Brusel 20. marca 2023 – Európska komisia minulý týždeň (17. 3.) predložila svoje predstavy o fungovaní tzv. vodíkovej banky. Jej prostredníctvom chce znížiť ceny vodíka dotovaním výroby, zaplatením časti nákladov za každý kilogram vyrobeného vodíka. Téme sa venoval portál euractiv.com, podľa ktorého ide o krok, ktorý na jednej strane vyvolal nadšenie zo strany priemyslu a na druhej skepsu analytikov.
Vodíková banka EÚ, ktorej vznik v septembri 2022 oznámila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová, sa považuje za životne dôležitú súčasť cieľa Európskej únie, ktorým je do roku 2030 vyprodukovať 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka popri ďalších 10 tonách, ktoré by 27-členný blok mal doviezť z rôznych zdrojov, napríklad z Afriky.
Brusel sa podľa euractiv.com zameriava aj obchodné príležitosti, ktoré vodík ponúka. „Vodíkový sektor predstavuje priemysel, v ktorom má EÚ stále veľký náskok pred globálnou konkurenciou,“ vyhlásil minulý týždeň podpredseda EK a šéf EÚ pre Zelenú dohodu Frans Timmermans. „Vyše 50 % inštalovanej kapacity a viac ako 50 % kapacity výrobnej kapacity elektrolyzérov je tu, v Európskej únii,“ zdôraznil.
Vodík vyrobený pomocou obnoviteľnej elektriny je do značnej miery klimaticky neutrálny. V prípade jeho primeranej cenovej dostupnosti by mal byť dopyt po „zelenom“ vodíku takmer zaručený napríklad v sektore, ako je petrochemický priemysel, ktorý v súčasnosti používa tzv. šedý vodík vyrobený zo zemného plynu, tvrdí euractiv.com.
„Je to jednoznačne kľúčová technológia,“ zdôraznil Timmermans, ktorý však dodal, že „len 10 % vodíkových projektov dosiahlo konečné investičné rozhodnutie“.
Práve tu prichádza na scénu vodíková banka EÚ. Nový nástroj je zameraný na vyriešenie klasického problému sliepka/vajce, ktorý v tomto prípade znamená, že potenciálni výrobcovia vodíka nemajú istotu, že nájdu kupcov pre svoj produkt.
„Banka pokryje ´zelenú prémiu´ za obnoviteľný vodík vyrobený na území Európskej únie,“ deklaroval v tejto súvislosti Timmermans.
Od jesene 2023 bude banka vypisovať tendre. Spoločnosti, ktoré chcú získať časť z dostupných 800 miliónov eur, musia predložiť svoje výrobné ponuky a zákazka bude pridelená spoločnostiam s najnižšími nákladmi. Financovanie bude pochádzať z Inovačného fondu, ktorý získava svoje príjmy z trhu EÚ s uhlíkom.
V budúcnosti chce Timmermans ponúknuť aukčnú platformu vládam EÚ pre ich vlastnú potrebu. Táto schéma sa bude nazývať „aukcie ako služba“.
V najbližších rokoch by mala banka pomáhať aj pri uľahčovaní dovozu vodíka vyrobeného v zahraničí. O tomto druhom pilieri banky sa aktuálnej fáze vie len málo. Timmermans v tejto súvislosti povedal len to, že Európska komisia sa neskôr rozhodne, akým spôsobom ho podporí.
Podľa predstaviteľov EÚ je hlavným problémom, ktorý treba vyriešiť, zdroj financovania projektov mimo Európy. Očakáva sa, že podporný mechanizmus pokrývajúci zelenú prémiu bude rovnaký ako pre projekty v rámci EÚ.
Podľa predstaviteľov EÚ bude zelená prémia na dosiahnutie cieľov pre vodík do roku 2030 celkovo predstavovať približne 100 miliárd eur vrátane domácich projektov, ako aj projektov vybudovaných v zahraničí. Vzhľadom na skutočnosť, že vodíková banka má rozpočet 3 miliardy eur, exekutíva EÚ sa pri pokrývaní rozdielu spolieha na súkromný sektor.
Priemysel aplauduje
Vodíkový priemysel podľa euractiv.com privítal iniciatívu zo strany exekutívy Európskej únie.
„Dnešný deň je prelomový pre zrýchlenie európskeho vodíkového hospodárstva,“ povedal Jorgo Chatzimarkakis, generálny riaditeľ priemyselnej lobistickej skupiny Hydrogen Europe. Vodíková banka je podľa neho „čerešničkou na torte“ popri iných nedávnych iniciatívach EÚ, ktoré posilnili miesto vodíka v rámci priemyselnej politiky EÚ. Pre združenie Hydrogen Europe banka predstavuje „prvý pilier“ vodíkovej ekonomiky EÚ.
Koalícia pre obnoviteľný vodík, ďalšia priemyselná skupina podporovaná spoločnosťami v oblasti obnoviteľnej energie, iniciatíve Komisie tiež aplaudovala. „Dodávky objemov vodíka, ktoré potrebujeme, sa zrealizujú len so silnými hodnotovými reťazcami,“ povedal impact director združenia Francois Paquet.
Analytici majú pochybnosti
Niektorí odborníci z odvetvia však vyjadrili pochybnosti o veľkosti vodíkovej banky vzhľadom na výrobné ciele EÚ do roku 2030. „Kvapka v deravom vedre,“ reagoval na Twitteri Andreas Graf, vedúci pracovník zodpovedný za energetickú politiku EÚ v nemeckom think-tanku Agora Energiewende.
„Pri podpore 1 euro na kilogram vodíka by ste potrebovali 1 miliardu eur na financovanie nákladov na podporu 1 mt vodíka,“ zdôraznil s tým, že výrobné náklady na zelený vodík sa v súčasnosti pohybujú medzi 2,5 až 15 eurami na kilogram. V dôsledku toho bude podľa Grafa potrebných oveľa viac finančných prostriedkov.
„Európska vodíková banka je výhrou pre lobistov,“ poznamenal Gniewomir Flis, analytik pre vodík. Keď EÚ dotuje výrobu kilogramu vodíka, môže si ho kúpiť ktokoľvek. Za efektívnejšie by považoval, ak by boli finančné prostriedky pridelené banke Net Zero Industry, ktorá by dražila rozdielové uhlíkové kontrakty.
Bellona, nórsky think-tank, sa vyjadril v podobnom duchu. „Táto schéma premeškala kľúčovú príležitosť na nasmerovanie vodíka do tých sektorov, ktoré by ho najviac potrebovali a nemajú alternatívny spôsob dekarbonizácie,“ konštatovala pre euractiv.com poradkyňa think-tanku Marta Lovisolo.