Moskva 17. februára 2023 – Ruský plynový obchod s Európou, po desaťročia precízne budovaný ako hlavný zdroj príjmov Moskvy, sa už len ťažko spamätá z následkov vojenského konfliktu na Ukrajine. Kombinácia západných sankcií a ruského rozhodnutia obmedziť dodávky do Európy drasticky znížila export energií z krajiny. Najnovšie sankcie vrátane cenových stropov pravdepodobne ešte viac narušia obchod s ropou, no je jednoduchšie nájsť nové trhy pre ropu a rafinované produkty ako pre plyn. Rusko sa pokúša nahradiť stratu európskeho trhu najmä čínskym, podľa agentúry Reuters sa však ešte ukáže, či sa mu to podarí.

Ruský obchod s plynom s Európou je založený na tisíckach kilometrov potrubí, ktoré začínajú na Sibíri a siahajú do Nemecka a ďalej. Až do minulého roka umožňovali dodávky západných kupcom na základe dlhodobých dodávateľských vzťahov.

„Pokiaľ ide o plyn, strata európskeho trhu je pre Rusko, samozrejme, veľmi vážnou skúškou,“ povedal pre agentúru Reuters Jurij Šafranik, ruský minister palív a energetiky v rokoch 1993 až 1996.

Exmanažér Gazpromu, ktorý si želal ostať v anonymite pre obavy z represálií, bol priamejší. „Práca stoviek ľudí, ktorí desaťročia budovali exportný systém, bola teraz spláchnutá do záchoda,“ povedal.

Súčasní zamestnanci však tvrdia, že firma funguje ako obvykle. „Nič sa pre nás nezmenilo. Minulý rok nám dvakrát zvýšili platy,“ povedal nemenovaný predstaviteľ Gazpromu v Novom Urengoji pre Reuters. Arktické mesto je často označované ako „hlavné mesto plynu“ Ruska, pretože bolo postavené tak, aby slúžilo najväčším plynovým poliam.

Štát v štáte

Štátny monopolný exportér plynu Gazprom, ktorý tam má svoje kancelárie, vznikol v umierajúcich časoch Sovietskeho zväzu v roku 1989 pod ministerstvom plynárenského priemyslu na čele s Viktorom Černomyrdinom. „Černomyrdin nikdy nikomu nedovolil pchať nos do Gazpromu. Bol to štát v štáte a do určitej miery ním aj zostáva,“ povedal Šafranik.

Od začiatku vojenskej operácie 24. februára minulého roka je dostupných menej informácií o firme. Rovnako ako mnohé ruské spoločnosti, aj Gazprom prestal zverejňovať podrobnosti o svojich finančných výsledkoch.

Podľa odhadov agentúry Reuters, na základe exportných poplatkov a údajov o objeme exportu, tržby Gazpromu zo zahraničných predajov boli v januári približne 3,4 miliardy dolárov, čo je pokles zo 6,3 miliardy v rovnakom období minulého roka.

Údaje v kombinácii s prognózami exportu a priemernými cenami plynu naznačujú, že príjmy Gazpromu z exportu sa tento rok znížia takmer na polovicu, čím sa prehĺbi rozpočtový deficit Ruska vo výške 25 miliárd dolárov, ktorý Rusko vykázalo v januári.

Export zemného plynu spoločnosti v minulom roku klesol takmer o polovicu, dosiahol postsovietske minimum, a klesajúci trend pokračoval aj v tomto roku.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová odhadla, že Rusko počas ôsmich mesiacov po vypuknutí konfliktu na Ukrajine zastavilo 80 % dodávok plynu do EÚ. Výsledkom je, že Rusko do konca minulého roka dodávalo len približne 7,5 % spotreby plynu v Únii v porovnaní s približne 40 % v roku 2021.

Pred konfliktom bolo Rusko presvedčené, že bude do Európy predávať viac, nie menej. Jelena Burmistrovová, šéfka Gazprom Exportu, na priemyselnom podujatí vo Viedni v roku 2019 povedala, že rekordne vysoké exporty spoločnosti mimo krajín bývalého Sovietskeho zväzu v objeme viac ako 200 miliárd kubických metrov (bcm) dosiahnuté v roku 2018 sú „novou realitou“. V minulom roku sa tesne prehupli nad 100 bcm.

Ruské prepravné kapacity boli minulý rok zasiahnuté výbuchmi plynovodov Nord Stream v dánskej a švédskej časti Baltského mora. Rusko a Západ sa navzájom obvinili zo zodpovednosti za útoky a súčasne svoju účasť popreli.

Americký reportér Seymour Hersh, držiteľ Pulitzerovej ceny, vo svojom blogu uviedol, že sabotáž vykonali USA na základe pokynu prezidenta Bidena, čo Washington striktne odmietol ako úplne nepravdivú informáciu. Spojené štáty už pred vojnou na Ukrajine kritizovali nemeckú politiku spoliehania sa na dodávky ruských energií, ktorú až do minulého roka Berlín považoval za prostriedok na zlepšenie vzťahov.

Dohoda 20. storočia

Putin sa už dávno pred minulým rokom snažil o diverzifikáciu ruských trhov s plynom, po zhoršení vzťahov so Západom sa tieto snahy ešte zintenzívnili. V októbri 2022 ruský prezident prišiel s nápadom na vybudovanie plynárenského uzla v Turecku, ktorý by odklonil toky ruského plynu z Baltského mora a severozápadnej Európy.

Rusko sa tiež snaží zvýšiť predaj potrubného plynu do Číny, ktorá je najväčším spotrebiteľom energie na svete a najväčším nákupcom ropy, uhlia a v roku 2021 aj skvapalneného zemného plynu.

Dodávky do Číny sa začali koncom roka 2019 prostredníctvom plynovodu Power of Siberia a cieľom Ruska je od roku 2025 zvýšiť ročný vývoz na približne 38 bcm. Moskva má s Pekingom aj dohodu o ďalších 10 bcm plynu ročne cez zatiaľ nevybudovaný plynovod z tichomorského ostrova Sachalin. Pripravuje tiež plány na vybudovanie Power of Siberia 2 zo západnej Sibíri, ktorý by teoreticky mohol Číne dodať ďalších 50 bcm ročne.

Či môže byť tento obchodný vzťah taký lukratívny, aby sa vyrovnal desaťročiam dodávok plynu do Európy, sa ešte len uvidí, tvrdí Reuters.

Najdôležitejšie aktíva Gazpromu sa nachádzajú na západnej Sibíri a v širšom arktickom regióne Jamal, kde 100-tisícové mesto Nový Urengoj, ktoré v roku 2025 oslavuje svoje 50. výročie, a ubytúva sezónnych pracovníkov vo výškových blokoch.

Jedným z polí v oblasti tundry, kde pracujú, Urengoj, vzdialený približne 3500 km severovýchodne od Moskvy. Po objavení poľa, ktoré patrí medzi najväčšie na svete, v roku 1966 začalo sovietske politbyro rozhovory so západným Nemeckom o výmene plynu za potrubia, keďže Rusku vtedy chýbali výrobné technológie.

Výsledná dohoda nazvaná „zmluva storočia“ bola dokončená v roku 1970 po tom, čo vtedajší sovietsky minister zahraničných vecí Andrej Gromyko, na Západe prezývaný „pán Net“ pre svoj nekompromisný prístup, povedal svoje „da“ dohode plyn za potrubia, zahŕňajúcej dodávky ťažkej techniky pre Moskvu, ako aj plynu pre Európu.

Uzavretá 20-ročná dohoda o dodávkach mala v súčasných cenách plynu hodnotu približne 30 miliárd dolárov. Znamenala, že Európa – a najmä Nemecko – po desaťročia ťažili z relatívne lacných dlhodobých zmlúv a spoliehali sa na ruský zemný plyn pri vykurovaní domácností a ako suroviny pre petrochemický priemysel.

Zložité rokovania s Čínou

Rokovania s Čínou o predaji nového plynu budú zložité, v neposlednom rade preto, že sa neočakáva, že Čína bude potrebovať ďalší plyn skôr než po roku 2030, uviedli pre Reuters priemyselní analytici.

Rusko tiež čelí oveľa väčšej konkurencii ako v minulosti zo strany obnoviteľných zdrojov energie, ako aj konkurenčných dodávok plynu do Číny, a to aj z Turkménska. Navyše LNG, ktorý je možné dopraviť kamkoľvek na svete, ešte viac znížil dopyt po potrubnom plyne.

Gazprom a Čína držali dohodnutú cenu plynu v tajnosti. Ron Smith, analytik moskovskej maklérskej spoločnosti BCS, odhaduje, že v roku 2022 dosiahla v priemere 270 USD/1000 m3, čo je oveľa nižšia cena ako v Európe. Je tiež pod vývoznou cenou Gazpromu 700 USD, ktorú tento rok očakáva ruské ministerstvo hospodárstva.

Minulý rok boli ruské energetické financie, ktoré nie sú verejne rozdelené na ropu a plyn, podporené obavami trhu z nedostatku. V Európe ceny plynu dosiahli rekordné úrovne a medzinárodné ceny ropy krátko po začatí špeciálnej vojenskej operácie vyskočili blízko svojho historického maxima.

Odvtedy sa ceny oboch palív zmiernili a západné cenové stropy zavedené v decembri a začiatkom tohto roka sú navrhnuté tak, aby ešte viac obmedzili ruské príjmy.

Kremeľ navyše stanovil Gazpromu „mamutiu“ úlohu vybudovať v rokoch 2021-25 24.000 km nových plynovodov na zásobovanie 538.000 ruských domácností. Domáce ceny plynu sú regulované vládou a viedli sa diskusie o liberalizácii trhu s plynom, čo je pre ruské domácnosti citlivá téma, uzavrela agentúra Reuters.