Bratislava 25. februára 2021 – Zamerať sa na možnosti, ktoré môže vodík priniesť, ako aj na obmedzenia, ktoré môže predstavovať pre činnosť spoločnosti SPP – distribúcia je cieľom jej projektu H2Pilot, ktorý si všíma aj otázky, ako je napríklad akceptácia vodíka verejnosťou či súhlas príslušných autorít. Na webinári Slovenského plynárenského a naftového zväzu Podpora vodíkových projektov to uviedol Peter Demeč zo spoločnosti SPP – distribúcia.
„Molekula vodíka je 8x menšia ako molekula metánu. Práve tam vznikajú následné výzvy a úvahy a debaty o tom, nakoľko to bude problém,“ zdôraznil Demeč. Ak je dnešné zariadenie tesné, môže to podľa neho byť pravda v prípade metánu, nie však vodíka. Isté zvýšené riziko môžu pri vodíku predstavovať aj mikrotrhliny na vnútorných stenách v potrubiach. „Vodík bude mať istý vplyv na integritu našej siete a môže to znamenať aj istý podiel zvýšeného rizika bezpečnosti prepravy a distribúcie plynu,“ upozornil s tým, že práve tieto otázky chce SPP-D riešiť v rámci výskumných aktivít a už vyše roka sa venuje laboratórnym testom zameraným na vplyv vodíka.
„Cieľom projektu, ktorý dostal názov H2Pilot je zamerať sa na možnosti, ktoré môže vodík priniesť, ako aj na obmedzenia, ktoré pre našu aktivitu predstavuje,“ ozrejmil. Zameriavame sa na zmes do 20 %, pretože to je všeobecne prijatý úzus v rámci západnej Európy,“ dodal s tým, že viacero štúdií smeruje k záveru, že 10 až 20 % by malo predstavovať horný limit pre tzv. blending – zmes zemného plynu s vodíkom. „Úroveň 20 % by v konečnom dôsledku nemala vadiť sieťam ani koncovým odberným zariadeniam,“ konštatoval Demeč.
Dôležitým bodom je podľa neho akceptácia verejnosti vrátane plynárov. „Keď nebudú presvedčení o tom, že nové médium je bezpečné a našu prácu dokážeme robiť rovnako spoľahlivo a s takým vysokým kreditom ako doteraz, veľmi ťažko získame akceptáciu širokej verejnosti,“ tvrdí Demeč a vyzdvihol aj dôležitosť súhlasného postoja najvyšších autorít, ktoré treba presvedčiť a ktoré tiež priznávajú, že v súčasnosti nedisponujú potrebným know-how, aby vedeli posúdiť bezpečnosť a spoľahlivosť. „Čiže je to nová oblasť, ktorej je potrebné sa venovať, pretože dnes sme všetci zvyknutí na zemný plyn a jeho charakter a zloženie sa do budúcna vplyvom vodíka môže zmeniť,“ pripomenul.
Projekt H2Pilot skúma aj to, akými možnosťami sa vodík na lokálnej úrovni do distribučnej siete dostane, ide najmä o rôzne vstrekovacie a zmiešavacie zariadenia, aby zmes bola konzistentná a homogénna.
„Aktuálne testy sa zameriavajú na rôzne oblasti, máme za sebou test homogenity, keď sme v spolupráci s košickou Technickou univerzitou realizovali sériu testov,“ priblížil Demeč. Testy spočívali v napustení klasických panelákových stúpačiek zmesou zemného plynu a 20 % vodíka a sledovaní, či sa po týždni, dvoch a dlhšom čase, či sa plyn nepreskupil, či sa ľahší a menší vodík neodseparoval v hornej časti stúpačky. Výsledky boli podľa Demeča pozitívne výsledky, homogenita sa bez ohľadu na poveternostné podmienky ukázala byť stabilná.
Spoločnosť SPP-D v rámci projektu zaujímajú aj chemické reaktivity rôznych chemických zlúčenín, ktoré sa v plynovodoch nachádzajú, s vodíkom, napríklad v prípade odorantov. Tie obsahujú síru, ktorá sa s vodíkom viaže a vzniknutý sírovodík vplýva na oceľ. Vplyv by však mal byť nepatrný a bez väčšieho než už doteraz známeho rizika.
Tohtoročné testy sa zameriavajú na vplyv zmesi s 20 % vodíka na bežne používané kotly a sporáky, a SPP-D má v tejto oblasti dohodnutú spoluprácu so spoločnosťou Vaillant. „Už dnes vyrábané a inštalované kotly popredných značiek sú pripravené na 20 až 30 % vodíka v zmesi plynu. Zatiaľ je to o tom, že kotly je možné takouto zmesou naštartovať. To, či potom pri kúrení nie sú niektoré parametra degradované, je cieľom nášho spoločného výskumu,“ vysvetlil Demeč.
V rámci projektu budú skúmať aj vplyv vodíka na oceľové časti potrubí, ktoré chcú v laboratórnych podmienkach nechať prejsť zmesou aj čistým vodíkom, pretože je otázne, či tam, kde neprejde metán, nemôže vodík spôsobiť problémy. Hoci sa obvykle vyskytujú pri vysokých teplotách a tlakoch, ktoré sa pri distribúcii a preprave u nás nedosahujú, výskum je potrebný.
Jeho predmetom bude aj tesnosť a priepustnosť komponentov. Napríklad plastové potrubia, prítomné všade na Slovensku, by mali byť 100 % pripravené na vodík. Ten je však malý a môže prechádzať aj plastovou stenou potrubia, čiže priepustnosť tam je, aj keď v objemoch tak malých, že nie sú z tohto hľadiska zaujímavé, uviedol Demeč.
„Budúci rok by mohla nasledovať skúška v teréne, v izolovanej časti obce,“ dodal Demeč bez bližšieho spresnenia lokality. „Chceli by sme si v konečnom dôsledku vyskúšať získať prvý feeling,“ uzavrel.