Bratislava 16. februára 2023 – Slovensko by v súčasnej núdzovej situácii malo podporovať domácu ťažbu plynu a v tejto súvislosti je potrebné, aby príslušné povoľovacie procesy boli čo najjednoduchšie a bez zbytočných zdržaní. Na workshope Slovenského plynárenského a naftového zväzu „Energetická bezpečnosť a význam domácej ťažby zemného plynu“ to povedal predseda výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Peter Kremský.

Európa si podľa neho zvykla na luxus nízkych cien plynu z Ruska, čo sa prejavuje aj tým, že sa bráni domácej ťažbe. „Prezidentovi Putinovi sa hodilo chytiť Európu pod krk a výsledkom sú aj vysoké ceny plynu. V Európe sa bude treba vrátiť k tomu, čo tu máme, čo sa tu dá ťažiť a využiť a súčasťou toho je aj vlastná ťažba plynu na území Slovenska. Potenciál, ktorý máme, treba využiť,“ zdôraznil Kremský, ktorý v tejto súvislosti pripustil náročnosť snáh o potrebné legislatívne zmeny.

„Najťažší boj“ podľa neho pritom neprebieha v parlamente, ale v diskusiách s úradníkmi na príslušných ministerstvách, od ktorých poslanci potrebujú súhlas k ich legislatívnym návrhom. Veľmi často ide o „slovíčkarenie“ pri výklade požiadaviek zo strany EÚ, prípadne sa reakcie úradníkov pohybujú od „to sa nedá“ cez „to nebude fungovať“ až po „to sme nikdy takto nerobili“, poznamenal Kremský s tým, že medzi „najvynaliezavejších“ patria úradníci na ministerstve životného prostredia (MŽP).

Zložitosť snahy o legislatívne zmeny na Slovensku Kremský ilustroval na prípade projektu využitia geotermálnej energie zo starých plynových vrtov pri Trebišove na ohrev teplej úžitkovej vody, s ktorým MŽP v prvej polovici roka 2022, bez riadneho preštudovania, nesúhlasilo domnievajúc sa, že ide o čerpanie geotermálnej vody.  

Následné vysvetľovanie a komunikácia viedli po niekoľkých mesiacoch, na jeseň 2022, k predbežnému súhlasu MŽP, do procesu však vstúpila pripravovaná smernica EÚ o podpore využívania energie z OZE. Ministerstvo avizovalo prípravu zákona, ktorý bude túto oblasť zastrešovať a navrhlo, aby poslanci aj spomínanú možnosť využitia geotermálnej energie do tohto zákona zahrnuli.

Poslanci následne vyňali banský zákon z poslaneckej novely a zakomponovali niektoré uľahčenie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie do zákona o EIA, ktorý bol síce parlamentom schválený, bol však vrátený prezidentkou a prešli ďalšie dva mesiace. Sľúbený zákon z dielne MŽP, do ktorého mala byť zahrnutá možnosť využitia geotermálnej energie zo starých vrtov, sa však doteraz nedostal na vládu. Kremský sa preto spolu s kolegami z parlamentu bude snažiť o jeho presadenie ako poslaneckého návrhu.

Predseda hospodárskeho výboru zdôraznil, že je zástancom čo najjednoduchšieho schvaľovacieho postupu bez zdržaní, ale odpor, zvlášť z MŽP, ktoré sa s podozrením pozerá na všetko, čo sa týka akejkoľvek priemyselnej činnosti a energetiky, je veľmi silný. Súčasne vyjadril presvedčenie, že sa podarí využiť zásoby plynu, ktoré SR má, keďže „situácia nás k tomu tlačí“.

Plyn sa dá vždy niekde zohnať, ale otázka je, za akú cenu, poznamenal Kremský s tým, že štát môže dávať isté kompenzácie, tento rok 3 až 4 miliardy eur. Ide však o „brutálnu sumu“, ktorú si štát nemôže dovoliť každý rok.

Kremský sa snaží v parlamente získať podporu aj pre zákon o EIA, vrátený prezidentkou napriek tomu, že výsledná podoba bolo schválená aj MŽP, a vyjadril v tejto súvislosti nádej, že 76 hlasov by sa mohlo nájsť. „Verím, že podpora bude aj zo strany opozície, vidia, že sú to dobré zmeny, ktoré neobmedzujú verejnosť, ale len ľudí, ktorí chcú šikanovať,“ dodal šéf hospodárskeho výboru parlamentu, ktorý dúfa, že na marcovú schôdzu sa podarí predložiť aj zákon o uľahčení povoľovania OZE, týkajúci sa nielen geotermálu, ale aj solárnych panelov či bioplynov. V súvislosti s nimi zdôraznil aj potrebu zaoberať sa aj touto oblasťou, ktorú je potrebné viac rozvíjať a podporovať, najmä pokiaľ ide o produkciu plynu z bioodpadu.  

Kremský pripustil, že pre súčasnú koalíciu či ministerstvo hospodárstva nie je domáca ťažba plynu prioritou. Dôležité však podľa neho je prinášanie informácií a presviedčanie a vo vhodnej situácii sa môže podariť presvedčiť o potrebe takéhoto riešenia. „Je núdza, je problém, tlačí nás to. Myslím si, že je teraz dobrá šanca niečo pretlačiť,“ uzavrel.

Generálny riaditeľ spoločnosti NAFTA Martin Bartošovič označil spoluprácu s poslancami Národnej rady SR ako veľmi dobrú a ocenil ich ochotu vnímať argumenty problematiky, ktorým rozumejú. „Žiaľ, zasekne sa to na úradníkoch, hlavne na MŽP,“ konštatoval. Podobne je praktická aj spolupráca s ministerstvom hospodárstva a banským úradom. „Všetci majú záujem, aby firmy, ktoré tu podnikajú v zmysle platných zákonov, aby mali možnosť ďalej podnikať, rozvíjať sa, zamestnávať ľudí, platiť odvody, dane,“ povedal Bartošovič.

Upozornil aj na ďalší aspekt súvisiaci s potrebou urýchľovať povoľovacie procesy z hľadiska národného záujmu a energetickej bezpečnosti, keď zmienil možnosť udeliť niektorým investíciám status tzv. „investície vo verejnom záujme“, ktorého účelom je ešte viac zrýchliť a zjednodušiť jednotlivé postupy a lehoty. Tak sa to stalo v susednom Maďarsku, kde uvedený status získal napríklad projekt ťažby ropy z ložiska Pettend.

Štát aj banský úrad mali záujem, aby investor do takejto ťažby zainvestoval. Výsledkom bolo, že projekt sa zrealizoval veľmi rýchlo a efektívne, pričom už je napojený na ropovod Adria a funguje. Podľa Bartošoviča by z pohľadu biznisu bolo dobré, keby sa v spolupráci s ministerstvami, prípadne na úrovni vlády, identifikovali takéto projekty a dali sa na príslušný zoznam.