Bratislava 4. augusta 2020 – Hoci väčšina členských štátov EÚ v strednej a východnej Európe (SVE) upustila od počiatočného odmietania snahy Európskej komisie (EK) o presadenie Zelenej dohody ako jadra jej reakcie na koronavírusovú pandémiu, stále sa pokúša o dosiahnutie výnimky pre využívanie zemného plynu. Píše o tom magazín Natural Gas World (NGW).
V rámci navrhovaného plánu obnovy (EÚ pre ďalšie generácie) Brusel plánuje počas štyroch rokov (počnúc rokom 2021) ponúknuť členským štátom na zotavenie sa z pandémie 750 miliárd eur. Plán by mal zvýšiť rozpočet EÚ na obdobie 2021 – 2027 na 1,85 bilióna eur.
NGW pripomína, že súčasťou balíka je aj Fond spravodlivej transformácie (JTF), ktorý by mal pomôcť krajinám pri prechode z vysoko znečisťujúcich zdrojov energie, ako je uhlie. V roku 2018 tvorili tuhé fosílne palivá v Poľsku, Česku a Bulharsku 30 alebo viac percent ich energetického mixu, zatiaľ čo obnoviteľné zdroje energie sa pohybovali okolo 10 %. Rakúsko či Portugalsko naopak v mixe približne 10 % fosílnych palív, kým OZE produkovali 25 – 30 %, píše NGW.
Snahou krajín ako Poľsko, Česko či Rumunsko, ktoré mali byť najväčšími príjemcami, je odstránenie obmedzení a podmienok tohto financovania. Podľa NGW nemusia byť bez šance, keďže EK v snahe o presadenie Zelenej dohody už zmiernila postoj k jadrovej energii. V reakcii nato v decembri 2019 Česko a Maďarsko upustili od námietok voči dohode.
Krajiny SVE sa snažia dosiahnuť podobný výsledok aj v prípade plynu. Koncom mája Bulharsko, Česká republika, Grécko, Maďarsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Slovensko podpísali list adresovaný EK, v ktorom trvali na tom, že ak majú splniť ciele Zelenej dohody bez škodlivých následkov pre svoje ekonomiky a trhy práce, musí sa nájsť primeraná úloha pre zemný plyn.
Signatári trvali na tom, že plyn je dôležitým prechodových palivom, a preto by mal byť oprávnený financovanie z európskych zdrojov. V stanovisku uviedli, že energetický prechod bez plynu je – vzhľadom na potrebu masívneho rozvoja projektov obnoviteľnej energie a s ním spojenými nákladmi – nemožný.
Krajiny zároveň zdôraznili, že EÚ musí uznať národné a regionálne rozdiely a otvoriť cestu „riešeniam na mieru“. „Politiky EÚ by mali zabezpečiť synergie a pružnosť systému, pričom by nemali brániť konkurencieschopnosti, stabilite dodávok energie a cenovej dostupnosti energie pre priemysel a domácnosti,“ cituje NGW z listu 8 krajín.
Tie pripomenuli, že vzhľadom na zaostávanie za západnými členmi EÚ pri transformácii svojich energetických systémov potrebujú väčšiu flexibilitu, aby odvrátili hlboko negatívny vplyv na svoju energetickú bezpečnosť a hospodárstvo.
Poľský minister pre energetiku a zmenu klímy Michal Kurtyka v tejto súvislosti uviedol, že kľúčovou otázkou bude nahradenie starých uhoľných elektrární zdrojmi s nulovými emisiami, ako sú veterné a fotovoltické, a nízkoemisnými zdrojmi energie, ako sú zemný plyn alebo jadrová energia, s dôrazom na zachovanie energetickej bezpečnosti.
Podobný postoj zaujal Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ). „Slovensko nebude schopné splniť svoje ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov bez zemného plynu,“ zdôraznil SPNZ v decembri 2019 v reakcii na schválenie Zelenej dohody v Bruseli.
Postoj krajín SVE podľa NGW odráža skutočnosť, že sú v nich veľké ťažobné odvetvia zápasiace s problémami. Čierne uhlie a lignit produkujú takmer 80 % poľskej energie a banské odbory majú veľký politický vplyv. Približne polovica bulharskej výroby elektrickej energie závisí od uhlia.
Okrem hospodárskej a politickej citlivosti tejto otázky brzdí podľa NGW energetický prechod v regióne aj korupcia či zle riadené systémy štátnej podpory pre OZE, ktoré zvýšili účty spotrebiteľov a zhoršili povesť OZE.
Vzhľadom na starnúce uhoľné elektrárne, ktoré sú nerentabilné z dôvodu neefektívnosti a rastúcich cien CO2 a zjavne nie sú súčasťou bezemisnej budúcnosti s nulovými emisiami, producenti energie v SVE trvajú na tom, že plyn predstavuje jedinú realizovateľnú možnosť rýchleho prechodu.
V regióne podľa signatárov chýbajú technológie s nulovými emisiami, ktoré by sa mohli rozvíjať v potrebnom rozsahu, so spoločensky a ekonomicky prijateľnými nákladmi. „Prechod založený výlučne na OZE nezohľadňuje potrebu diverzifikovaného energetického mixu v EÚ,“ pokračuje list s tým, že ho navyše nemožno implementovať okamžite a bude nákladnejší ako kombinované riešenie elektrina-plyn.
Zásadnejšia zmena je podľa NGW nákladná. Nemecká vodíková stratégia schválená v júni vyčlenila na jej naštartovanie až 20 mld. eur, okrem odhadovaných 75 mld. na dekarbonizáciu priemyslu. Štáty SVE tvrdia, že takýto objem prostriedkov jednoducho nemajú k dispozícii.
Pokiaľ ide o financovanie, ambície v prípade plynu sú väčšie ako pri jadre. Zatiaľ čo Česko a Maďarsko vedia, že napriek neochotnému prikývnutiu EK pre využívanie jadrovej energie nie je šanca zabezpečiť financovanie týchto projektov z Únie.
Plyn však podľa NGW predstavuje iný príbeh. List 8 krajín zdôrazňuje, že investície do plynárenskej infraštruktúry „nemôžu byť predmetom diskriminačného zaobchádzania z hľadiska financovania EÚ“.
Výkonný riaditeľ lobistickej energetickej skupiny Central Europe Energy Partners Maciej Jakubik tvrdí, že problémom sú „medzery“ v infraštruktúre potrebnej na to, aby sa plyn stal „premosťovacím“ palivom a na prevzatie budúcej úlohy v transformácii ako distribučného systému pre energiu z OZE.
Niekoľko projektov, ktorých cieľom je zaplniť tieto medzery, zostáva – prinajmenšom momentálne – na zozname projektov spoločného záujmu EÚ. Najnovšia verzia zahŕňala 32 projektov v oblasti plynárenstva s odhadovanou hodnotou 29 miliárd eur, z ktorých väčšina bola v strednej a východnej Európe.
Kritici podľa NGW tvrdia, že tieto plány nedávajú zmysel vzhľadom na ciele Zelenej dohody. Infraštruktúra podľa nich nesie riziko „zablokovania“ fosílnych palív v európskom energetickom systéme a vybudované projekty sa nakoniec stanú uviaznutými aktívami, keďže dopyt po plyne sa znižuje.
Pod tlakom takýchto názorov sa EK snaží bagatelizovať podporu pre plynárenstvo, Brusel však ešte neplánuje úplne zastaviť jeho financovanie. „Regulačný rámec pre energetickú infraštruktúru (vrátane nariadenia o TEN-E), ktorá dobre slúži európskym spotrebiteľom vybudovaním plynárenskej siete odolnej voči šokom a zlepšením bezpečnosti dodávok energie, bude preskúmaný, aby sa zabezpečil jeho súlad s cieľom klimatickej neutrality,“ povedal hovorca EK pre NGW s tým, že „časť existujúcej infraštruktúry a aktív si bude vyžadovať modernizáciu, aby zostali vhodné pre daný účel a odolné voči zmene klímy“.
Podľa plynárov sú požiadavky Bruselu oveľa náročnejšie. Ako sa pre NGW vyjadril predstaviteľ jedného z prevádzkovateľov prepravnej siete v regióne, ktorý v priebehu rokov získal podporu pre niekoľko projektov, situácia sa zmenila. Aby firmy mohli zostať „pri bruselskom stole“ musia sa zameriavať na inovatívne projekty, najmä na tie, ktoré pracujú so zelenými plynmi.
Jakubik si myslí, že s výnimkou potreby dokončiť chýbajúce úseky infraštruktúry, je plyn naprieč EÚ vo svojom „poslednom ťažení“ a región SVE hrá o čas. „Zelená dohoda žiada, aby sa vyvinuli zdroje energie s čistými nulovými emisiami, nie s „nízkymi“ emisiami. „Zemný plyn z dlhodobého hľadiska nebude hrať úlohu.“
Napriek tomuto chabému výhľadu sa zdá, že štáty SVE majú šancu získať od EK ďalšie ústupky, a to aj pre dopad koronavírusovej pandémie a časový tlak na EÚ, ktorá musí rýchlo prijať balík EÚ novej generácie, aby zabránila recesii.
Hoci financovanie plynárenských projektov z JTF je vylúčené, EK ponechala otvorené „zadné vrátka“, aby umožnila projektom stále hľadať podporu z iných častí rozpočtu EÚ a fondu obnovy. Znamená to, že štáty SVE by v tejto veci mohli dosiahnuť nejakú dohodu, tvrdí Jakubik.
„Podľa návrhu JTF je plyn vylúčený z financovania, ale stále je tu možnosť na jeho zaradenie,“ hovorí s tým, že práve táto možnosť iniciovala list 8 členských krajín. „Myslím si, že – ako zvyčajne – uvidíme určitý kompromis. Financovanie plynárenskej infraštruktúry bude zakázané, okrem projektov, ktoré majú veľmi konkrétne prínosy, ako je energetická bezpečnosť alebo vysoko účinná kogenerácia,“ dodal.
Kľúčom k dosiahnutiu kompromisu s EÚ môže byť presvedčivosť argumentov štátov SVE o budúcej úlohe plynárenskej infraštruktúry pri energetickom prechode.
Zelená dohoda predpokladá dekarbonizáciu sektora plynu. V rámci tejto stratégie by sa plynárenstvo malo sústrediť na ekologické plyny a spojiť svoju infraštruktúru s energetickým sektorom, aby distribuovala obnoviteľnú energiu prostredníctvom obrovskej kapacity a rozsiahleho pokrytia svojej siete.
„Aj keď dnes vidíme úlohu zemného plynu ako paliva na prechodné obdobie, podpora z rozpočtu EÚ sa bude zameriavať najmä na investície do energetických riešení odolných voči zmene klímy vrátane dekarbonizovaných plynov, ako je vodík,“ uviedol hovorca. „Nízkouhlíkové plyny, ako sú vodík, bioplyn a syntetický plyn, by mali postupne nahradiť zemný plyn. Kľúčom bude to, že infraštruktúra, ktorú máme alebo do ktorej investujeme, je pripravená podporovať tieto nové nosiče energie,“ doplnil.
Štáty SVE na to vo svojom liste EK reagovali, že „zrýchlený rozvoj obnoviteľnej energie si vyžaduje rozsiahle investície nielen do energetických sietí, ale aj do plynárenskej infraštruktúry vrátane skladovania, aby sa zabezpečilo, že tieto ďalšie zdroje výroby elektrickej energie sa dostanú k zákazníkom nákladovo optimálnym spôsobom“.
Podľa NGW ide o ambiciózny cieľ pre obe strany. Podľa predstaviteľov EÚ sa v nasledujúcich 30 rokoch bude musieť výroba bioplynu, biometánu a „zeleného“ vodíka zvýšiť o 1000 %, aby EÚ splnila svoje ciele v oblasti klímy do roku 2050.