Londýn/Bukurešť 10. novembra 2023 – Od roku 2025 s najväčšou pravdepodobnosťou nebude fungovať tranzit ruského zemného plynu cez Ukrajinu. Je preto „kriticky“ dôležité, aby sa vykonali práce na optimalizácii ukrajinskej siete. Podľa portálu spglobal.com to vyhlásil výkonný riaditeľ plynárenskej skupiny AGPU Artem Petrenko. Ukrajinská vicepremiérka Olha Stefanišynová však vyhlásila, že Ukrajina naďalej umožní tranzit ruského zemného plynu do Rakúska.
Tranzit ruského plynu cez Ukrajinu prudko klesol, pričom za prvých 10 mesiacov tohto roka bolo do Európy dodaných len 12,1 miliárd metrov kubických. „Od začiatku vojny je tranzit ruského zemného plynu cez územie Ukrajiny rekordne nízky a naďalej klesá,“ povedal Petrenko. „Je najpravdepodobnejšie, že od roku 2025 nebude žiadny tranzit. Preto je mimoriadne dôležité vykonať prácu na optimalizácii ukrajinského plynárenského systému na súčasnú realitu,“ uviedol šéf AGPU.
Napriek prebiehajúcej vojne ruský monopolný exportér ruského potrubného plynu Gazprom naďalej posiela komoditu do Európy cez Ukrajinu, pričom objemy sú dodávané do prepojovacieho bodu Sudža na rusko-ukrajinskej hranici. Tohtoročné objemy tranzitu sú však veľmi výrazne pod zmluvnými úrovňami, pričom počas októbra Gazprom dodal len 38,3 % zmluvného objemu.
Ukrajinský Naftogaz, prevádzkovateľ siete GTSOU a Gazprom podpísali v decembri 2019 päťročnú dohodu o tranzite plynu s klauzulou „ship-or-pay“, čo znamená, že Gazprom je povinný platiť za tranzit bez ohľadu na to, či ho využíva alebo nie.
Platnosť dohody vyprší na konci roka 2024. Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko v polovici augusta vyhlásil, že Ukrajina nebude rokovať s Ruskom o obnovení zmluvy o tranzite ruského plynu cez ukrajinské územie, ktorej platnosť vyprší budúci rok. „Určite sa nezúčastníme rokovaní s Rusmi, to je úplne zrejmé,“ povedal minister 16. augusta pre ukrajinské vysielanie Hlasu Ameriky.
Rusko v tom čase uviedlo, že zváži predĺženie kontraktu, umožňujúceho dodávky plynu do Európy cez Ukrajinu po roku 2024, ak Európska únia – ktorá sa ich zaviazala ukončiť do roku 2027 – bude tento plyn stále potrebovať.
Podľa Haluščenka je veľká šanca, že v európskych krajinách nebude dopyt po ruskom plyne. „Nasledujúci rok ukáže, či Európa dokáže fungovať úplne bez ruského plynu,“ povedal minister s tým, že vidí všetky predpoklady, aby to tak bolo.
Aj Oleksij Černyšov, šéf štátneho Naftogazu, minulý mesiac uviedol, že Ukrajina nemôže predĺžiť súčasnú tranzitnú zmluvu s Ruskom a vyzval Úniu, aby urýchlila proces úplného zastavenia dovozu ruského plynu. Kyjev by podľa neho od tranzitnej zmluvy odstúpil aj skôr, najmä preto, lebo Gazprom neplatí za tranzit, ako bolo dohodnuté.
Dodal, že krajinami, ktoré stále dovážajú ruský plyn, sú vnútrozemské štáty v strednej a východnej Európe bez prístupu k LNG terminálom.
Rakúsky dovoz
K hlavným regionálnym nákupcom zvyšného plynovodného plynu z Ruska patria okrem iného Rakúsko, Maďarsko a Srbsko.
Rakúska spoločnosť OMV zvýšila svoj dovoz ruského plynu v treťom štvrťroku na 5,4 TWh mesačne (0,5 bcm/mesiac) v porovnaní so 4,9 TWh/mesiac v predchádzajúcom štvrťroku.
OMV historicky nakupovala veľké objemy plynu od Gazpromu, ale od invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa stále viac obzerala po alternatívnych dodávkach v dôsledku obáv o spoľahlivosť ruského dovozu.
Napriek tomu OMV nakúpila v treťom štvrťroku zvýšený objem na základe svojich dlhodobých dodávateľských zmlúv s Gazpromom v Rakúsku.
Vyjadrenie šéfa Naftogazu spôsobilo v Rakúsku rozruch a OMV varovala pred možnosťou ďalšieho alebo úplného prerušenia dodávok plynu z Ruska – napríklad v dôsledku prerušenia dohody o tranzite plynu medzi Ukrajinou a Ruskom.
Ukrajinská vicepremiérka Olha Stefanišynová však v rozhovore pre rakúsku verejnoprávnu stanicu ORF vo štvrtok (9. 11.) vyhlásila, že Ukrajina naďalej umožní tranzit ruského zemného plynu do Rakúska. „Sme spoľahlivým partnerom,“ povedala ministerka s tým, že Ukrajina garantuje prepravu ruského plynu do Rakúska, aj keď nechce predĺžiť zmluvu o tranzite s ruskými agresormi.
Stefanišynová dodala, že Ukrajina sa snaží nájsť riešenie s partnermi v Európskej únii, aj keď to bude právne a politicky komplikované.
Transbalkánsky koridor
Splyňovaný LNG sa čoraz viac dostáva aj do východnej a juhovýchodnej Európy, k čomu mu napomáha obrátenie tokov Transbalkánskeho plynovodného koridoru.
Generálny riaditeľ GTSOU Dmytro Lyppa v utorok (7. 11.) povedal, že koridor hrá kľúčovú úlohu v regionálnej plynárenskej dynamike. „Sme presvedčení, že tento koridor je schopný spojiť grécke a turecké terminály LNG, podzemné zásobníky plynu na západnej Ukrajine a spotrebiteľov v strednej a východnej Európe,“ uviedol Lyppa. „V kombinácii s výrazným nárastom produkcie plynu v Rumunsku a rozvojom infraštruktúry LNG terminálov to znamená, že tento projekt si zaslúži veľkú pozornosť,“ povedal.
Rumunsko by malo výrazne zvýšiť svoju kapacitu ťažby zemného plynu s očakávaným spustením čiernomorského ložiska Neptun Deep v roku 2027. Spoločnosť OMV Petrom v júni prijala konečné investičné rozhodnutie o jeho rozvoji v rámci výraznej podpory plynárenského sektora v Rumunsku. Po sprevádzkovaní Neptun Deep by sa krajina mala stať najväčším producentom plynu v Európskej únii.
Morské pole by jej malo umožniť zvýšenie exportu plynu, a to aj do susedného Maďarska. Hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács 8. novembra uviedol, že minister zahraničných vecí Peter Szijjártó uzavrel so svojím rumunským kolegom Sebastianom Burdujom „dôležité“ dohody vrátane tých, ktoré sa týkajú energetickej bezpečnosti. „Obe krajiny sa dohodli na zvýšení kapacity plynového prepojenia medzi oboma krajinami, aby Maďarsko malo prístup k väčším objemom plynu z rumunského čiernomorského poľa,“ povedal Kovács.
Budapešť odmieta ovplyvňovanie nákupu plynu politickými záležitosťami
Maďarskú stratégiu dodávok plynu diktuje výlučne infraštruktúra, povedal Szijjártó na medzinárodnej konferencii o plyne v roku 2023 v Bukurešti a podľa portálu euractiv.com zdôraznil, že Budapešť odmieta ovplyvňovanie nákupu plynu politickými záležitosťami.
Obstarávanie plynu v krajine je obmedzené existujúcou infraštruktúrou. „Plyn nemôžete prepravovať v batohu“, povedal maďarský minister.
Jedným z dôvodov, prečo Európa čelí výzvam v oblasti dodávok energie, je zmena tejto otázky na ideológiu, tvrdí Szijjártó. Napriek tlaku na diverzifikáciu zdrojov plynu čelí Maďarsko prekážkam zo strany Bruselu a niektorých členských štátov, ktoré nie sú ochotné zvýšiť kapacitu prepravnej siete v regióne, dodal.
Maďarsko podľa neho chcel dovážať väčšie objemy plynu z neruských zdrojov, ako je Turecko, Azerbajdžan alebo Katar, čo však nie je možné pre obmedzené prepravné kapacity v juhovýchodnej Európe. „Brusel je proti rozširovaniu plynovodov v regióne a tvrdí, že zemný plyn bude v budúcnosti prekonaný. My s tým nesúhlasíme. Odmietnutie Komisie financovať nové plynovody ovplyvňuje záujmy Maďarska aj Rumunska,“ dodal.
„Naozaj musíme z energetiky odstrániť politiku, ale nemôžeme odstrániť geopolitiku,“ odpovedal rumunský minister energetiky Sebastian Burduja a dodal, že Východoeurópania musia byť pri rokovaniach s Bruselom „asertívnejší“. Zdôraznil však, že ruská invázia na Ukrajinu vytvorila podmienky na ukončenie závislosti EÚ od ruského plynu.
Ion Sterian, generálny riaditeľ spoločnosti Transgaz, rumunského štátneho prevádzkovateľa národnej prepravnej siete, tiež kritizoval Európsku komisiu za odmietnutie financovania projektov výstavby rumunských plynovodov z Modernizačného fondu EÚ. Spochybnil rozhodnutie, najmä vzhľadom na infraštruktúru potrebnú pre budúce vodíkové elektrárne.
Szijjarto zdôraznil potrebu spolupráce krajín juhovýchodnej a strednej Európy pri odstraňovaní regionálnych prekážok a zvyšovaní kapacít prepojovacích vedení a plynovodov. V tejto súvislosti kritizoval Bulharsko za uvalenie poplatku za tranzit ruského plynu a dodal, že by to mohlo ohroziť bezpečnosť dodávok plynu pre Maďarsko a Srbsko.