Brusel 27. novembra 2023 – V čase, keď zákonodarcovia Európskej únie uzatvárajú rokovania o nových pravidlách bloku pre vodík, musia ešte nájsť odpoveď na poslednú otázku, a síce ako regulovať vlastníctvo infraštruktúry potrubí a skladovania. Riešenie otázky unbundlingu môže posunúť pondelkové rokovanie medzi zástupcami Európskeho parlamentu a členských krajín EÚ, pričom podľa portálu euractiv.com prichádzajú do úvahy rôzne riešenia, od zrušenia požiadavky na oddelenie až po jej odloženie.

Európska komisia predložila svoj balíček pre trh s vodíkom a dekarbonizovaným plynom v decembri 2021, čím pripravila pôdu pre zelený vodík a obnoviteľné plyny, ako je biometán, ktoré by mali nahradiť fosílny plyn. Zhruba po dvoch sa ho zákonodarcovia EÚ chystajú skompletizovať.

V pondelok sa vyjednávači z Európskeho parlamentu a krajín EÚ – zastúpených španielskym predsedníctvom EÚ – budú snažiť vyriešiť poslednú otázku: ako regulovať vlastníctvo budúcej európskej vodíkovej infraštruktúry.

Problém, ktorý sa v žargóne EÚ nazýva „unbundling“, sa týka právneho oddelenia vlastníctva infraštruktúry od výroby energie. Znamená to, že tá istá spoločnosť nemôže produkovať elektrinu alebo plyn a súčasne vlastniť siete, ktoré ju dodávajú európskym spotrebiteľom.

Európska komisia pôvodne navrhla prísne pravidlá unbundlingu pre vodíkové siete, ktoré by plynárenským spoločnostiam znemožnili zmeniť ich existujúcu infraštruktúru potrubí na vodík.

Európsky parlament, zastúpený jeho hlavným vyjednávačom Jensom Geierom, sa rozhodol zrušiť toto pravidlo s cieľom povzbudiť plynárenské spoločnosti, aby k úprave infraštruktúry pristúpili. Nemecký sociálnodemokratický europoslanec vyhlásil, že prístup parlamentu „umožňuje transformáciu plynárenských sietí na vodík“.

Krajiny EÚ sa medzitým rozhodli podporiť návrh Komisie týkajúci sa unbundlingu. Rozpor medzi parlamentom a krajinami EÚ sa stal posledným veľkým problémom novej legislatívy, konštatuje euractiv.com.

Dôvody unbundlingu

Existujú dva typy unbundlingu. Takzvaný „vertikálny“ zabezpečuje, že výrobcovia vodíka nie sú priamo zapojení do prepravy plynu. Podľa Európskej komisie sa tak zabráni vytváraniu stimulov na diskrimináciu konkurenčných výrobcov.

„Horizontálne“ oddelenie má zase zabezpečiť, že prevádzkovatelia plynárenských sietí nie sú priamo zapojení do vodíkovej siete. To má zabrániť krížovým dotáciám na úkor spotrebiteľov plynu, ako aj bezcieľnemu prestavovaniu plynárenských sietí na vodík, ktoré financujú daňoví poplatníci, tvrdí euractiv.com.

Povestné je tým Nemecko, kde 880 subjektov prevádzkuje plynárenské a elektrické siete v domácnostiach dosť netransparentným a neefektívnym spôsobom,“ povedal Andreas Jahn z think tanku Regulatory Assistance Project (RAP).

Prísne pravidlá unbundlingu by podľa neho boli „skvelou príležitosťou“, ako sa vyhnúť vytváraniu rovnakých organicky rastúcich problémov v regulácii plynu a elektriny v rodiacej sa regulácii vodíka.

Podľa viacerých zainteresovaných zdrojov by sa však unbundling mohol zrušiť v súlade s aktuálnou vyjednávacou pozíciou Európskeho parlamentu.

Viaceré krajiny EÚ takýto krok podporili. Patrí medzi ne Nemecko, kde dysfunkčný systém predstavuje fungujúci status quo na komunálnej úrovni, ale napríklad aj Rakúsko, Maďarsko, Bulharsko a Slovensko.

Naopak, Francúzsko a Holandsko argumentujú v prospech dodržania spoločnej pozície Rady EÚ dohodnutej v marci 2023, ktorá bola za zotrvanie požiadavky na oddelenie. V piatok (24. 11.) sa stretli veľvyslanci EÚ, viaceré krajiny EÚ však neobjasnili svoj postoj k pondelkovým rokovaniam s parlamentom.

Tri možné výsledky

Rôzne zdroje podľa portálu euractiv.com uvádzajú tri možné výsledky. Prvým by bolo úplné zrušenie požiadaviek na horizontálny unbundling, čo by prevádzkovateľom plynových a elektrických sietí umožnilo priamo – bez právneho rozdielu – prijať vodík, v súlade s Geierovým postojom.

V prípade druhého možného výsledku by sa požiadavka na oddelenie obmedzila len na medziregionálnu prenosovú infraštruktúru a členské krajiny EÚ by mali možnosť odložiť pravidlo o päť rokov.

Tretie riešenie by ponechalo požiadavky na oddelenie v súlade s návrhom Komisie, ale oslobodilo by od neho malé spoločnosti s menej ako 100 000 zákazníkmi zavedením takzvaného pravidla „de minimis“.

Vzhľadom na to, že len málokto očakáva, že aj ten najplodnejší vodíkový klaster by mohol mať 100 000 odberateľov, by de facto išlo o úplne zrušenie tejto povinnosti do času, kým regulačná agentúra EÚ ACER pravidlá o desať rokov neprehodnotí.

Niektoré spotrebiteľské organizácie, napr. agentúra na ochranu spotrebiteľov vzbv sa obávajú, že výsledok by nebol v prospech spotrebiteľov. „Aby sa zabezpečila hospodárska súťaž, výroba a preprava vodíka alebo plynu musia byť vykonávané oddelene rôznymi spoločnosťami,“ tvrdí agentúra.

V najhoršom prípade by sa v každej krajine EÚ mohla vyvinúť situácia ako v Nemecku s mnohými malými operátormi, tvrdí euractiv.com. To by znamenalo, že infraštruktúra funguje ekonomicky neefektívnym spôsobom a ponúka málo príležitostí na kritický dohľad z dôvodu obmedzenej kontroly zo strany rôznych regulátorov, hovorí Jahn z RAP. Napríklad v Nemecku v súčasnosti dohliada na plynárenskú a elektrickú infraštruktúru asi 20 regulačných orgánov.

Nový regulátor vodíkovej siete EÚ?

Konflikt o zodpovednosť za vodíkovú infraštruktúru zohráva úlohu aj v druhej časti balíka pre plyn a vodík. Ďalším spôsobom, ako zabrániť potenciálnym konfliktom záujmov, by mohlo byť ustanovenie nezávislého regulátora, ktorý by riadil infraštruktúru. Na tento účel Komisia navrhla zriadiť nový regulačný orgán, Európsku sieť prevádzkovateľov siete pre vodík (ENNOH). Túto možnosť forsírujú združenia pre obnoviteľnú energiu a rôzne environmentálne organizácie.

Zdá sa však, že ENNOH neuzrie svetlo sveta vzhľadom na silný odpor parlamentu a jeho hlavného vyjednávača Jerzyho Buzeka, bývalého poľského premiéra zo stredopravej Európskej ľudovej strany. Namiesto toho by úlohy ENNOH mohla prevziať ENTSO-G, Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sústav pre plyn. „Nasledujúca dekáda ukáže, či bude potrebná samostatná štruktúra (ENNOH),“ argumentuje podľa euactiv.com Európsky parlament.

Edit – výsledky rokovaní

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) a španielske predsedníctvo Rady sa 28. novembra dohodli na plánoch na uľahčenie zavádzania obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov vrátane vodíka na trh EÚ s plynom. Rozhodnutie o tzv. unbundlingu, teda právnom odčlenení, ponechali na členských štátoch.

Členské štáty rozhodnú, či prevádzkovatelia distribučných sietí pre vodík, zemný plyn a elektrinu môžu patriť k tej istej spoločnosti. Štandardným scenárom bude síce právny horizontálny unbundling, resp. právne odčlenenie, členské štáty však môžu udeliť výnimky na základe verejne dostupnej analýzy nákladov a výnosov.

„Dosiahli sme, že sektory, ktoré je ťažké dekarbonizovať, ako je oceliarsky a chemický priemysel, budú v centre rozvoja európskeho trhu s vodíkom,“ povedal europoslanec Jens Geier, hlavný vyjednávač EP v tejto otázke. Riešenie podľa neho umožní postupné vyradenie fosílnych palív z priemyslu, zabezpečí európsku konkurencieschopnosť a zachová pracovné miesta v udržateľnom hospodárstve.

Investičné prekážky v návrhu Komisie, ktoré by zabránili prevádzkovateľom sietí v súčasnom vlastníctve plynovej a vodíkovej infraštruktúry a spomalili rozšírenie vodíka, boli podľa neho odstránené. „Namiesto toho budú unbundlingové pravidlá pre prevádzkovateľov vodíkových sietí budú zodpovedať osvedčeným postupom na trhu s plynom a elektrinou,“ dodal Geier.

To okrem iného znamená, že krajiny ako Nemecko môžu oslobodiť prevádzkovateľov plynových sietí od povinnosti investovať do vodíkových sietí prostredníctvom samostatnej spoločnosti – za predpokladu, že majú menej ako 100 000 zákazníkov. To „zabezpečí budúcnosť komunálnych služieb v Nemecku ako kľúčovej súčasti obecných verejných služieb a poskytne im perspektívu v vodíkovej ekonomike,“ zdôraznil Geier.

Smernicu teraz bude musieť formálne schváliť Parlament a Rada, aby sa stala zákonom.

Poslanci paralelne rokujú o samostatnom právnom predpise, nariadení o trhu s plynom, o ktorom sa 8. decembra uskutoční ďalšie kolo rokovaní s členskými štátmi.