Praha 11. októbra 2021 – Návrh smernice o podpore OZE, nový návrh pre vytvorenie ETS pre dopravu a budovy, nariadenie o alternatívnych palivách v doprave a niektoré časti smernice o energetickej účinnosti budú zásadnými opatreniami EÚ pre sektor plynárenstva. Na Jesennej plynárenskej konferencii Českého plynárenského svazu to povedal Petr Binhack zo Stáleho zastúpenia Českej republiky pri EÚ.
„V prípade smernice o energetickej účinnosti je najzásadnejším článok 24, kde sa nastavuje trajektória dekarbonizácie pre vykurovanie a chladenie, nie však do roku 2030, ale do roku 2050,“ upozornil Binhack s tým, že EK vydala usmernenia, ako aplikovať princíp energetickej účinnosti na prvom mieste, ktorý bol doteraz vykladaný členskými štátmi voľne. Zmienené návrhy je podľa neho teraz potrebné previazať s taxonómiou, ktorá by mala platiť od začiatku budúceho roka, pričom aktuálne nie je riešená jadrová energetika ani zemný plyn.
Diskusia o tom, či by mali byť zahrnuté z hľadiska dekarbonizačného príspevku ku klimatickej neutralite alebo ako tranzitné palivá, podľa Binhacka stále prebieha. „Ochota EK zohľadniť ich dodatočne v taxonómii sa limitne blíži k nule, aspoň pokiaľ ide o delegovaný akt,“ skonštatoval.
Smernica o OZE
Pokiaľ ide o dosahy zmieňovaných návrhov, najviditeľnejším sú ciele pre obnoviteľné plyny, myslí si český odborník. „Týmito otázkami sa zaoberá smernica o podpore obnoviteľných zdrojov, zámerne zdôrazňujem OZE, čiže akákoľvek diskusia, že k cieľom by bolo možné prispieť cez dekarbonizované plyny alebo plyny nebiologického pôvodu, je dopredu odsúdená k neúspechu,“ povedal s tým, že EK vyzýva počkať na dekarbonizačný balíček, kde bude zakotvená aj vodíková farebná škála.
Bez toho, aby prebehla diskusia a aby bolo jasné, aký bude rámec pre nízkoemisný vodík – ale ani pre zelený vodík – mal byť prijatý delegovaný akt, ktorý mal fungovať a byť aplikovaný pre využitie vodíka v doprave. Zatiaľ leží generálnom direktoriáte pre energie a nebol predstavený, nikto nevie, čo sa tam navrhuje. EK podľa Binhacka odkazuje na smernicu z roku 2018 o podporovaných zdrojoch energie, ktorá počíta s problematickým a reštriktívnym princípom adicionality z hľadiska rozšírenia výroby zeleného vodíka z obnoviteľnej elektriny. V prípade, že k nemu EK pristúpi doslovne, podmienky budú nastavené striktne a je otázka, či napríklad ČR s low factorom OZE bude vôbec krajinou ktorá bude schopná siahnuť na podiel na výrobe zeleného vodíka v súvislosti s plánmi EÚ, tvrdí Binhack.
V smernici sú aj ďalšie ciele sa podľa jeho slov týkajú sektorov chladenia a vykurovania priemyslu. Využitie obnoviteľnej energie v budovách by malo dosiahnuť 49 % do roku 2030. V sektore dopravy, ktorý by sa podľa návrhu mal počítať inak ako v existujúcej smernici by to viedlo k zdvojnásobeniu požiadaviek na podiel obnoviteľných palív v doprave, vyčíslil odborník.
Ďalšími dvoma elementmi, ktoré v smernici o OZE môžu mať dosah na plynárenstvo a jeho ozelenenie je otázka certifikácie, kde EK striktne odlišuje medzi systémom záruk pôvodu (book and claim systém) a systémom mass balance. „Teda medzi fyzickou výrobou, dodaním do infraštruktúry a fyzickou spotrebou a následne započítaním do cieľa podľa článku 3 toho ktorého obnoviteľného paliva,“ vysvetlil Binhack.
Článok 7, ktorý sa týka toho, ako sa počíta dosahovanie cieľa a ak sa bavíme o obnoviteľnej elektrine, predstavuje anomáliu, kde sa výroba počíta ako úplne iné ciele, dodal.
V prípade plynných palív vrátane vodíka sa bude započítavať konečná spotreba, to znamená že skutočne existuje riziko, že ak aj ČR vyrobí obnoviteľný alebo nízkoemisný vodík, nemusí sa započítavať do cieľa Česku, pokiaľ bude fungovať vnútorný trh s vodíkom na ktorý EK cieli. Ak budú ambicióznejšie a lepšie podmienky pre využívanie zeleného vodíka v okolitých štátoch, najmä na západ od ČR, kvalita kúpnej sily bude rozhodovať o tom, kde vodík bude reálne spotrebovaný, tvrdí Binhack.
Upozornil aj na kritéria udržateľnosti biomasy, ktorá je nielen alternatívou k plynu a uhliu, ale aj surovinou pre výrobu zelených plynov. EK navrhuje sprísnenie kritérií pre jej udržateľnosť, ide najmä o využitie drevnej biomasy, ktorá je dôležitá z hľadiska využitia v doprave, tak aj pri vykurovaní a chladení predovšetkým v Škandinávii. „Ale trh funguje, takže biomasa ide tam, kde je cena najlepšia. „Pokiaľ sa zmenší objem biomasy a zvýšia sa ciele, logicky sa dá očakávať rast nákladov spojených s biomasou v celom reťazci,“ povedal.
ETS pre dopravu a budovy
Ďalším dôležitým návrhom je podľa Binhacka návrh nového ETS pre dopravu a budovy. „Pri doprave možno predbiehame, aký to bude mať dosah na plynárenstvo, sektor budov ale vplyv mať bude. Pretože do toho systému by mala byť zaradená všetka spotreba zemného plynu v budovách,“ poznamenal. Už sa nejde o prah daný spotrebou, inštalovaným výkonom, ale v zásade platením ETS alebo zaťažením spotreby ETS na všetkých úrovniach. „Interpretácia je teraz taká, že nielen keď máte plynový kotol a ohrievate si vodu, ale aj keď varíte na plyne, dodávateľ by Vám mal ako spotrebiteľovi naúčtovať do ceny zemného plynu aj cenu povolenky,“ vysvetlil odborník.
Pokiaľ ide o dopravu, dal do pozornosti nariadenie o infraštruktúre pre alternatívne palivá v doprave. Poukázal na článok 2, ods. 3. „Je to príklad toho ako regulačne prebieha výber víťazov a porazených. Ide o kvalifikáciu palív a potrebnej infraštruktúry pre potreby dopravy. Písmeno a/ zahŕňa elektrinu, pod písmenom b vidíme vodík a pod c/ tranzitné palivá vrátane zemného plynu. Nariadenie už nerieši otázku, že použitá infraštruktúra pre zemný plyn je po úprave použiteľná aj pre vodík a okamžite je použiteľná pre biometán,“ zdôraznil s tým, že z logiky veci sa tak biometán dostáva mimo pozornosť prechodu na čistú mobilitu. „K svojmu údivu som sa stretol s mnohými ľuďmi, ktorí napriek tomu, že pracujú v oblasti OZE a čistej mobility sa skutočne divili, že biometán je obnoviteľný zdroj bez prímesi zemného plynu,“ skonštatoval.
Z hľadiska plynárenstva je podľa neho možné očakávať zvyšovanie nákladov a konkurencie. Pokiaľ sa aplikuje princíp energetickej účinnosti na prvom mieste, akékoľvek riešenie založené na zemnom plyne bude musieť súťažiť s riešeniami založenými na OZE, energetickej účinnosti a k tomu bude zaťažené všetkými spomenutými regulačnými výzvami.
Taxonómiu považuje Binhack za „dáždnikový koncept“, ktorý je nad celým legislatívnym balíčkom. „Debata okolo úlohy jadra a plynú ešte nekončí. Ale ak sme mali pred 5 až 10 rokmi v Bruseli diskusiu o tom, ako treba stanoviť dátum odchodu od uhlia, dnes sa takáto debata vedia o budúcnosti zemného plynu,“ uviedol a dodal, že pred piatimi rokmi hovoril jeden členský štát, že zemný plyn je minulosťou. Dnes ich je 4 až 5 a tento naratív sa dostáva stále viac do povedomia mainstreamovej diskusie.
Dekarbonizačný balíček
Podľa Binhacka má byť zverejnený v polovici decembra, pôvodne to malo byť v lete. Už toho je vidno, kde vidí EK svoje priority. Interná diskusia o obsahu bola zdĺhavá a nevyzerá byť na konci.
Časť venovaná plynárenstvu a novej regulácii trhu s vodíkom a vodíkovej infraštruktúry sa týka aj blendingu, podľa EK zásadnej otázky. Komisia podľa Binhacka hovorí o potrebe jednotného trhu, k čomu treba harmonizáciu predpisov pre blending, aby bolo ošetrené, za akých podmienok je možné vtláčať vodík do infraštruktúry a aby boli regulačne ošetrené všetky elementy vrátane toho, kto bude platiť náklady spojené s blendingom.
Ďalším blokom tém sú nízkoemisné a obnoviteľné plyny v existujúcej infraštruktúre a trhu. Teda akým spôsobom bude biometán integrovaný do veľkoobchodného trhu so zemným plynom. „Pre EK je zásadné, aby sa nejednalo iba o book and claim systém ozeleňovania plynárenskej infraštruktúry, ale aby ozeleňovanie prebiehalo fyzicky, teda aby bometán v infraštruktúre skutočne bol,“ pripomenul Binhack. S tým je podľa neho spojený celý rad regulačných otázok vrátane toho, ktoré bioplynové stanice budú vhodné pre výrobu biometánu či do akej vzdialenosti od infraštruktúry bude regulovaná cena za pripojenie.
Ďalším elementom je plánovanie infraštruktúry, ide o revíziu súčasného desaťročného plánu rozvoja prenosovej sústavy. „Cieľom by mala byť maximálna racionalizácia plánovania na úrovni EÚ vrátane zohľadnenia systémovej integrácie,“ povedal odborník. „Ak časť plynárenskej infraštruktúry bude možné transformovať do vodíkovej, časť bude upravená, aby bola schopná uniesť blendovaný zemný plyn a vodík a časť bude vyradená, týmto procesom by to malo byť racionalizované na úrovni EÚ,“ vysvetlil.
Nezanedbateľnú úlohu podľa neho bude mať v balíčku otázka aktívneho spotrebiteľa, pričom sa ponúka zdanlivo jednoduchá paralela s trhom s elektrinou. „Zámerne hovorím ponúka a jednoduchá, pretože si všetci uvedomujú, že – ako každá paralela – pokrivkáva minimálne na jednu, skôr však na obe nohy. Nič-menej je to politické zadanie, naratív je taký, že spotrebiteľ by mal čo najviac demokratizovaný a mal mať čo najviac kompetencií plánovať čo a kedy chce spotrebovať a tlak na sektor zemného plynu bude v tomto duchu,“ poznamenal Binhack.
Ďalším nie zanedbateľným elementom, ktorý zanedbala vodíková stratégia, je farebná škála vodíka. Teda za akých podmienok a akým spôsobom bude hodnotený vodík a tým pádom bude určovaná jeho kvalita, napríklad aj vo vzťahu k tomu, čo bude možné podporiť na základe pravidiel pre štátnu pomoc.
To podľa Binhacka súvisí aj s definíciou zeleného vodíka. Delegovaný akt na základe smernice OZE už bol očakávaný. Teraz je zrejmé, že EK neplánuje delegovaný akt iba pre aplikáciu zeleného vodík v doprave, ale vo všetkých sektoroch, čo vzhľadom na princíp adicionality môže znamenať, že nábeh vodíka vo všetkých sektoroch môže byť problematický, lebo pravidlá budú nastavené tak, že v podmienkach ČR sa žiadny zelený vodík nevyrobí. „Pretože postaviť elektrolyzér, ktorý bude vyrábať 10 až 20 % času sa jednoducho nikomu nevyplatí,“ skonštatoval Binhack.
Novými elementmi v plynárenskom balíčku môže podľa neho byť istá miera revízie nariadenia o bezpečnosti dodávok, otázka vysokých cien energií a prípadné regulačné nástroje na ich riešenie. Binhack pripomenul, že diskusia sa vedie o spoločných nákupoch zemného plynu a strategických rezervách. Dúfa, že EK nepôjde cestou krátkodobých populistických riešení, ale bude sa snažiť udržať dizajn trhu so zemným plynom, ako funguje v súčasnosti.
Metánové emisie
Ďalším návrhom dekarbonizačného balíčku je nariadenie k metánu týkajúce sa monitorovania a reportovania metánových emisií. EÚ plánuje na COP26 podpísať záväzok znížiť ich o 30 % do roku 2030, ktorý by nemal byť právne záväzný. Na základe skúseností však podľa Binhacka vyvstáva otázka, či to neznamená, že v nariadení nebude len monitoring a reporting, ale rovno aj cieľ pre metánové emisie.
Tie sa dávajú do súvislosti so sektorom zemného plynu, s únikmi v infraštruktúre, s netesnosťami a súčasne je tu diskusia v rámci taxonómie a Modernizačného fondu o emisiách za životný cyklus. „Od toho je len krôčik, aby sa započítaval ekvivalent metánových emisií aj do CO2 faktoru jednotlivých zdrojov energie,“ myslí si odborník.
České predsedníctvo v roku 2022 musí podľa neho pracovať s tým, čo je na stole a bude mať za ceľ dosiahnutie finálneho kompromisu v rámci trialógu s Európskym parlamentom a EK v prípade návrhu smerníc o OZE a energetickej účinnosti. Trialóg s EP je najcitlivejšou fázou vyjednávaní, kde sa doterajšia diskusia s členskými štátmi a EK sa v zásade nepočíta. „Jediné, s čím do toho idete je mandát členských štátov, od Rady, ktorý je schválený, ale v zásade to žiadnym spôsobom nenaznačuje, ako dopadne rokovanie s EP, ktorý si paralelne schvaľuje vlastnú pozíciu,“ vysvetlil.
Pokiaľ ide o dekarbonizačný balíček a legislatívu k plynu, francúzske predsedníctvo predchádzajúce českému nebude zrejme príliš ambiciózne a na ČR by tak malo byť dosiahnutie všeobecného prístupu v Rade, teda dojednanie kompromisu s ostatnými členskými štátmi, uzavrel Petr Binhack zo Stáleho zastúpenia ČR pri EÚ.