Žilina 16. júna 2022 – Rola plynových zásobníkov pri bezpečnosti dodávok a vykrývaní sezónneho dopytu po energii je nezastupiteľná. Na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu „Bezpečnostné, technické a obchodné výzvy slovenského plynárenstva“ v Žiline to povedal špecialista pre obchodné analýzy spoločnosti Nafta Pavol Zlacký.
„Termín bezpečnosť dodávok zaznieva v posledných mesiacoch dosť intenzívne a podzemné zásobníky zemného plynu pre ňu predstavujú nástroj najvyššej kvality ,“ povedal a podotkol, že tento fakt si čoraz viac uvedomujú aj ľudia s rozhodovacími právomocami.
Do minulého roka sa darilo zabezpečovať navtláčanie zásobníkov trhovým mechanizmom vďaka pozitívnym letno-zimným spreadom. Minulý rok, pre faktory, ako boli napríklad dlhá zima, odklon LNG do Ázie, špeciálna úloha zásobníkov Gazpromu či nižší import z Ruska sa spready priblížili k nule a dostali sa aj do mínusu, pripomenul Zlacký.
Vývoj podľa neho vyvrcholil po invázii Ruska na Ukrajinu, keď sa 7. marca spread medzi zimnou a letnou cenou dostal na -62 €/MWh. „To znamená, že letný forwardový kontrakt bol výrazne drahší ako zimný,“ poznamenal Zlacký s tým, že reakciou bola regulačná aktivita Európskej komisie.
Pred minulou zimou boli zásobníky v krajinách s prísnejšou reguláciou bezpečnosti dodávok – Francúzsko. Maďarsko, Taliansko, ktoré mali už minulý rok zavedenú formu povinného skladovania alebo strategických zásob, natlačené k 1. 10. na vyše 80 %, vo Francúzsku dokonca 92 %. Naopak, v krajinách s menšou reguláciou bola úroveň naplnenosti nižšia. Napríklad na Slovensku 72 %, v Nemecku 68 a v Rakúsku 54 %, konkretizoval.
„Reakcia EK sa zhmotnila v novele nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu. Jej cieľom je zabezpečiť, aby na začiatku zimy, resp. 1. 11., boli zásobníky naplnené aspoň na 80 % v roku 2022 a 90 % od roku 2023,“ pripomenul Zlacký s tým, že v prípade krajín s vysokou kapacitou zásobníkov v pomere k spotrebe bolo ponúknuté miernejšie kritérium, 35 % ročnej spotreby za posledných 5 rokov. Nástrojmi na dosiahnutie týchto úrovní majú byť strategické zásoby, skladovacia povinnosť, finančné stimuly pre skladovateľov alebo pravidlo „use it or lose it“.
„Týka sa to napríklad zásobníkov Gazpromu, ak skladovacia kapacita nie je využívaná,“ ozrejmil Zlacký. Pretože ide o kritickú infraštruktúru, je možnosť odobrať kontrolu nad skladovacou kapacitou a využívať ju na vtláčanie. „Podobne aj certifikačná povinnosť mieri najmä na zásobníky Gazpromu, keďže prioritu pri certifikácii z pohľadu bezpečnosti dodávok budú mať veľké zásobníky a tie, ktoré boli minulú zimu málo naplnené. Bavíme sa tiež aj o strate kontroly, ktorá môže byť aj trvalá, pravda, za nejakú kompenzáciu,“ dodal Zlacký s tým, že nariadenie ešte nie je účinné, ale očakáva sa v najbližšej dobe.
Vlastné opatrenia prijali aj krajiny ako Česko, Rakúsko, Maďarsko, Nemecko a Taliansko, v ktorých už skôr alebo po novom existujú v istej forme strategické zásoby a existovala alebo sa sprísňovala regulácia skladovacej povinnosti. „Napríklad v Maďarsku sa nič nemenilo, keďže malo skladovaciu povinnosť a strategické rezervy v objeme 33 TWh plynu, čo spĺňa mäkšie kritérium navrhnuté EK, t.j. 35 % ročnej spotreby,“ priblížil Zlacký. Česko a Taliansko podľa neho eliminovali poplatky za prepravu do a zo zásobníka.
Ďalším opatrením je finančná kompenzácia pre skladovateľov. Net4Gas v Česku organizuje v spolupráci so zásobníkmi aukcie, keď sa požaduje skladovanie s nejakými kontrolnými bodmi, teda minimálny objem plynu v zásobníku. Súťažiaci požadujú kompenzáciu od Net4Gas.
Slovenská situácia
V prípade Slovenska je skladovacej povinnosti podobné zabezpečenie štandardu bezpečnosti dodávok (napr. v prípade prerušenia najväčšej infraštruktúry na jeden mesiac) pre chránených odberateľov kombináciou skladovania a zazmluvnených dodávok. Gro tejto povinnosti sa týka domácností a aj pre tento účel SPPD využíva zásobník v Dolných Bojanoviciach, vysvetlil Zlacký.
Vzhľadom na veľkú kapacitu slovenských zásobníkov je rozdiel medzi možnosťami povinného skladovania navrhovaného EK. „V prípade 80-90-percentnej naplnenosti ide o vyše 30 TWh plynu,“ konkretizoval Zlacký s tým, že možnosť s 35 % ročnej spotreby za posledných 5 rokov by znamenala zhruba 18 TWh.
O legislatíve sa aktuálne diskutuje a podľa Zlackého to vyzerá tak, že Ministerstvo hospodárstva SR sa prikláňa k druhej možnosti. Všetci dodávatelia na Slovensku by potom skladovali plyn proporčne k svojmu trhovému podielu a spomínaných 18 TWh by mohli ťažiť len do distribučnej siete. „Vzhľadom na to, že už je prakticky polovica leta a prípadné schvaľovanie by ešte nejaký čas trvalo, takáto regulácia by mala reálny efekt zrejme až v nasledujúcom roku,“ povedal.
V posledných týždňoch sa situácia na trhu zmenila, spready sa otvorili, do zásobníkov sa plyn vtláča a zásobníky Nafty a Pozagasu sú naplnené už na viac ako 50 %. Pokiaľ ide o Európu, odštartovala rok s rekordne prázdnymi zásobníkmi, avšak vďaka miernej zime a dodávkam LNG sa zásobníky až tak nevyťažili. „Blížime sa k historickému priemeru naplnenosti zásobníkov,“ konštatoval Zlacký. Pri extrapolácii vtláčania za máj a jún a podľa nej by hranica 80-percentnej naplnenosti mala byť dosiahnutá zhruba v polovici augusta.
Do hry však vstúpilo zníženie tokov LNG z USA po havárii v termináli spoločnosti Freeport LNG a zníženie dodávok z Ruska cez Nord Stream 1. Pri zohľadnení faktu, že v druhej polovici leta bude musieť viacero európskych zásobníkov čeliť klesajúcej vtlačnej krivke pre tlak v zásobníku, nie je podľa Zlackého aktuálne možné zodpovedať otázku, či sa podarí dosiahnuť 80-percentnú naplnenosť.
„Rola plynových zásobníkov pri bezpečnosti dodávok, ale aj pri vykrývaní sezónneho dopytu po energii nezastupiteľná,“ zdôraznil Zlacký. Priemerná potreba výkonu energie v zime na vykurovanie na Slovensku je podľa jeho slov 10,6 GW, čo predstavuje ekvivalent výkonu 12 jadrových elektrární Mochovce III-IV. Nafta v špičke disponuje výkonom 18,6 GW, teda ekvivalentom 20 jadrových elektrární Mochovce.
„Ak by sme nemali k dispozícii flexibilitu zo zásobníkov, museli by sme hľadať riešenia typu vybudovania 20 jadrových elektrární, čo nie je realistické,“ poznamenal zástupca Nafty s tým, že nejde ani o efektívne riešenie, keďže elektrárne by v lete stáli. „Pozornosť, ktorú zásobníky v posledných mesiacoch majú, je plne zaslúžená,“ uzavrel špecialista pre obchodné analýzy spoločnosti Nafta Pavol Zlacký.