Berlín 17. mája 2023 – Pohľad nemeckého elektorátu na tamojšiu vládnu stranu Zelených sa začína meniť, čo by ju mohlo prinútiť, aby zvážila čiastočný ústup zo svojich klimatických ambícií a politík v čase, keď voličov trápia rastúce finančné a sociálne náklady s nimi spojené. Strana sa svojich tém nemieni vzdať a tvrdí, že nenašla správny tón na oslovenie voličov a mala by „viac a lepšie vysvetľovať“ Téme sa venovala agentúra Reuters.
Posledným príkladom klesajúcej popularity Zelených boli podľa nej výsledky nedeľných (14. 5.) volieb v spolkovej krajine Brémy, v ktorých strana v porovnaní s poslednými voľbami v roku 2019 získala o tretinu hlasov menej a dostala sa na úroveň 12 %. Hlasovanie tamojších voličov odrážalo pokles podpory strany aj na federálnej úrovni, ktorá sa v prieskumoch verejnej mienky z minuloročných maxím 23 – 24 % zosunula na približne 15 %.
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu a následnej energetickej kríze, ktorá poznamenala prvý rok vládnutia „semaforovej“ koalície pod vedením sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholtza, získavali Zelení popularitu za výzvy na tvrdý postoj k autoritárskym štátom a presadzovanie obnoviteľných zdrojov energie. Pomerne mladí vodcovia strany boli tiež vnímaní ako otvorenejší a sympatickejší ako Scholz (64), čo im pomohlo získavať nových voličov.
Tento rok však došlo k zmene a príťažlivosť Zelených sa vytratila, keďže Nemci sa viac zameriavajú na domáce záležitosti a začali zvažovať, koľko bude klimatická politika presadzovaná stranou stáť a aké zmeny životného štýlu si bude vyžadovať. To poslalo časť voličov späť k Scholzovým sociálnym demokratom alebo opozičným konzervatívcom z CDU/CSU.
O správaní elektorátu rozhodovali okrem všeobecných úvah o dosahoch klimatickej politiky aj niektoré konkrétne kroky Zelených. V Brémach podpora pre stranu klesla po tom, ako jej senátorka pre dopravu Maike Schaeferová zrušila takzvané „chlebové tlačidlo“ na parkovacích automatoch, ktoré miestnym obyvateľom umožnilo krátkodobé bezplatné parkovanie, umožňujúce nákup v pekárňach alebo iných obchodoch. Išlo o súčasť širšej kampane Zelených na podporu využívania verejnej dopravy, ktorá nahnevala mnohých v krajine so silným vzťahom k autám.
Zákaz plynových a olejových kotlov
Ďalšou témou, ktorá spôsobila napätie na vnútroštátnej úrovni, je navrhovaný zákaz predaja nových vykurovacích systémov na olej a plyn od roku 2024, ktorý má Nemcov priviesť k využívaniu ekologických alternatív. Vláda schválila návrh príslušného zákona 19. apríla. Podľa predloženej legislatívy by takmer všetky novoinštalované vykurovacie systémy v Nemecku mali od roku 2024 fungovať na 65 % obnoviteľnej energie, a to v nových aj starých budovách.
Domy by mali využívať tepelné čerpadlá na obnoviteľnú elektrinu, diaľkové vykurovanie, elektrické vykurovanie alebo solárne termálne systémy ako prijateľné alternatívy k vykurovaniu fosílnymi palivami.
Prieskum agentúry Forsa pritom ukázal, že takmer 78 % Nemcov je proti plánovanému zákonu. Približne 62 % opýtaných očakáva, že po prechode na obnoviteľné zdroje sa zvýšia účty za kúrenie.
Zmena by mohla Nemcov stáť približne 9,16 miliardy eur ročne do roku 2028, ukázal návrh zákona. Náklady by od roku 2029 mohli klesnúť na 5 miliárd, keďže Berlín očakáva rozšírenie obnoviteľnej energie a zvýšenie výroby tepelných čerpadiel, aby bol prechod lacnejší.
Vláda prisľúbila, že pomôže dotovať výmenu olejových a plynových vykurovacích systémov pre chudobnejšie domácnosti. Návrh zákona tiež obsahuje niektoré výnimky, napríklad pre majiteľov domov, ktorí majú viac ako 80 rokov a žijú v núdzi. Za porušenie pravidiel hrozí pokuta 5000 eur.
Samotná diskusia o plánovanom zákaze tradičných kotlov spôsobila v Nemecku nákupný boom nových vykurovacích systémov na plyn a olej a plyn, uviedol portál cleanenergywire.org. Podľa Federácie nemeckého teplárenského priemyslu (BDH) sa od januára do apríla 2023 predalo asi 168.000 plynových a 21.500 olejových systémov. To v prípade plynových predstavuje nárast o 14 percent a v prípade olejových dokonca o 100 percent, hoci treba povedať, že ich trhový podiel je len 7 %, zatiaľ čo plynom kúri takmer polovica zo 41 mil. nemeckých domácností.
Zákonom sa teraz zaoberajú dva nemecké zákonodarné orgány, Nemecký spolkový snem (Bundestag) a Spolková rada (Bundesrat), zastupujúca 16 spolkových krajín. Podľa portálu euractiv.com môže v zákone dôjsť ku zmenám a odpor z viacerých strán, napríklad od združení prenajímateľov, politických strán či spolkových krajín môže viesť k jeho odloženiu, čo pripustil aj minister hospodárstva a klímy za Zelených Robert Habeck. Podľa niektorých zdrojov najmä naviazanie zákazu kotlov na plány komunálneho tepla mohlo oddialiť jeho úplnú implementáciu až do roku 2030, keď zasvätení odborníci očakávajú tvrdý termín pre ich dokončenie.
Cenové otázky a lepšie vysvetľovanie
Spolupredsedníčka zelených Ricarda Langová v pondelok (15. 5.) uviedla, že strana sa musí zamerať na uhlíkovú neutralitu, no zároveň sa musí zlepšiť v riešení otázky jej cenovej dostupnosti. Strana sa pravdepodobne bude v budúcnosti snažiť obmedziť svoje návrhy, uviedol politológ Stefan Marschall z univerzity v Düsseldorfe. „Uvidíme viac kompromisov, menej radikalizmu, čo očividne nebude vyhovovať klimatickým aktivistom,“ povedal.
V poslednej nemeckej federálnej predvolebnej kampani boli Zelení považovaní za ľudí, ktorí majú reálnu šancu získať post kancelára, a v polovici roku 2021 krátko viedli prieskumy verejnej mienky. Minulý rok boli najpopulárnejšími politikmi krajiny ministerka zahraničných vecí zelených Annalena Baerbocková a práve Habeck. Podľa agentúry na prieskum verejnej mienky však ich popularita klesá, čo platí obzvlášť v prípade ministra hospodárstva, teda tváre nemeckej klimatickej a energetickej politiky, ktorý v prieskumoch padol z najvyšších 54 % na súčasných približne 30 %.
„Ochrana klímy a udržateľnosť sú pre Nemcov naďalej dôležité,“ povedala šéfka Civey Janina Mützeová. „Ale v posledných rokoch krízy a s rastúcou infláciou sa ochota platiť za ne znížila,“ dodala.
Zeleným nepomohli ani obvinenia z klientelizmu na Habeckovom ministerstve hospodárstva, čo je pre stranu, zvyknutú presadzovať vysoké morálne štandardy, nepríjemné, uviedli analytici. Obvinenia sa týkali aj architekta zákona o zákaze plynových kotlov, štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva a klímy za Zelených, Patricka Graichena a strana ich odmieta.
Ministerka životného prostredia Zelených Steffi Lemkeová povedala, že predchádzajúce vlády dlho zanedbávali klimatické zmeny a táto to musí nahradiť. Priznala však, že jej strana nenašla správny tón na oslovenie voličov a mala by podľa nej „viac a lepšie vysvetľovať“.
Sascha Müller-Kraennerová, výkonná riaditeľka environmentálnej skupiny DUH, tvrdí, že niektoré politiky boli unáhlené. Habeck musel napríklad minulý rok zrušiť svoj navrhovaný odvod plynu pre spotrebiteľov pre obavy z vysokých cien energií a ukázalo sa, že niektoré energetické spoločnosti by to mohli zneužiť. Jeho zákon o vykurovaní a zákaze tradičných vykurovacích systémov priniesol aj technické problémy, ako napríklad čo robiť s budovami nevhodnými pre využívanie tepelných čerpadiel.