Starý Smokovec 16. septembra 2021 – Otázky bezpečnosti dodávok plynu a spolupráca stredoeurópskych krajín pri prepájaní plynárenských systémov, postavenie plynu ako prechodného paliva, príliš ambiciózne ciele EÚ, rozpory medzi stanoviskami jej predstaviteľov a reálnymi krokmi či dôležitosť zachovania princípu technologickej neutrality patrili medzi témy, na ktorých sa zhodli predstavitelia energetiky z krajín V4 v panelovej diskusii „V4 a miesto plynárenstva v EÚ“ na tradičnej Jesennej konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu.

„Sme na jednej lodi pri riešení problémov aktuálnych plynárenstva v našom regióne, čo znamená aj plynárenstva v celej EÚ,“ skonštatoval prezident SPNZ Tomáš Malatinský, ktorý poukázal na spoločnú históriu a skúsenosti krajín V4 v sektore plynárenstva, ako aj prepojenú infraštruktúru.

SPNZ podľa neho vníma klimatickú zmenu ako komplexnú a vážnu výzvu najbližších dekád a rešpektuje cieľ EÚ dosiahnuť v roku 2050 klimatickú neutralitu.

„Balík Fit for 55 naznačuje, že Brusel chce tento cieľ dosiahnuť príliš rýchlo a za každú cenu,“ myslí si Malatinský s tým, že niektoré návrhy idú proti záujmom najmä krajín strednej a východnej Európy s vysokou mierou priemyselnej výroby a vyššou uhlíkovou záťažou v porovnaní so západnou Európou. „Je tu riziko, že tento balík môže znížiť konkurencieschopnosť mnohých priemyselných odvetví v regióne SVE,“ povedal prezident SPNZ, ktorý očakáva zdraženie vstupov v sektoroch logistiky či energetiky, rezultujúce vo zvýšenej inflácii a vyšších cenách pre koncového zákazníka.

Upozornil tiež na zavrhnutie princípu technologickej neutrality, ktorého výsledkom je preferovanie elektromobility na úkor využitia plynu v doprave, napríklad bioplynu či biometánu, ktoré sú odsunuté na vedľajšiu koľaj. To podľa neho prinesie zvýšenú spotrebu elektrickej energie a ďalší rast jej ceny.

„Stanovenie 100-percentného cieľa znižovania CO2 do roku 2035 bez uznania potenciálu obnoviteľných plynov pri znižovaní emisií sa prakticky rovná zákazu a bude to veľký problém,“ varoval Malatinský s tým, že na dosiahnutie konečného cieľa by mali byť využité možnosti. „Nerozumieme takto formulovanej stratégii,“ poznamenal.

Vyjadril aj obavu zo zvyšovania cien plynu pre rastúce ceny emisných povoleniek a navrhovaného rozšírenia zdaňovania energií. Zaplatí to priemysel, ktorý ohrozí svoju konkurencieschopnosť, a spotrebiteľ v domácnosti.

Hrozbou pre plynárenstvo vo V4 môže byť aj plánované znižovanie spotreby plynu na úkor enormného zvyšovania podielov OZE v doprave, budovách, poľnohospodárstve či v odpadoch. Vplyv bude mať aj zvyšovanie cieľov v oblasti energetickej efektívnosti.

„Toto bude stáť plynárenstvo nemalé náklady,“ hovorí Malatinský. Pripravovaný klimatický sociálny fond môže podľa neho stanoviť kritéria, ktoré budú prekážkou vyplácania podpory, čo budú musieť opäť znášať plynárenské spoločnosti a to sa objaví v koncovej cene.

Štátny tajomník ministerstva hospodárstva (MH) SR Karol Galek vníma snahy o zachovanie zelenej energetiky pre ďalšie generácie. „Ale nedá sa to robiť tak, že niekoho do toho nasilu dotlačíme alebo stanovovaním príliš ambicióznych cieľov,“ zdôraznil. „Omnoho dôležitejšie, ako stanovovať si ambiciózne ciele, je stanoviť si jasnú cestu, akou sa k nim dostaneme. Toto balíčku Fit for 55 chýba,“ dodal.  

Slovensko podľa neho pri všetkých diskusiách presadzuje najmä technologickú neutralitu, aby si každý štát vedel nastaviť svoju cestu podľa vlastných možností. Dôležitá je aj ekonomická efektívnosť. „Nemôžeme ísť cestou najdrahších riešení,“ poznamenal Galek. Pripomenul, že EÚ si kladie veľmi ambiciózne klimatické ciele, napriek tomu, že produkuje len 10 % svetových emisií. „Zbytočne budeme investovať do OZE, zvyšovania flexibility sietí, obnoviteľných plynov, čo nás bude stáť nemalé prostriedky, ale zatiaľ v zahraničí, v Číne, Indii alebo inde sa bude diať presný opak,“ hovorí štátny tajomník.

Vyjadril sa aj k otázke energetickej bezpečnosti „ Slovensko je závislé na plyne, sme druhá najplynofikovanejšia krajina v EÚ,“ povedal a vyzdvihol v tejto súvislosti prepojenia s okolitými krajinami, ktorých kapacity – s Českom či Maďarskom – sa už zvýšili alebo sa prehodnocujú. „Toto sú veci, ktoré zvýšia energetickú bezpečnosť nášho regiónu,“ myslí si Galek, podľa ktorého sa napríklad vďaka severo-južnému prepojeniu SR ľahšie dostane k plynu v prístavoch v Chorvátsku alebo Poľsku.

To súvisí aj s infraštruktúrou, ktorú musíme mať dobre vybudovanú, zdôraznil štátny tajomník MH a ocenil v tejto súvislosti spoluprácu krajín V4 pri presadzovaní spoločných záujmov na európskej úrovni, čo sa prejavilo napríklad pri posunutí podpory investícií do plynárenskej infraštruktúry, nielen pre prepravu obnoviteľných plynov vodíka, na rok 2027. „Energetická bezpečnosť, ktorú si tu budujeme aj vďaka plynu, bude v budúcnosti nesmierne dôležitá. Plyn je prechodným palivom k bezuhlíkovej Európe. Bez plynu to najbližších 20 rokov určite nepôjde,“ dodal.

Galek upozornil aj na problematiku energetickej chudoby a konkurencieschopnosti hospodárstva, pričom očakáva implikácie balíčka Fit for 55 na ceny elektriny a plynu a rast spotreby elektriny. „Ako dosiahneme dekarbonizáciu v priemysle? Jedine elektrifikáciou,“ povedal s tým, že podobná situácia je aj v prípade plynu. SR má energeticky náročné podniky z pohľadu plynu, ktoré bez neho nedokážu vyrábať svoje produkty. „Toto všetko, aj spolu s balíčkom Fit for 55 nám tu cenu komodity predraží. Ak nechceme dopadnúť tak, že energie spôsobia, že SR alebo EÚ nebude konkurencieschopná na globálnom trhu, mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako dosahy balíčka vyvažovať,“ uzavrel.

Česko: Klimatické ciele sú v poriadku, realizácia má byť na štátoch

Námestník ministra priemyslu a obchodu ČR, ktorá bude v roku 2022 predsedať Únii, René Neděla upozornil, že na situáciu v plynárenstve môže mať okrem balíčka Fit for 55 vplyv aj smernica o budovách a plynový balíček. „Ten bude najdôležitejší, najmä pokiaľ hovoríme o plyne,“ skonštatoval.

Energetickú tému považuje za najdôležitejšiu počas českého predsedníctva. Dôležité podľa neho bude aj hľadanie spojencov a priateľov, za akých považuje ostatné krajiny V4. „Máme podobné podmienky a musíme spolupracovať. Dôležité bude získať si Nemecko alebo Francúzsko na našu stranu,“ zdôraznil s tým, že bez podpory týchto krajín je ťažké niečo zmeniť.

Kľúčovú úlohu v diskusii o plyne a jeho budúcej úlohe bude podľa Nedělu zohrávať taxonómia, ktorá sa zatiaľ riešeniu otázky plynu a jadra vyhla. „Teraz máme neoficiálnu informáciu, že ich rozdelia. Nikto nevie, či pôjde o delegované alebo legislatívne akty o plyne a jadre. Nemyslíme si, že je to dobrá cesta. Najlepšie by bolo zaradiť oba zdroje do jedného delegovaného aktu, alebo ešte lepšie všetky technológie do jedného aktu,“ myslí si Neděla, ktorý sa snaží v diskusiách na európskej úrovni vysvetľovať dôležitosť plynu v ČR – podobne ako v prípade Poľska, SR a Maďarska – ako prechodného paliva, ako aj prezentovať snahu o jeho budúce ozelenenie.

Balíček Fit for 55 podľa zástupcu českého ministerstva nie je v súlade s predchádzajúcimi závermi Rady EÚ o technologickej neutralite a kľúčovej úlohe plynu v prechodovej fáze, ako aj možnosti využitia prostriedkov z Modernizačného fondu pre investície do oblasti fosílnych palív. ČR to považuje za problém. Do roku 2025 plánuje investičné rozhodnutia a do roku 2030 dekarbonizáciu nielen výroby elektriny, ale aj vykurovania a chladenie, poháňaných lignitom. „Sme si istí, že plyn pri tom bude hrať rozhodujúcu úlohu spolu s odpadom a biomasou,“ povedal Neděla. Ak však podmienky taxonómie alebo Modernizačného fondu neumožnia financovanie z EÚ a banky prostriedky neposkytnú, alebo len za horších podmienok, zaplatí to konečný spotrebiteľ, čo povedie k energetickej chudobe.

Česko podľa Nedělu nesúhlasí ani s návrhom kompenzačného sociálneho fondu, ktorý by mal riešiť problém energetickej chudoby. „Myslíme si, že to nie je správne smerovanie. Ciele balíčka Fit for 55 a klimatickej neutrality sú v poriadku. Ale prosím, nechajte to na každom členskom štáte, ako tieto ciele dosiahnu. Zachovajte technologickú neutralitu, flexibilitu v systéme. A poskytnite nám čas, ten je tiež dôležitý,“ zdôraznil.

Západní susedia vnímajú aj rozpor medzi deklarovanými postojmi predstaviteľov EK, napríklad podpredsedu Fransa Timmermansa, ktorý sa vyjadroval s pochopením o potrebe využitia plynu pri dosahovaní stanovených cieľov v krajine, ako je ČR, ale taxonómia následne stanovila nedosiahnuteľné emisné limity (100 g/kWh) pre plynové elektrárne. Podpredseda Komisie rovnako súhlasil s nutnosťou viaczdrojového financovania zahŕňajúceho aj prostriedky z EÚ, ale reálne neprichádza k zmene postoja a neoficiálne informácie sú v rozpore so závermi európskej Rady aj deklarovanými postojmi Timmermansa.

Česko vidí problém aj v otázke energetickej účinnosti, konkrétne nemožnosti započítavať úspory z fosílnych palív, z OZE, ak je solár na streche a ďalšie. „Nie je spôsob, ako tieto ciele dosiahnuť,“ povedal Neděla, ktorý si myslí, že budú potrebné mnohé ďalšie diskusie a rokovania o týchto otázkach.

Maďarsko pozitívne hodnotí severo-južný koridor

Viceprezident pre medzinárodné vzťahy Maďarského regulačného úradu pre energetiku a verejné služby Pál Ságvári považuje výsledky plynárenstva v krajinách V4 za posledných 10 rokov za pozoruhodné a vyzdvihol najmä takmer dokončený severo-južný koridor. „Po jeho dokončení budeme mať priame spojenie medzi Baltom a Azerbajdžanom. Všetci na to môžeme byť hrdí,“ zdôraznil Ságvári.

Poukázal aj na rekordné ceny plynu, pričom holandský ukazovateľ TTF dosiahol vyššiu hodnotu ako ázijský JKM prvýkrát od výbuchu vo Fukušime a západoeurópske a stredoeurópske ceny sa začali líšiť. „Pokiaľ ide o trhy, je na nich stále zraniteľnosť,“ skonštatoval s tým, že bez ohľadu na to, či ich spôsobili americké hurikány, Rusko či ázijský dopyt, treba sa situáciou zaoberať pre hrozbu vysokých nákladov počas vykurovacej sezóny a volatilitu. “Nemôžeme ignorovať túto časť príbehu a povedať, že sme spravili, čo bolo treba a trh pracuje perfektne a robustne,“ zdôraznil.

Pokiaľ ide o dekarbonizáciu a balíček Fit for 55, podstatou je posilnenie trhu s uhlíkom a jeho umiestnenie do centra klimatických politík. Citlivé je jeho rozšírenie na budovy a dopravu, ktoré sú najviac zraniteľné, myslí si zástupca maďarského regulátora.

Čo sa týka nákladov a prínosov, náklady prevažujú. „Všetci musia platiť rovnakú cenu uhlíka a krajiny, ktoré majú relatívne čistejší energetický mix ako Maďarsko a Slovensko, v podstate platia náklady tých, ktoré majú relatívne špinavší mix, prepáč Poľsko,“ dodal.

Fit for 55 podľa Ságváriho nehovorí priamo o plyne, ale o ekonomike. Plynárenstvo bude musieť akceptovať tvrdý fakt, že sa bude musieť zmeniť, keďže v súčasne podobe nie je v súlade s cieľmi klimatickej neutrality. „Musí sa zmodernizovať, prísť s inováciami, zredukovať emisie uhlíka, zachytávať ich a nájsť riešenia, ako to spraviť, ako pustiť do systému nízkouhlíkové plyny, vodík, syntetické plyny,“ povedal.

Vo verejnej diskusii mu chýba definícia plynu ako prechodového paliva a spôsob, ako vysvetliť európskym tvorcom politík, že plyn je súčasťou riešenia a nie problémom. Isté pozitívne myšlienky v tomto smere vidí v taxonómii, treba ich však ďalej rozpracovať. „Veľmi dôležitý bude plynový balík, ktorý bude zverejnený v decembri, konkrétne definujúci vyhliadky plynovej legislatívy,“ poznamenal.

Regulátori podľa Ságváriho musia hľadať spôsoby – aj prostredníctvom tzv. sandboxu- , ako umožniť nástup nových biznis modelov a technológií, napríklad vodíka, ktorý je stále v o fáze výskumu a rozvoja a na jej prekonanie potrebuje „regulačné istoty“.

Poľsko: Plyn je dôležitý pre bezpečnosť dodávok a vyrovnávanie siete

Jesennú konferenciu vo videoposolstve pozdravil aj poľský minister zodpovedný za energetickú bezpečnosť a infraštruktúru Piotr Naimski. Diskusiu o spolupráci V4 označil za veľmi dôležitú pretože „plyn je palivo, ktoré s nami zostane dlhší čas, než si niektorí ľudia myslia“.

Pripomenul nedávne stretnutie so štátnym tajomníkom Galekom pri príležitosti zlatého zvaru na slovensko-poľskom interkonektore. „Je to znak toho, že plyn je veľmi dôležitý pre bezpečnosť dodávok v našom regióne,“ povedal s tým, že prepoj bude spustený budúci rok. „Poskytne možnosť dodávať plyn z poľského systému do slovenského a naopak, a v prípade nevyhnutnosti aj do Maďarska, keďže slovensko-maďarský interkonektor je už v prevádzke,“ zdôraznil Naimski s tým, že je to dôležité aj pre Ukrajinu, pretože v prípade bezpečnostnej nevyhnutnosti bude možné posielať plyn z Poľska cez slovenský systém na Ukrajinu.

„Plyn s nami ostane napriek prechodu našich energetických systémov, zelenej dohode a zeleným energetickým plánom a stratégiám, pretože OZE budú stále potrebovať vyrovnávanie,“ uzavrel poľský minister zodpovedný za energetickú bezpečnosť a infraštruktúru Piotr Naimski.

Druhý poľský zástupca, riaditeľ divízie rozvoja trhu s plynom spoločnosti Gaz System, Slawomir Sieradzki, označil balík Fit for 55 za „extrémne ambiciózny a extrémne nákladný“ a zakladá sa na technologickom prielome, ktorý sa len očakáva.

Pokiaľ ide o Poľsko, spolieha sa na vlastnú stratégiu. „Chápeme, že s uhlím musíme skončiť a začíname s tým,“ povedal Sieradzki s tým, že v Poľsku z tohto hľadiska prebieha „revolúcia“. „Premieňame takmer všetky naše uhoľné elektrárne na plynové. Meníme svoj energetický mix veľmi rýchlo,“ dodal. Poukázal aj na vedľajšie účinky tohto procesu, medzi ktoré patrí aj vyššia spotreba plynu, keďže iná možnosť nie je vzhľadom na odchod od uhlia a neexistujúcu skladovaciu kapacitu pre OZE. „Potrebujete vyrovnávací nástroj, a tým je výroba elektriny z plynu,“ poznamenal a zdôraznil aj energetickú nezávislosť krajiny.

Za dôležitú považuje diverzifikáciu dodávok plynu vzhľadom na dlhú a špecifickú históriu s dodávkami ruského plynu. Umožnil ju LNG terminál a interkonektory s Dánskom, Litvou a Slovenskom, ktoré by mali byť v prevádzke od budúceho roku. „V nasledujúcich rokoch očakávame veľký nárast spotreby plynu v Poľsku, z terajších okolo 20 mld. m3 ročne na 30 mld. m3 ročne,“ špecifikoval Sieradzki s tým, že v zimnom období, keď je potrebná výroba elektriny, môžu vrcholy spotreby rásť o 100 %.

Poľsko preto potrebuje investovať a to teraz, keď je európska legislatíva vo vývoji. „Máme nestabilný právny rámec pre to, čo robíme,“ skonštatoval Sieradzki, ktorý sa dotkol aj témy vodíka, ktorý považuje za nevyhnutnosť, Poľsko však nemá potrebné objemy a technológie, aby všetko postavilo na vodíku. Pripomenul tiež projekt európskej vodíkovej chrbtice. „Vidíme, že vodík je budúcnosťou, ale tou je rok 2040, skôr nebudeme pripravení,“ povedal.

Okrem chýbajúceho objemu a technológie ide aj o praktické hľadisko. V súčasnosti nie je možné postaviť vodíkovú sieť, keďže nie sú stanovené európske štandardy pre vodík v systéme. „Tie budú pripravené tento alebo ďalší rok,“ domnieva sa Sieradzki.

Krajiny V4 podľa neho môžu nachádzať spoločnú reč napríklad v otázke technologickej neutrality. „To je niečo, čo máme spoločné,“ uzavrel riaditeľ divízie rozvoja trhu s plynom spoločnosti Gaz System, Slawomir Sieradzki.