Bukurešť 6. septembra 2021 – Black Sea Oil & Gas (BSOG) sa naďalej snaží, aby bola prvou spoločnosťou, ktorá začne ťažiť zemný plyn z rumunských morských plynových polí, a to napriek spornej dani uvalenej na morské ťažobné projekty. ktorá obmedzila ďalšie plynárenské projekty. Ak by však daň ostala zachovaná, mohlo by to mať vplyv na jej operácie v krajine. Podľa agentúry Reuters to povedal generálny riaditeľ spoločnosti Mark Beacom.
Projekt BSOG na ťažbu odhadom 10 miliárd kubických metrov zemného plynu sa pre Rumunsko stane lakmusovým papierikom schopnosti prilákať investorov a využiť jeho zásoby v Čiernom mori, ktoré sa odhadujú na približne 200 miliárd m3.
Reuters pripomína, že niekoľko producentov plynu strávilo roky a minulo miliardy dolárov prípravou na ťažbu týchto rezerv, ale všetci okrem BSOG pozastavili konečné investičné rozhodnutie pred tromi rokmi, keď predchádzajúca vláda uvalila spomínanú dodatočnú daň na projekty na otvorenom mori.
„Začiatok produkcie nezávisí od zrušenia tejto legislatívy, ale má vplyv na ďalšie pôsobenie BSOG v Rumunsku,“ povedal Beacom. „Neustále sme boli uisťovaní, že zákon bude novelizovaný, ale zatiaľ sme nevideli návrh novely predložený na verejnú diskusiu. Pokiaľ by zostal naďalej v platnosti, skupina mohla by skúmať ďalšie opatrenia na hľadanie riešenia tohto problému.“
Riaditeľ BSOG ešte vo februári Beacom informoval, že výroba by sa mohla začať v novembri. Tento termín by sa však mohol mierne posunúť, pretože stavebné práce na spracovateľskom závode projektu na súši zrejme nebudú dokončené do konca roka, povedal.
Ako dodal, spoločnosť okrem záujmu o ťažbu plynu analyzovala aj projekty obnoviteľnej energie s využitím vlastnej existujúcej infraštruktúry, vrátane solárnych a veterných parkov na pevnine a pilotnej zelenej vodíkovej elektrárne na mori.
Daň, voči ktorej majú spoločnosti v sektore výhrady, bráni napríklad spoločnosti, ako je OMV Petrom, väčšinovo kontrolovaná rakúskou OMV, v napredovaní v jej hlbokomorskom projekte, kde by sa podľa prieskumov malo nachádzať 42 až 85 miliárd m3 plynu. Americká spoločnosť Exxon Mobil v reakcii na zavedenie špeciálneho odvodu dokonca z projektu odišla.
Vlastné projekty rozvoja ťažby v Čiernom mori mali aj ruský Lukoil a rumunský štátny producent Romgaz.
Producenti plynu, energetický regulátor a analytici uviedli, že Rumunsko musí pokračovať v ťažbe zo svojich morských ložísk, pretože zásoby v jeho plynových poliach na pevnine sa zmenšujú a krajina musí postupne skoncovať s využívaním uhlia v súlade s cieľmi EÚ. Tento cieľ by krajina chcela dosiahnuť najneskôr do roku 2032. Uhlia aktuálne tvorí viac ako tretinu jej energetického mixu.
Centristická vláda uviedla, že tento rok by mala byť legislatíva týkajúca sa ťažby na mori novelizovaná. Jej plány však môžu oddialiť spory a napätie vo vládnej koalícii, ktoré sa vystupňovalo do takej miery, že jej aktuálne hrozí kolaps.
Neschopnosť zmeniť legislatívu by podľa Reuters oslabila dôveryhodnosť Rumunska, ohrozila príjmy vo výške niekoľkých miliard dolárov a zvýšila by závislosť krajiny na dovoze ruského plynu.
Beacom si myslí, že legislatíva nezostane dlho v platnosti, „vzhľadom na súčasný dopyt po zemnom plyne, značný nárast dovozu a cien zemného plynu v Rumunsku, ako aj v EÚ, a kontraproduktívnu povahu legislatívy pre Rumunsko, ktorej dôsledkom je, že sa nebudú realizovať žiadne ďalšie investície.“
Generálna riaditeľka OMV Petrom Christina Verchereová s týmto názorom súhlasí. „Na základe toho, čo nám bolo povedané, bude zákon týkajúci sa ťažby na mori prijatý tento rok a my potrebujeme, aby bol tento rok hotový,“ zdôraznila.
Podľa štúdie poradenskej spoločnosti PwC Romania vypracovanej pre asociáciu zamestnávateľov zo sektoru ropy a zemného plynu malo Rumunsko najvyššiu efektívnu sadzbu dane z ťažby plynu na mori spomedzi relevantných európskych štátov, a to 23%, čo je viac ako štyrikrát viac ako priemer.
Foto: balkaneu.com