Peking 16. marca 2021 – Čína urobila výrazný pokrok v budovaní distribučnej siete plynu, ktorá zásobuje obyvateľov veľkých mestských centier a poskytuje čistejšiu i pohodlnejšiu energiu na vykurovanie a varenie pri súčasnom znižovaní znečistenia ovzdušia. Rastúcej spotrebe však nezodpovedal nárast domácej produkcie, čo ponecháva krajinu stále viac závislou na dovoze, ktorý sa stáva čoraz väčšou hrozbou pre národnú bezpečnosť. Téme sa venoval analytik agentúry Reuters John Kemp.

„Počet obyvateľov miest s prístupom k zemnému plynu dosiahol podľa štatistického úradu v roku 2018 takmer 370 miliónov, kým v roku 2006 to bolo len 83 miliónov. Podiel obyvateľov miest s určitou formou prístupu k potrubnému plynu dosiahol v roku 2018 44 %, oproti iba 14 % v roku 2006,“ vyčíslil Kemp s tým, že dostupnosť plynu je oveľa vyššia vo najväčších mestách a v severnej polovici krajiny, kde je najväčší zimný dopyt po vykurovaní.

V štyroch megamestách na úrovni provincií sa prístup k plynu pohybuje od 68 % v subtropickom Čchung-čchingu a 77 % v Pekingu po 84 % v Šanghaji a 96 % v Tchien-ťine.

Vláda stanovila ako prioritu rozvoj plynárenskej siete v oblastiach s najvyšším dopytom po vykurovaní. Do roku 2018 bol prístup pre obyvateľov miest v severných provinciách ako Jilin a Shandong nad 50 %, podobne aj v oblastiach ťažby plynu ako Xinjiang a Sichuan, no na subtropickom a tropickom juhu je stále pod 30 %.

Prístup sa však medzi rokmi 2006 a 2018 zvýšil v každej provincii, a to od 5 % v Pekingu (kde už mala prístup väčšina domácností) až po 48 % v Šanghaji (kde je vykurovanie menej zásadné).

Počet obyvateľov miest s prístupom k plynu sa v uvedenom období zvyšoval priemerne o 13 % ročne – čo vysvetľuje, prečo sa v rovnakom intervale zvyšovala celoštátna spotreba – cca o 14 %.

„Výmenou pecí na tuhé palivo a malých, starých a neefektívnych, na uhlí založených rezidenčných a diaľkových vykurovacích systémov pomohol plyn znížiť znečistenie ovzdušia v mestách,“ hovorí Kemp. To podľa neho kleslo vo všetkých štyroch uvedených mestách a 28 hlavných mestách provincií na základe meraní objemu drobných častíc vo vzduchu, od roku 2006 vo väčšine prípadov o 15 až 40 %. Okrem rozšírenia plynárenskej siete k tomu prispelo aj premiestňovanie znečisťujúceho priemyslu mimo centier miest a výmena starých uhoľných kotlov za efektívnejšie modely.

„Rozšírenie systému distribúcie plynu však významne prispelo k čistejšiemu ovzdušiu v oblastiach, ktoré nie sú závislé od ťažkých, energeticky náročných priemyselných odvetví, ako sú železiarstvo, oceliarstvo, výroba cementu a chemický priemysel,“ zdôraznil Kemp.

Hlavnou nevýhodou podľa neho je, že rastúca spotreba plynu ďaleko predstihla schopnosť krajiny zvyšovať domácu produkciu plynu. V roku 2006 bola Čína z tohto hľadiska v zásade sebestačná, pričom produkcia aj spotreba sa pohybovali okolo 58 miliárd m3 ročne.

„Do roku 2018 sa produkcia zvýšila na 160 mld.m3, ale spotreba sa vyšplhala na 280 mld., čo spôsobilo, že krajina musí dovozom pokrývať viac ako 40 % svojich potrieb,“ pripomína analytik.

Čína získala zhruba tretinu dovážaného plynu vo forme LNG z Austrálie, blízkeho spojenca USA, ktoré sú hlavným strategickým konkurentom krajiny. Podľa Štatistického prehľadu svetovej energie 2020 z dielne spoločnosti BP mierne vzrástol čínsky dovoz plynovodmi z Turkménska, Kazachstanu a Uzbekistanu. Zvyšok pochádza od menších dodávateľov v podobe LNG (Katar, Malajzia, Indonézia, Papua Nová Guinea a Rusko) alebo z plynovodov z Ruska a Mjanmaru.

„Relatívne koncentrované zdroje čínskeho dovozu plynu a zvyšujúci sa význam plynu pre energetický systém krajiny sú rastúcou hrozbou pre národnú bezpečnosť,“ myslí si expert. Rastúce spoliehanie sa na dovážaný plyn predstavuje tiež riziká pre ekonomiku a spoľahlivosť dodávok pri prudkom náraste cien alebo v prípade, že krajina nebude schopná zabezpečiť dostatočné množstvo nákladu a dodávok LNG.

„V strednodobom horizonte bude krajina musieť zvýšiť domácu produkciu, diverzifikovať svojich medzinárodných dodávateľov a zvýšiť kapacitu na sezónne aj strategické skladovanie plynu,“ uzavrel Kemp.

Foto: IC Photo