Brno 25. augusta 2022 – Počet biometánových staníc v Českej republike by sa mal zvýšiť. Svedčí o tom zámer poľnohospodárskej firmy Mikrosvín, ktorá plánuje v Dobrom Poli na Mikulovsku v areáli bývalého družstva prevádzkovať stanicu spracúvajúcu poľnohospodársky odpad na plyn dodávaný do distribučnej siete. Projekt, ktorý teraz prechádza posúdením vplyvu na životné prostredie EIA, by mohol začať fungovať už o dva roky. Téme sa venoval portál idnes.cz, podľa ktorého odborníci predpokladajú, že biometán by v Česku mohol nahradiť až pätnásť percent zemného plynu.

Firma Mikrosvín zvažuje, že by v Dobrom Poli ako vstupy využívala živočíšne suroviny z chovu hospodárskych zvierat, ako je hnoj, rovnako ako poľnohospodárske suroviny poľnohospodárskej prvovýroby od trávy po lucernu. Do úvahy prichádzajú aj vybrané produkty rastlinného charakteru, ako sú matoliny – zvyšky po vylisovaní hrozna, výpalky a podobne.

Všetky tieto produkty prejdú takzvanou anaeróbnou fermentáciou, ktorej výstupom je bioplyn. „Ten sa bude naďalej upravovať, respektíve čistiť v nadväzujúcej technológii, aby spĺňal požiadavky na kvalitu zemného plynu,“ uvádza v dokumentácii k posudku EIA zástupca oznamovateľa.

Bioplyn premenený na biometán sa má následne vtláčať do distribučnej siete prostredníctvom 165 metrov dlhého ťažobného plynovodu.

O väčšie využitie biometánu sa odborníci v Česku zasadzujú dlho, donedávna najmä pre klimatické dôvody. „Čím viac biometánu bude prúdiť v našej plynárenskej sieti, tým menšia uhlíková stopa a menšie emisie to bude znamenať pri využívaní plynu v priemysle, teplárenstve alebo v doprave,“ hovorí Martin Schwarz, vedúci sekcie biometánu v CZ Biom – Českom združení pre biomasu.

Teraz sa však o využití biometánu hovorí aj v súvislosti s nutnosťou sa zbaviť aspoň čiastočne závislosti od ruského plynu. Má totiž veľmi podobné vlastnosti, s len mierne nižšou výhrevnosťou.

Potenciál výroby biometánu je podľa idnes.cz v Česku obrovský vďaka hustej sieti už existujúcich bioplynových staníc. Problém je zatiaľ v tom, že súčasné bioplynky síce vyrábajú teplo a elektrinu, ale vtláčať biometán do plynárenskej siete dokáže len jediná. Je ňou biometánová stanica v Rapotíne na Šumpersku, ktorá produkuje bioplyn z biologicky rozložiteľného odpadu

Potenciál veľkých miest

Na budúci vyšší podiel biometánu v sieti sa pripravuje aj spoločnosť GasNet, prevádzkovateľ najväčšej plynárenskej distribučnej sústavy v Česku. „V tuzemsku je cez 550 bioplynových staníc, okrem toho sa plánuje mnoho nových projektov. Biometán tak u nás má veľký potenciál. Do roku 2030 by mohol nahradiť desať až pätnásť percent tuzemskej spotreby zemného plynu pre potreby vykurovania a cestnej dopravy,“ načrtol zástupca spoločnosti Ivo Jirovský.

GasNet má teraz v Česku podpísanú zhruba desiatku zmlúv o pripojení biometánových staníc. Jednou z nich je napríklad v stanica Litomyšli, kde ako generálny dodávateľ pôsobí spoločnosť Hutira – Brno a jej dcérska firma Hutira Green Gas.

Poľnohospodárske družstvo chovateľov a pestovateľov Litomyšl bioplyn, ktorý vzniká spracovaním kravského hnoja a poľnohospodárskych plodín, doteraz využívalo na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla. Po novom bude bioplynová stanica produkovať biometán, ktorý bude vtláčaný do existujúcej plynárenskej distribučnej siete. Súčasťou projektu je aj výstavba čerpacej stanice na CNG v priľahlom areáli v obci Dolní Újezd. Vyrobený biometán bude k dispozícii na pohon vozidiel pracovníkov družstva i širokej verejnosti.

Na premenu bioplynu na biometán má slúžiť jednotka predúpravy surového bioplynu s kapacitou minimálne 550 Nm3/h. Obsahuje 3 filtračné tanky s aktivovaným uhlím, pričom celková absorpčná kapacita všetkých tankov je viac ako 1000 kg s reaktívnou plochou min. 1000 m2/g aktivovaného uhlia,“ priblížila Monika Zitterbartová, výkonná riaditeľka spoločnosti HUTIRA green gas, ktorá technológiu na vtláčanie biometánu do plynárenskej siete vyrába.

Marketingový riaditeľ spoločnosti Tomáš Stone si myslí, že plyn bude hrať významnú úlohu v tuzemskom energetickom mixe aj v budúcnosti. „Aj to je dôvod, preto sa značka Hutira zameriava na podporu plynárenského vzdelávania. Potrebujeme plynárov, ktorí sú schopní reagovať na nové výzvy,“ dodal.

Spoločnosť nedávno nadviazala spoluprácu so Strednou školou polytechnickou v Kyjove, na ktorej sa od ročníka 2023/2024 otvorí nový odbor mechaník plynových zariadení. Jeho študentom budú ponúkať odborné praxe, aby sa práve s novými trendmi, aký predstavuje biometán, zoznamovali.

Do budúcna sa podľa firmy Hutira dá očakávať, že bioplynové stanice postupne vyrastú najmä pri veľkých mestách. Príkladom môže byť Brno. Zariadenie, ktoré vyrobí obnoviteľný biometán, mesto chystá v lokalite Černovickej terasy. Spracovávať má bio- a gastroodpad. Hlavným výstupom plánovanej stanice sa stane obnoviteľný biometán, ktorý môže napríklad poháňať vozidlá mestskej hromadnej dopravy či smetiarske autá, uzavrel idnes.cz.