľ v oblasti emisií,“ uviedol Hurst. „Aby sme boli v súlade s našimi cieľmi, musí dôjsť k určitému zníženiu emisií z bežných plynových turbín,“ tvrdí.
Otázka zablokovania sa v plyne
Financovanie plynárenských projektov je tiež dôležitou témou v prebiehajúcich diskusiách o revízii nariadenia o transeurópskych energetických sieťach (TEN-E), pripomenul NGW.
EK vydala 15. decembra legislatívny návrh na revíziu nariadenia o TEN-E „s cieľom lepšie podporiť modernizáciu európskej cezhraničnej energetickej infraštruktúry a dosiahnuť ciele Zeleneh dohody“.
Nariadenie o TEN-E z roku 2013 „stanovuje pravidlá pre včasný rozvoj a interoperabilitu transeurópskych energetických sietí“. Podporuje projekty spoločného záujmu (PCI), ktoré sú oprávnené na financovanie EÚ. V minulosti získali cezhraničné projekty v oblasti plynárenskej infraštruktúry podľa tohto nariadenia financovanie vo výške miliárd eur.
Nový návrh vylučuje vyhradený plyn (a ropu), ale podporuje vodíkové potrubia, ako aj pobrežné energetické siete a „inteligentné plynové siete“, ktoré integrujú elektrinu a nízkouhlíkové plyny do siete. Priemyselné združenie Hydrogen Europe návrh privítalo a vyhlásilo, že „predstavuje prvý krok v ceste k uskutočneniu ambície EÚ rozvíjať vodíkové hospodárstvo a ustanoviť EÚ ako globálneho priekopníka v sektore vodíka.“
Naopak, niekoľko „zelených“ mimovládnych organizácií vyjadrilo sklamanie z návrhu, ktorý by podľa nich mohol prehĺbiť „efekt zablokovania sa v plyne“. Konkrétne namietajú proti možnosti využitia „modrého“ vodíka vo vodíkových potrubiach.
Modrý vodík a riešenie problému sliepka/vajce
Ďalšia politická diskusia, ktorá v decembri dospela k predbežnému záveru, sa týkala vodíkovej stratégie EÚ, predstavenej Komisiou v júli 2020. Európska rada sa 11. decembra dohodla na „rýchlom rozšírení vodíkového trhu na úrovni EÚ“. Vo svojom závere 27 členských štátov uznalo, že „by sa mal klásť dôraz na vodík z OZE, ako je veterná a solárna energia, ale dodalo, že „existujú rôzne bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové technológie na výrobu vodíka“, čo znamená zachovanie úlohy pre modrý vodík a zemný plyn.
Podľa Euractiv-u malo takéto znenie vyhovieť krajinám ako Holandsko, Poľsko a Francúzsko, ktoré plánujú podporovať vodík vyrobený zo zemného plynu alebo jadrovej energie. „Prepojená infraštruktúra na prepravu a skladovanie plynu v EÚ ponúka celý rad budúcich príležitostí na prepravu vodíka,“ uvádzajú závery, pritakávajúce Holandsku, ktoré plánuje upraviť svoju existujúcu plynovodnú sieť na prepravu vodíka v priemyselných oblastiach v okolí prístavu Rotterdam. “
Päť krajín – Rakúsko, Dánsko, Luxembursko, Portugalsko a Španielsko – napriek tomu vydalo spoločný list, v ktorom uviedlo, že EÚ musí jednoznačne uprednostniť zelený vodík pred akoukoľvek podporou pre vodík na báze zemného plynu alebo jadra.
Predstavitelia EK, ako napríklad podpredseda Frans Timmermans, v uplynulom roku pravidelne vyjadrili podporu modrému vodíku. „Na vyriešenie problému sliepka-vajce skutočne potrebujeme modrý vodík,“ zdôraznil na ďalšom decembrovom podujatí Euractiv-u vedúci Timmermansovho úradu Diederik Samsom. „Musíme urýchliť dopyt a dodávku vodíka a požadovanou rýchlosťou to môžeme dosiahnuť, iba ak dáme úlohu modrému vodíku,“ skonštatoval.
V júli 2020 predstavila skupina jedenástich európskych spoločností v oblasti plynárenskej infraštruktúry plány na vytvorenie vyhradenej siete vodíkových potrubí („vodíková chrbtica“) v dĺžke takmer 23.000 km do roku 2040. Podľa týchto plánov bude 75 % siete pozostávať z upravených plynovodov v očakávaní postupného znižovania objemu zemného plynu v budúcnosti. V Holandsku navrhuje TSO Gasunie vybudovať národnú „vodíkovú chrbticu“, ktorá bude čiastočne prepravovať modrý vodík.
Väčšina environmentálnych skupín nie je stále presvedčená o správnosti takýchto riešení. Vodíkovú stratégiu EK označujú za „trójskeho koňa plynárenského priemyslu“. Stratégia podľa nich môže presmerovať množstvo peňazí daňových poplatníkov do plynárenskej infraštruktúry. „Realita je taká, že EÚ riskuje, že bude uväznená v pasci fosílnych plynov,“ uvádza sa v nedávnej správe Corporate Europe Observatory, ktorá sa venuje dohľadu nad lobystickými skupinami.
Diskusia o úlohe zemného plynu v EÚ bude nepochybne pokračovať do roku 2021 a aj v ďalších rokoch, uzatvoril NGW.